Písmák Ako veľmi
Rozmýšľala som
ako veľmi som stratená
sama v sebe a v dňoch
ako veľmi si vážim veci
iba kamarát
Keď dopijem kávu
a vylejem aj iné maličkosti
odletím do Ázie a možno inam
Veď skláňanie hlavy
13. február 2009
v oku mám čas čo občas tiknea v rukách nič len vidinynič - na ktoré si každý zvyknekrajina stíchla aby piatok trinástehovytrhol dvadsiaty druhý divý maka čierna mačka skrížilachodník Na zázrakžiada sa postáťkým prirýchlo zaszbledne Dalí puknú steny a na tých stenáchsa mi zjarí.
že to už bude iba horšie ?
Niekedy to bolo iné
vkaždej zime veľa miesta,
mladých líc
kládol si mi ruky bližšie
Za závesmi
v čase keď hmla
je ešte tak hustá
že rukami
rozdeľuje
Opakujeme
Z frekvencie 100,1 megaherzov gitarová vybrnkávačka tetuje obrazy na holých stenáchduše
A vonku poburkové chladno, také ako kedysi
Také, že máš chuť odomknúť už zamknuté dvere,
vybehnúť na už prázdnu cestu azrátať kamienky čo tlačia do päty
Jedine oni vedia čo hľadajú
Sú kresbičky
kde má človek ruku tenkú ako čiara
a hlavu viac guľatú ako svet
– ťažko sa na ňom občas máva –
Keď sa slnko vyleje
príď
napiť sa zo stromov silíc
lepkavou dlaňou
vadiť sa o chuti viníc
K L M
máme danú našu estetickú rovinu
vytýčenú dvomi bodmi
primerane od seba vzdialenými
priamka nevedie nikam učil si ma
Štrnásteho februára a možno trinásteho II.
Srokom sa minul včerajší deň a len čiarka vkalendári
mojich dvadsaťjeden tvári pripomína
srdce bije
bezvetrie sa F e b r uá r
Keby
Nebolo tam nič, čo by dokresľovalo atmosféru. Ani plápolajúci oheň, ani studený vánok. Strašne obyčajný deň. Iba električkové trate a polotma námestia.
Už nebudem ukazovať na trpaslíkov v tráve
ja som asi príliš ďaleko
aasi príliš mladá na to
aby som pochopila
že ľudia nemenia svoje lásky zo dňa na deň
Letí Letí čo má krídla ... Leze Leze po železe
I.
vidím ťa všade
ak nude mám tak odva kroky
Višňu vsade som zasadila pre teba.
Sme maximálny blbci keď sa zamilujeme
Cesty sa ohli
vjednom bode
lode zakotvili
niečo sa pohlo
Fotografia v albume
Najkrajší farebný neporiadoksveta
v podkrovnej izbe
plnej svetla
a aparát na statíve-
Poštové čajky, zakryte si oči!
opili sme čajku
omývala nohy po prepitej noci
sto stôp apocit
ticho šumela
Raz pijem lebo a inokedy lebo stratilo význam
Koľkokrát som chcela napísať
Ako som sa preniesla cez dva roky
Nechala odumrieť detské sny tak nenápadne
Až sam a som uverila že po nich vôbec netužím
Len málo zohrieva Slnko
Kristína sa ma opýtala že očom to bolo
Hovorila že až bude umierať oblečie si niečo pekné
Raz dva tri dva dva tri
Taká vyčerpaná
Fenk jú, že si
Za všetko, čo pre mňa znamenáš mama
za všetko čo sa kedy stalo a že nebolo toho málo,
za všetky objatia ihádky,
za všetky bozky aj spoločne strávené sviatky.
Štrnásteho februára a možno trinásteho
Včera, vracajúc sa už konečne chladnou nocou, mi Február po dvadsiaty krát
vyznával svoje holé ruky stromov amrazivé lavičky autobusových nástupíšť debatovali ocestách domov
aj ten raz opustíš, moja drahá .
farebného dreveného koníka od deda, asloníka Maxa bez nohy
Brilatne symetrická
Po kúpanísi taká tá silná žena bez make- upu
začesávaš mokré vlasy
lakuješ nechty na nohách
vpriesvitnej polokošielke, sa k nim zklánaš tak akoby ti bolo smutno atúžila si byť klbkom
O tom keď kamene padli a srdce ostalo
učím sa prstoklad
špinavých okien velektričke
dnes budem za blázna
zajtra možno nebudem
Rozhovor(y)
Ty si taká teplá.
Nie som teplá.
Postavil sa na skalu avykrikoval:
Si svetlo si teplo si svetlo si teplo
Neberme ten život až tak strašne vážne
Prosím
Byť takposlednou lastovičkou v náručí
zapáliť sviečku
túliťsi vankúše, keď vonku mrznú ľudia
Praha
Kovová konštrukcia
tik(a) tak(to) rytmus dní
hmla-hltá aj čas aj mňa aj
tak zbohom
Gentleman
Raz som stretla gentlemana. Rada stretávam nezvyčajné veci. A tento ma náhodou aj miloval.
(a možno práve preto bol gentleman) A možno práve preto som ho nemilovala.
Betlehem
Mladý pes, čo zlostne trhal starý papierový betlehem
vieš ten, dávame ho pod stromček azaberá miesto pre darčeky.
Starká , výkrik, ahrôza vtvári-
pribehnem mysliac, že vidí Boha obeseného na stožiari.