Catherine
Spálená,moja zem.
Plody tvojej námahy,
citlivosti,láskavosti,
všetko zhorelo.
Mŕtve kone
Povedz mi baby
aký je to pocit
uprostred lesa
sama s nimi.
Braček
Sedával vedľa mňa.
Každý deň. Bol rozkošný.
Dlhé červené vlasy
mu poletovali
O nádeji
Smutný muž,
pozri na tie ruže.
To ony ti šepkali,
keď poslednýkrát
Vtáci bez krídel
Vtáci bez krídel
prenasledujú moju dušu
tí vtáci,to sú sny
a tie krídla,to je realita
Eustacia,prečo?
Eustacia,anjel biely
temný smútok v očiach máš
preklínaš svoj osud
svoju dušu opustenú.
osy
Prútený košík
naplnený voňavými jablkami
tá opojná vôňa priťahovala
moje zmysly.
Tvoje
Kráčajú tmou.
Zmyselný lesk a neha.
Obaja priťahujú môj pohľad.
Tak intenzívne.
Predavač ilúzií
Na rohu prázdnoty
roztrhaných snov a túžob
zúbožený sedel
predavač ilúzií
Tak krehké /fragile/
Krehké kryštáliky sĺz
stekajú dole lícami
najkrajšia zo všetkých krás
pozmývam ich bozkami
november
Nádherný november,
plný povrchných vzťahov,
čo jak kvapky dažďa
stekajú po noci.
Byť
Byť tak slepý. Nevidieť tu hrôzu
na tomto svete.
Byť tak hluchý. Nepočuť plač
a zúfalý krik obetí.
Vzlietnem
Vzlietnem. Vzlietnem k oblohe
Topánky a hlavu nechám na zemi
ukradnem krídla anjelovi.
Preletím ponad magickú púšť
Píšem
Píšem. Krátku báseň.
Celé svoje srdce
do nej vkladám.
Píšem.
Kruhy v žite
Padal som dole.
Miloval sa so vzduchom.
Úplne nahý.
A potom tá vôňa.
Ruža
Bola len púčik. Zraniteľná.
Z jej tenkej stonky,tŕne.
Volala na slnko,chcela lúče.
Negativa
Stál na streche mrakodrapu,
pozoroval mesačný svit.
Stále.
Zahľadený do oblohy,
Dážď spasiteľ
Nebo sa zatiahlo
aj slnce zapadlo
na zem sa zniesla tma
už nemá šancu hmla.
Opustená matka štyroch detí
Opustená matka štyroch detí,
ide ulicou iba po pamäti.
Spýtavý pohľad ľudí,
nepríjemný pocit v nej budí.
Kráčame
Otvorím dvere. dovolím vojsť tej nádhere.
No ona volá mňa. Výjdi von do krásneho dňa.
Škrečok,ktorý trpel nevyliečiteľnou chorobou
Ďeň stratil chuť
a tmavý kút láka. Tráva nechutí
ako kedysi.
Mrkva nechutí