Tešenie sa...

Nemám rád situácie, kedy sa cítim bezmocný.

Neznášam tešenie sa, volajúce po sláve.

Tešenie, ktoré stále vo mne vyvolá pocit šťastia, radosti a nadšenia z okamihov v budúcnosti nastávajúcich.

Je to pocit neopísateľne krásny, nevšedný, búrlivo šokujúci v kladnosti svojej fraktúry.

Tešenie, to tak časté, stále predčasné v mojom podaní.

Predstava sklamania na mňa privoláva husté mračná nedôvery.

Nedôvery v tešenie sa z chvíľ tak krátkych, malých, ale dôležitých pre moje bytie.

Čoraz častejšie mám pocit, že to tešenie, ktoré som si vysníval, bude pre mňa opäť raz len sklamaním.

Či nemám právo vyplniť to prázdno, ktoré som si vytešil?

Nemám?....

Je to hrozne kruté. Aspoň raz mi dovoľte byť šťastným. Jediný raz .....

Nie?

Neznášam ťa tešenie!!!!!

Tešenie sa, volajúce po sláve.....