Zamyslenie

mozno otazky, ktore prudia mi myslou v poslednych dnoch, priviedli ma na toto dielko, mozno len clivota utkana zo snov....posudte sami

Nad morom tajomny opar usina,

vlny biju do krehkych bral.

Jizlive stony ticho odkryva,

a more sumi a stupa jak val.

                            

Mohyla citov tyci sa nad nami,

plejada mytov utkanych vojnami.

Smrtou tu zavana kazducky sum,

ticho sa uklana, zacina show.

 

Klauni sa trhaju, rozorvane duse,

mylne to vnimaju,…… zevraj len klise?

Opatrnost, vecou krutou zda sa,

preco to vsekto ? Naco zasa ?

 

Sny, ktore zdali sa sladke a krasne,

opadli ako posledne jesenne listie.

Uhynul cas, jak pianista bez piesne,

chladna melancholia bezradnost prinesie.

 

Nie je dovolene citit radost a slast,

Mozes len vnimat potupu a bolest.

Otazky neradno v tom tichu klast,

si len clovek,… nic viac,… nic menej.

 

Mor ludsky, to je vec vsedna,

liecit sa neda,……to vie len vedma.

Ta kuzlom a carami snazi sa navratit,

to co len clovek bezduchym konanim dokaze natropit.

 

Darmo sny snazia sa vtiesnit spat,

nie je tu miesto pre jasny svet.

Svet bez prekazok, emocii a zloby,

nas jediny udel su hnisave okovy.

 

Otrokmi vlastnych citov sme sa stali,

Otazka naskyta sa…ci mozme byt ospali ?

Len jedna je vec,  co mozeme mat,…

dufat, modlit sa, preklinat a kliat

 

Nicotnost, ta kralovna hladnych mimov

spanilost svoju predvadza,

v temnom veceri plnom tienov,

uzemie svoje vytvara

 

Nuz zmierme sa so svojim osudom krutym,

moznosti vela nezostava,

radsej vypime kalich s vinom trpkym,

lahsie sa znasa tolka bolava.

 

---