Intuícia 2

Všetko je teda vpísané do hviezd?

Intuícia 2

Všetko je teda vpísané do hviezd?

 

 

 

Najviac sa obával Saturnu.

Obmedzuje.

Stanovuje hranice.

Nesie katastrofy.

Vtláča do prachu zeme.

 

***

 

Človek šiel za svojou predstavou.

 

Saturnu sa nechcel podvoliť.

Úder!

Odmietal.

Úder za úderom.

Celkom zničený začínal odznova,  šiel, potkýňajúc sa  - ale Osud vždy zasiahol.

Bol už zlomený. Nevládal.

 

***

 

Po čase sa pozviechal.

Trvalo to dlho, ale potom bol znovu silný, mocný, sebavedomý, pripravený na úspech.

 

Nevedel: nebo sa už zase zaťahovalo... znovu sa blížila  chvíľa Saturna, "zapísaná vo hviezdach".

 

***

 

A potom sa oženil. Poslúchol hlas svojho srdca.

 

Miloval. Dával, vciťoval sa, ponechával slobodu.

A chcel byť nablízku.

Prijímal, čo dostával.

Riešil problémy.

Bol, boli šťastní.

 

***

 

Až...Vietor mu už nad hlavu prifúkol Saturnove oblaky.

Prišla chvíľa: jeho osud sa mal naplniť.

 

Saturn si nasadil okuliare, vybral notes, kde mal poznámky: porovnal situáciu s tým, čo mal u Človeka dosiahnuť a s úsmevom povedal: Tak tento vykonal ešte i nadprácu!

Saturn videl, že je ženatý. Vzdával sa svojich dovtedajších radostí...Starostlivý, milujúci otec rodiny...

Saturn sa usmial a povedal: tak teraz som sa potešil. A nemám tu čo robiť.  Idem.

 

Aj  keď ho nik tam dole nevnímal, zakýval otcovi, čo tešil sa zo svojej novonadobudnutej rodiny. Šťastlivcovi, ktorý si zobral tú mimoriadnu ženu aj s jej dieťaťom.

 

Nebo zobralo na vedomie, že prijal určené hranice.

Že nežil len pre seba.

A potešilo sa, že nemuselo pristúpiť k násilným riešeniam.

 

A on nič netušiac,  prežíval svoju lásku.

---