Pre Kurta Voneguta

na ošarpanej zvonici zvoní zvon čierny ako havranie perá to zvoní Kurtovi ktorý opustil bránu a pod ošarpanou zvonicou sa hrajú deti na vojakov z nosu im tečú soplíky a ústa od zrelých slivák spievajú kontrafakt ich matky ukryté v teplých kuchyniach ich zvolávajú k obedu ale oni dnes akosi čudne postávajú vo vetre vanúcom od čerstvého hrobu. a postávaju otcovia ich pod oblokom s rukami od hliny piju pivosú to dobrí ľudia.