načo názov

hm

Stojím na brehu rieky a čakám.

Chladný vietor mi vháňa slzy do očí.

Na krehkých prstoch pochybnosti rátam.

Každý z nás na tú životnú cestu vykročí.

 

A ja? Bojím sa, že zostanem stáť.

Všetci budú dávno predo mnou.

Zostanem sama, nebudem mať z čoho vyberať.

Stanem sa pre všetkých stratenou.

 

Prečo je tak ťažké urobiť ten prvý krok ?

Ako mám vedieť, ktorá cesta je tá správna?

Po dúškoch chcem vychutnávať sladký životný mok...

Čo robiť, aby nezhorkol ako čierna káva hned´ zrána.

 

Tiež si s tebou strach robí, čo chce?

Moja duša je zrazu tak malá.

Horná pera neprirodzene bľaboce.

A myseľ si stále nevybrala.

 

Viera, prosím, neopúšťaj ma!

Ani vy, nejtajnejšie sny.

Možno dotknem sa hlbokého dna.

Ale možno ma čakajú i pekné dni.

 

Kto nevykročí, umrie ...

 

 

---