Vyznanie

 

 

 

Pred dvoma rokmi na Vianoce som napísala svojmu najlepšiemu šéfovi v živote, ktorý prestal byť mojím šéfom pred šiestimi rokmi, vianočnú pohľadnicu, v ktorej som ho oslovila slovami „svojmu najlepšiemu šéfovi v živote“.

 

Vôbec nezareagoval a napokon sa mi to zdalo dosť prepiate. Prežívala som vtedy aj pocity hanby.

 

V tomto roku pred pár dňami som prechádzala okolo sídla firmy, kde mi naposledy tento pán šéfoval a po dlhej dobe som sa prestala vyhýbať návšteve svojich milých spolupracovníkov, ktorým som sa vyhýbala len preto, lebo mne všetko nevyšlo tak, ako by som si to predstavovala.

 

A pri tej návšteve som sa dozvedela, že môj bývalý šéf pred dvoma rokmi na Vianoce pobehal celú budovu a každému tú pohľadnicu poukazoval.

 

Tohto roku pred niekoľkými dňami som sa pri zvítaní s radosťou nanajvýš úprimne poobjímala a spontánne som si vymenila bozky s viacerými mne milými bývalými kolegami a kolegyňami, voči ktorým som si doteraz zachovávala (patričný?) odstup.