No, to ešte mi niekoľko (koľko, to neviem) stupienkov na to poschodie chýba. Aj keď skáčem a vyskakujem a skúšam vyskočiť tam vysoko. Ale akosi len postupne to ide...
I keď Ti rozumiem rozumom, ak príde situácia, tá má dostane do svojich začarovaných bludísť a už sa hýbem tam, kam vedú chodbičky...
Ja viem, máš pravdu, beda s tým bodom, ktorým je LÁSKA.
No láska si vyžaduje zbaviť sa strachu, obáv a to naprosto. No a to mne teda vždy nejde.
Ak sa bojím, ako mám milovať? V tej chvíli to neviem. A ak sa bojím navyše ešte aj človeka, ktorému chcem dať lásku - povedzme jeho kritiky, tak to je ešte ťažšie.
Máš recept? :- )
zvedavec: láska si nevyžaduje vůbec nic. Buď láska nebo strach, společně je nikdy nepotkáš. :-) Pozn. že by můj citát ? :-)))
Recept ? To ne ! Pouze náměty. Velmi pomáhá modlitba. Tu můžeš použít kdykoliv a kdekoliv. Vlastní zkušenost. :-)
Měj se hezky a až zase strach na chvíli ustoupí a já vím, že ustoupí, tak tu lásku tomu člověku prostě jen tak pošli - beze slov. Láska nezná čas ani omezení.
„Kto som ja?“ . Nejsi obraz v zrcadle. To vidíš jen nánosy na sobě. Vysleč se úplně. A pak se podívej. Zářící duše, paprsek Lásky, Ty !
Ďakujem za pozornosť obom. :-)
Milý Béďa:
Dobre. Teoreticky beriem.
Ale predstav si situáciu, (ja som niečo také už viackrát písala, za opakovanie sa ospradlňujem):
desiati ľudia, ktorí vedia, že onedlho príde medzi nich ešte jeden, JEDENÁSTY, sa vopred dohodnú, že mu budú nezávisle na sebe tvrdiť nejaký evidentný nezmysel. Keď príde JEDENÁSTY, postupne budú vchádzať do miestnosti a každý AKOBY nezávisle na sebe budú tvrdiť, že pravda je niečo celkom iné, ako pozná pravdu ten JEDENÁSTY.
Napr. budú tvrdiť, že vyzerá strašne zle, choro, mal by si ísť ľahnúť, lebo je bledý, úplná troska. On sa cíti výborne. Prvého odbije s ľahkým úsmevom, keď ostane sám s druhým, a ten mu to zopakuje, bude sa diviť, keď sa to isté odohrá v prítomnosti tretieho, bude mu to čudné a keď skončí s desiatym, bude vedieť, že je strašne choro vyzerajúci človek. Asi aj veľmi chorý. A toto novonadobudnuté presvedčenie mu neodstráni ani pohľad do zrkadla, nič. Bude pochybovať o sebe. Aj keď mu nebude sedieť to, že sa cíti dobre, ale ktovie, či sa ešte stále bude cítiť dobre...
Rovnako sa tí desiati môžu dohodnúť o tom, že budú spochybňovať jeho oblečenie, je vraj nevkusné, alebo o tom, že budú hovoriť o jeho vlastnostiach a ľudskej hodnote.
Neverím, že bežný človek v takomto prípade obstojí a nezakolíše. Ak všetky vonkajšie vstupy hovoria niečo iné, ako vníma on sám.
Milý zvedavec. Jistě, že zakolísáš, pokud nemáš pevný BOD. Také se budu opakovat, vždyť je to prý matka moudrosti. :-))) Viz. moje "dílko" : bod. Měj se hezky.
Písmák