Písmák Ja a ten tretí
Milujem, keď mi ukážeš jamky,keď sa usmeješ na mňa. S tebou sa rozprávam celú noc,len ty mi dáš potrebnú pomoc. No hriechom mi je ľúbiť ťa, keď moje srdce patrí inému. Nezbedný trojuholník sa vytvoril medzi nami,a tie nikdy nekončia dobre, vieme sami.
O tebe...
Prečo mlčíš, keď ja sa pýtam. Prečo utekáš, keď ja ťa volám. a prečo tu niesi, keď ťa potrebujem. Odišiel si tíško, ako potôčik čo pramenil v horách,bez teba su minúty dňami, nieje to o hrách.
Hnusná škola
Chladné steny školy pohltili ju celú,dnes ani nevie, či už jedla v tú stredu, keď sa učila biológiu. Len utekaj, dievča zlaté, nedaj sa chytiť do pasce,dnes ťa všade každý vyžmýka, sú to prasce. A škola tam sama stojí, chce ťa mať,aby si jej vravela druhá mať. Učenie je otroctvo, a ona utiecť nestihla.
Ona
Ona vždy bola veselá, a ja tak nesmelá. Ona chlapcov milovala, ja som ich neznášala. Milovala zábavu, no ja som poznala iba poéziu. A predsa sme sa našli, predsa sme sa pochopili.
Neznáma
Hľadel jej do duše s otázkou: Kto si. Jej pery boli hebké, ale tak lákajúce. Nevedel, či sa ich môže dotknúť, aspoň na zlomok sekundy. Ležala tam nehybne, ako z kameňa.