Písmák Ja a hmla
Neznášam cesty plné prachu, čo polámu srdce na poly… Neznášam ten odvar strachu, ked čakám či to zabolí… Zle znášam ten chlad, čo sála, zo sveta útrob za mračných dní, vznášam sa ako mĺkva skala dňami, kým rozbije ma posledný… Prenášam spletité ťažisko noci chvatne v sen čo nesnívam, no dokážem pomôcť bez pomoci hmiel, čo kade tade poskrývam. Bez noci nebolo by dňa, bez polámaných mojich túžob, nebolo by mňa. A preto nelátam srdce záplatami, ale plačem s kolenami, s kolenami na zemi….
chlapec...
Za láskou vybral sa cestou chlapec a vrátil sa muž bezbranný, sadol si doma, sadol si za pec a sedel tam celých sedem dní. Sedel a plakal nad ranou rosou, nad ranným tichým znamením, že vyšiel nohou, že nohou bosoukráčal po ostrom kamení.
Ako plávam...
Neznášam cesty plné prachu, čo polámu srdce na poly… Nezášam ten odvar strachu, ked čakám či to zabolí… Zle znášam ten chlad, čo sála, zo sveta útrob za mračných dní, vznášam sa ako mĺkva skala dňami, kým rozbije ma posledný… Prenášam spletité ťažisko noci chvatne v sen čo nesnívam, no dokážem pomôcť bez pomoci hmiel, čo kade tade poskrývam. Bez noci nebolo by dňa; bez polámaných mojich túžob, nebolo by mňa, a preto nelátam srdce záplatami, ale plačem, plačem s kolenami,s kolenami na zemi….