Sny

Často učupení ako pri ceste ťažké kamene,

zabúdame sa dívať hore na hviezdne znamenie,

ktoré nám dáva bieloskvúce krídla anjelov,

bez ktorých sa nedá lietať šťastne nad zemou.

Často ako čiastočky mokrého prachu,

sme prikovaní reťazou svojho strachu,

pre veci, ktorých poznanie je stále neznáme,

lebo veríme iba tomu, čo naozaj poznáme,

a pri tom hlboko v tej tmavej tme vieme,

že sú to práve sny, pre ktoré žiť chceme.

Bez nich sme loď zaborená na piesčitom brehu,

stvorená pre more, neuzrúc jeho nádheru,

bez nich je pre nás svet stále čímsi zastretý

a do našich sŕdc slnko iba zriedka zasvieti.

Iba sny sú tým, čo rozhýbe silu vesmíru,

bez nich oázy púšte v nás navždy vyhynú.