Písmák spomienka na koniec
poznám jeden tón
keď uprostred leta padajú listy
avjeseni ku mne prichádza leto
vtedy je plač
malý anjel
Raz mi malý anjel bez krídel
povedal: „Ako voníš“
na špičkách mi privoniaval
a mne vyhŕkli slzy že neľúbim viac.
reminiscencia konca
len vtme atam niekde na konci
ulice sa mi strácajú zvuky
smiech
sťažený nocou azmätený dňom
šialená
Dievčatá čo sú málo pekné Chlapci čo sú málo bohatíPotom sme si s matkou dali pohárik a zaplakali nad nízkymi platmiVyniesla som z izby všetok nábytokobliekla sa do vrecovinya zrazuma prešiel plač ajsmiech.
ženy
jedna čo zostala sama
má milý úsmev
stále myslím na to aká musí byť smutná
štrnástky pokope na okraji mesta
bez
dnes, keď som išla podchodom
videla som obludu na korčuliach
ľudia sa báli, že spadne a doláme sa im tam pred očami
bola tam aj jedna matka