Ston pekelnej harfy...

Bezútešná to melódia

tichých tónov noci

v desivom kvílení smrti...

Chladným dychom rozochvieva

moju skrehlú dušu...

Tichý šepot chveje múrmi..

v ukolísavom rytme môjho dychu.

Hľadím v oči smrti,

čo utiahnutá v pološere

striehne na môj spánok...

Ach..pohľad to tak

bezfarebný a mrazivý...

preniká mojím čelom...

Zmocňuje sa esencie života,

ktorý vo mne roky

v tichej agónii doznieva...

Zahubené spomienky

sa rozplývajú vo večnosti...

Ilúzia spánku núti ma

vzlietnuť do záhuby sna...

v bolestnom nezáujme noci..

Len pekelná harfa

v diali bolestne stoná..

Nárek to tak srdcervúci

ako dozvuk svetla v mojich očiach...,

ako vzdych hynúcej duše...,

ako výstraha pre moje pery

pobozkané mŕtvou láskou...