Písmák Nezávislosť
ovce už spali
keď bača
predal psa
a porodil myšlienku
V záhybe vzdialenosti
lúče
vzdialenej luny
sú len
nespočetné myšlienky
X X X (musela sa pristaviť)
musela sa pristaviť
aj posledná porážka
na tomto bojisku
aj posledný dych
Pomalý ťah
vlákna každého dňa
trhajú v tichu
celý svet
ktorý zachádza
X X X (stále bližšie)
stále bližšie
vo svojom mäse
extatickou inšpiráciou
či vlastnou halucináciou
Pri uchu
o dnešnom stave
do ktorého sa pripínam
za každú cenu
o podstate skutočnosti
Frekvencia morálky
spomenuli si
že všetko malo byť ináč
dejiny
im asi odpustia
Vysoko nad bojiskom
napokom
tam len tak ležala
a mala s ním
pár rozplynutých scén
Civilizácia
ľudia
ktorí robia veľké veci
hovorí sa
že to sú tí ľudia
x x x (už mal za sebou)
už mal za sebou
dlhší čas
neviem presne
sekundu
x x x (vietor)
vietor sa chveje
po stopách
tvojich dní
dopráskaných perí
x x x (nie preto)
nie preto že by som sa bála
preto sa nepíše
preto sa nesníva
preto sa nestavajú sochy
Tichý podvečer
vstupujem do básne
no teba vyháňam
musím
žiarlili by na teba
x x x (nočná hudba)
nočná hudba
chveje sa
malou izbou
naráža do stien
x x x (jestvujú veci)
jestvujú veci
ktoré sama nepochopím
napríklad okno
márne slová
x x x (naproti môjmu oknu)
naproti môjmu oknu
zapadám
do súmraku
tam počkám
Banálny život
Byť vtákom a nelietať
vedieť len jednu pieseň a
nikdy ju nezaspievať
žiť
Všade je sucho
keď si povedal
že trápi ťa smäd
začala som veriť
tvojmu úteku
Formalita
všetko
má priamy slovosled
a slová predsa bolia
keď chcú pohladiť
x x x
sám si povedal
že slnko zapadne
nevedel si určiť
presný pojem času
V tomto priestore
Ráno
keď sa človek zo svojho lôžka
rozkolíše
uteká pod prsty
Rozbitý popolník
Z miliónov obrysov
skladám svoje tiene
Rozbiehaš sa vo mne
každým dňom
Nad sebou (V.)
môj bratranec
zvonár
neprestajne tvrdí
že zvony majú
Nad sebou (II.)
za dlhý čas
nevedela
som si vysvetliť
prečo alkohol
Netvor
padla do piesku
všetko bolo snom
a sen bol skutočnosťou
aj hviezdy lapali
x x x
príroda znehybnela
a život tiež
smiech a smútok
poprosil krčmára
X X X (keď hovorím pravdu)
keď hovorím pravdu
pozerám
na vás chrbtom
veď tvárou
xxx (píšem...)
píšem
čo teraz cítim
v tejto chvíli tu
tráva tá zelená
Miesto pre priateľstvo
nikoho nebolí
odchod
všetky miesta
sú už obsadené
Ale každý...
žijeme také časy
aké žijeme
dobre že nám ich dali
že sme ich dostali
Zlý deň
Za rohom
čaká zlá deň
Stojí tam akoby očakával
šálku teplého čaju
Okamih
Odovzdávaš sa
každodennému pohybu zeme
Nezáleží ti
na gravitačnom zrýchlení
...o živote
nelogicky
pozorujem ako pavúk
háčkuje svoj domov
odpľuje si
Prázdna báseň
Chcem napísať báseň.
ale nenachádzam slová
Všetky sú čierne
ako mašľa obesená
Som
Som viac,
ako si o mne myslíte.
Škoda slov
na vypovedanie toho,
Úsvit
Svet je veľkou
prašnou a holou mansardkou
Vrtochy slepého mesiaca
napĺňajú život
Prebolená sebou
ocino
veľmi by som chcela
pochopiť
prečo len spomienky
S pravdou
pomocou
svojho bytia
človek môže načrieť
do svojho
Báseň v zázrakoch
naše prázdne priestory
napĺňa mlčanie
stojíme jeden v druhom
na zakázanom mieste
Báseň v zrkadle
dievčatko
prenatálnom štádiu
života
tešilo sa
Báseň pri návrate
často sa vraciam
tam
kde som už bola
vkročím do toho
Báseň pre básnika
chcem
aby dozrel vo mne
len na chvíľu
krátku
Báseň o tebe
si
ako básnikom
nevypovedaný verš
čakajúci na svoj
Nostalgická báseň
dnes ma ešte nič také
nenapadlo
čo by vás
(nekoneční myslitelia)
Ozvena v samote
biela bola biela
a čistá
ani vzduch nepotrebovala
aj ten je kúpený
Pred súmrakom
keď zbledli krídla
anjelov
obloha bola jasná
aj topánky vyleštené