Písmák Z denníka
skrčená noha v modrom svetle z monitora
vyzerá žabia
vyzerá na spodku rozstrapkaná
a súca na zaviazanie o silon a púšťanie do vetra
Nespoluúčasť
prehryzieš šupku dužina bije ľadom ktorý vysychá leto na jazyku v ústach izby s jedným kútom z perspektívy šachového jazdca závidím dvakrát spoza záclon vlhkých od prachuodchádzajú s tajomstvom vyzradeným kufru závidím otočený chrbtomv izbe ktorá vysychá kvapkanie s tichom končí v ústach ryby konečne sa vidím a nevadí mi že sa nemý počujemmama mi volala, čo som poobede robil. povedal som, že som odmrazoval chladničku. "tak dlho. " pýtala sa.
zrkadielka zvuku
moja ruka je dráha letu včely ktorá sa motá okolo tvojej hlavy
a modeluje melódie tak aby
nebolo počuť že vravím
aby nebolo počuť že sú to vlastne nožnice
Próza
mám všetko čo potrebujemcukor vyživuje moje telošach rozvíja ľavú polovicu mozgua poézia pravúchrbát mi síce mäknea medzi rezákmi sa mi robí škvrna čokoládovej farbyzaostriť do diaľky už ťažkoale na to, čo píšem, vidímneviem koľko mám rokovna akej izbe bývama medzi ľuďmi mi je nejak nepríjemnešiel by som niekdena Tanec Prahana koncertdo kaviarnehoc prozaicky - by som sa učil o kardinálnej aritmetikeale nemôžemmusím prepočítavať obranua písať o textovej podobe spánkuuž rok. držal som sa pletivaa pozeral do záhradyz neba padali listy papierapopísané číslami a písmenamitak podobnýmiže sa dajú zameniť a navzájom zo seba definovaťnevedel som ich prečítať a plot by spadol, keby som naň vyliezolrozšifrovával som dlaždicovú vzorkua zrazuobraz sa objavil na stenea živý plot sa prestrihol. radarová ručičkaobnovuje vyblednuté spektrumspím.
Potrava pre psa
negujem saklamemach, zase tvárvo dveráchzase prerastanie kosti do lebkymozog v kolene,dve kolenámetavý had s vešiakmiv chrbteštverám sa po tukovej horekaždým dopadnutím pätymaslová čepeľ preblysne na kovhora preblysne na kovpáliavybuchujúako som sa stvoril. ako sa zbieram.
Most na kolesách
vychádzaš z plochy
hladinná
jediná žena s mesiacom pomaranča
vlnivý klam