Laska pod siestimi stopami

V letnom čase smutných vŕb

zízajúcich do kolísky môho šastia.

Padá noc na svetlo v mojich očiach

čakajúcich, či lásku mi vrátia.

Vrátili ju v krabici papierovej,

ulepenej od prázdnych snov.

Roztrhanej, špinavej, zničenej

Od nenávisti a podvodov.

Skrytá tam v kúte plače z jamiek bezokých

A díva sa do utrápenej duše

Rezaná myšlienkami, slovami ubitá

činmi rozstriežaná sa ranami z kuše.

Ja vzal som ju do dlaní, vdýchnu jej života

No nepoču už jej srdca tlkota

Z dier na tele jej, mojej duše, život vyviera

Ja hžadím, jak na dlani, moja láska, umiera.