Boj

Niekedy stiesny pocit zaplaví ducha,

pre ktorý spev vtákov nevníma,

je ako povraz, v ktorom sa spúta,

v náručí bolestný tŕň objíma.

 

V tom svete je človek úplne sám,

akoby bez vody, jedla, bez vzduchu,

šuchotavé jeho kroky nevedú nikam,

v hrobke zvinutý je v čiernom rúchu.

 

Je ako jazero, ktoré sa zamorí jedom,

stojatá voda, ponurá, bez pohybu,

duch je ako mŕtvola, celý v bielom,

čaká na hviezdy, ony však neprídu.

 

To miesto je suchou hlbokou roklinou,

ako púšť, bez svetla, zelenej oázy,

je spáleniskom neviditeľných tieňov,

očistcom, bod víťazstva alebo skazy.

 

Je to skúška, boj s ľudským nepokojom,

keď hľadá a nevie nájsť zmysel, cieľ,

cíti sa byť divým rozvášneným rojom,

nervy v kĺbku, ale nevidí žiadny smer.

 

Strašiak je v temnote, oči krvou zmyté,

myšlienky sa rodia k žitiu aj k záhube,

zlé i dobré býva v každom srdci skryté,

pravda je boj, bez boja pravdy nebude.

 

Ako však bojovať, keď nevidno vrchol?

Na skale z mramoru tajomný nápis je:

Miluj pravdu, aby mrežu mdlú si zvrhol,

silou dobra zlo v tebe navždy pominie.

---