o starej žene ktorá zomrela

Starý ludia hovoria že predtým ako sa vyberieš na veľkú cestu. budeš počuť spev krídel anjela smrti.

                                                   O starej žene

Bolo to tiché slnečné ráno.Teta LOLKA otvorila oči a presne v tej chvíli začali zvoniť aj zvony.,,čo? už je toľko hodín ?"-preľakla sa..,,Rýchlo musím vstať a všetko urobiť-pomyslela si..Bola nedala 11.hodín.

Teta Lolka si išla umyť tvár...Ked sa pozrela do zrkadla zrazu si spomenula na svoju podobu spred 50 rokov...,,Vydíš zrkadlo ty si stále rovnaké je ti jedno kto sa na teba pozerá...To je dobre,Ale predsa len malo by ťi to vadiť a takéto staré ženy by si mohlo aspon trošku upraviť..Ved sa len pozri na seba ako vyzeráš..Ale čo už všetko sa mení..i ked mne sa zdá že som tá istá a len to zrkadlo sa mení.áno ale čo ked ma klameš! A tá myšlienka bola odrazu tak intenzívna že si musela chytiť tvár a nahmatať vrásky..,,Je to pravda" sklamane sa otočila vyšla z kúpelne a zabuchla dvere.Naneštastie velmi silne.

Zrkadlo s rachotom spadlo..

,,Sedem rokov nešťastia"Vykríkla.Ale potom sa začala smiať ˇo kdeže by som sa ja stará ešte sedem rokov dožila.Potom si klakla na kolená a trpezlivo zbierala čriepky.,,Sedem rokov" znelo jej v hlave...Sedem rokov nie je vela..Ked som mala sedem rokov..

      Ale v tom sa porezala ,musela vstať a opláchnuť si prst..Pozerala ako jej tečie krv a na chvílu vôbec nemyslela...Obviazala si ho kusom bielej ľanovej  látky,dozbierala čriepky a išla  uvariť čaj.

Sadla si na stoličku obrátenú von oknom a pozerala na holubi..Jesen pekne voňala.,,Ako si tý vtáci spokojne poletujú..Vtom si spomenula že vlastne nemá čo jesť..Včera sa necítila dobre nebola si nič kúpiť.

Musi ísť.Jediný obchod v nedelu otvorený zatvoria o pol hodinu..

Obliekla si čierny sveter,zobrala palicu,ktorú mala zavesenú na dverách,prešla cez predsieň otvorila dvere...Pribúchla ale nezavrela,,Ech čo by som stým čas strácala aj tak tu nikto nechodí "A pomaly išla dolu schodmi..Držala sa zábradlia a šúchala svoje staré opuchnuté nohy po vyleštených kamenných schodoch .Otvorila bránu a bola vonku.

Farebné stromy sa radi ukazovali-predvádzali a vymýšlali prekrásne koberce z lístia..Do nich sa deti s potešením hádzali, zbierali gaštany a na seba kričali.Chitáš...Hlúpi janko hlúpi...Modré pastelové nebo všetkých prijalo do svojej náruče.Slušne oblečená rodinka prešla okolo nej a Otec hlava rodiny pozdvihol klobúk a povedal,,Pán Boh daj vám šťastia starenka"

,,Dakujem , dakujem ,aj vám ,aj vám všetkým."potichúčky odpovedala a dlho  sa za nimi obzerala a tešila sa ako im to sluší.

       ,,Ako sú dnes ľudia pekne oblečený...a vôbec aký je svet mladý a svieži...

Mladší syn toho pána ktorý ju pozdravil ho poťahal za ruku a opýtal sa,,

Ty si ju poznal ocko ? -Nie  ale je nedela a sluši sa pozdraviť starších ludí" tie slová si ktovie prečo zapametal na celý život ...starká to počula tiež a vôbec ju to nepotešilo,,No veruže starších..Oj ,ved to tu len špatím,všetko je mladé a múdre a ja tu len zavadziam.

Našťastie už bola v obchode a usmiatá tvár predavačky ju razom prebrala,,Ved ani neviem čo chcem"

,,No Teta čo to bude? škoricový koláčik mliečko a jablčko?

,,Dobre dušička moja a ešte rezance s makom si ich urobím..

,,Dneska ste to stihli ,,povedala elenka za tri minúty zatváram a idem domov a do biografu-naklonila sa k nej-viete s tým fešákom čo som vám  hovorila..ale vlastne prečo ste prišli ved vám hovorím že vám prinesiem..Ale teta Lolka ani počuť,chodiť ešte vie..

Vtom do obchodu pribehli dvaja bratia oblečený ako námorníci a svorne si pýtali lízatká...,,Počkajte,počkajte ešte najprv paní obslúžim,,

povedala Elenka ale Lolka sa na nu sprisahanecky pozrela a pošepkala,,Zoberiem si dve lízatká..Potom sa obrátila a dala im ich.to je darček,zoberte si a korunky si odložte na kolotoč..Deťom zaiskrili očká,dakovali a vybehli von,Lolka tiež elenka zatvorila obchod a pobrala sa svojou CESTOU..

teta Lolka si v polceste sadla na lavičku a počúvala ako sa nejaké dieťa učí hrať na klavír.

  Ked už chcela vstať zistila že v lístí leží malá čierna knižka..Musela niekomu vypadnúť.Bol to zápisník.novučičký zápisník a popísaná bola len prvá strana..Niekto si tam vypísal veršík z biblie:

Zaumiente si teda,že nebudete napred rozmýšlať,ako sa brániť,lebo ja vám dám ústa aj múdrosť,ktorej nebudú môcť odolať ani všetci vaši protivníci,,

Na druhej strane bolo tušom obradným písmom napísané:

V roku 1897 v meste CHICAGO sa narodilo dieťa...

TO bolo všetko,,ASI nejaký mladík chcel napísať knižku.

No čo už,,Nechala zápisník na lavičke a pobrala sa domou.

Cítila že srdce si robí čo chce..dačo nie je dobré..A potom jej v hlave znelo 7 ROKOV.. Pred siedmimi rokmi..Ako ozvena..Z brány vyšlo práve sedem chlapov,všetci v čiernom..Bože čo im poviem?

To je tých sedem anjelov! Pozrela sa hore a zatočila sa jej hlava.

---