Písmák Nekonečnosti...
sú ľudia
a nepoznajú sa
a nie je im spolu dobre
ale je im spolu dobre
Na zmysly
Pôsobivé názoryderú sa von z duše človekano ináč plné absinthualebo niečoho inak zelenéhov pľúcachpraská spálený karamelkamkoľvek idemnarážam na tupé predmetyslepci majú aspoň palicu alebo psakeď hľadajú domovja mám len vypreparovaný žalúdoka v hrsti zopár hrozienokaby som nezabudlaako vyzeráš
je to vlastne pekný paradoxväčší ako pozitívne správy o počasí v novembrialebo to že keď na bielizeň naleješ modrú avivážtak potom je bielanaučíš sa torozoznať všetky pohyby polohyťahy a taktymôj výrazkeď ti fialovými nechtami trhám kožua vlasystekajú do výlevky
vtedy sa pozreldofajčila zvyšok tabaku mi zatlačil do bradavky.
Asi potrebujem nové rukavice..
tú vodu cítia najviac deravé strechyaj jazhadzujem zo seba ďalší kabátrazdva razya svet je rýchly ako pád zrkadielna tvojej tvárivraždíroztavený kremenný piesokz nášho dubazostal len mŕtvy peňa huby
rastú ďalej v tom daždi
lebo novembrové sú najvlhšie
premýšľam či som niekedy vôbec bola tak naozaj a či vôbec niekedy budem do naha prezradená a budem mať čisté zuby bez zdegenerovaných výčitiek a budem tomu veriť že som presná na večeru že nezdrhnem v toaletných šatách znova inou loďou k minulým letám
že rovno príde atmosféra bez mejkapu a ostatných osamelých bežcov uspia v mojej hlave
aby sa nevyparila
nasýtená
Medzi mnou, tebou a morom
pred dverami visia rozutekané stopyvždy za úsvitu zopár kameňovaj tvoj tvrdohlavýstrom mlčania musí odplávať bez periny za okenné rámynadchnutá do detailov vypľutá noc a zopár rozbitých fliaš padána zabudnutých umelcovopatrnevyzlečú svoje citya ostatné hádankystačíbezslovná odpoveď medzi soľou a rybamichaotické privítaniena vrátnicistrácam vlastnú ulituzanedbané percento strachu odnes ma do zvlnených príbojovprestávam čakať.
a myšlienky štrngli o kredenc
v zárezochpodpísaná olejom zo zelených olívvraciam ti rovnováhu a do rúk dve polievkové lyžice schodov pod tvojimi nohami
vymysli mi každý týždeň nové schovávačkyak ešte snívaš o bicykloch a mlákach
v kúte vystrihujem pavučiny závisí to od tvojich pliec
krídla som už vrátilazdvihni ma
Kaleidoskopické vraky
idem idem idem sazblázniť z tých tvojichpapierových reqwiemova z ich premien na prázdne fľaše
liečim sa z hedonizmu
lebo som nezvládla sloboduna tvojich medoch horia krehké plášteodcudzený máj a kopec ďalších piesníspievam pre vietor na rozhranílebo nedá sa to zlepiť
na kúsky oddeleníod mora a drevených hračiekpresvitám do tvojej depky
Rendez-vous
pre každý okamih tvojho
pobláznenia
nalepila som ti jeden necht
lakujem ti teraz pijavice na kožu
Portrét
dotýkam sa ťa ceruzkou na papieri
prstami tieňujem aj
priestor za tebou
buď jemný ako grafit
Túžba
chcem vedieť tancovať na žeravých uhlíkoch a cítiť sálavé teplo z nôh tých predo mnou s istotou sejem vášeň do zmrznutých hviezd trikot mám už celkom prepotený a ešte stále neviem ako sa dá zhasiť ten oheň ktorý sa vo mne zmieta ako psychopat v zvieracej kazajke au už to páli topím sa nedokážem sa to naučiť sloboda je nebezepečná vec.
I did it my way..
mám vankúš
pod ktorým premávajú
električky
ich priesvitné tváre
Definitívne zbohom
lákaš ma na steblá trávy
viem
stále sa so mnou zahrávaš
hoci nie si osud
Nálada
už mi chýbalpriestor medzi tvojimi prstamina opačnom konci stola dopršaloposledných päť minút výčitiekvdychujeme ichz úst do ústzdá sa že sú už strašneďalekonevidím ani na špičku tvojhonosanáročky som rozbilaluster keď som si obliekala tričkov tme sú si ľudia oveľa bližšípochovali sme vlastné tienena tajnom miesteobrástli páperímbáť sa môžeme nežne aj sladkoplávam vo výškachzrážaš ma perami.
Viem, čím ťa rozosmejem
začiatok je pocit
ktorý naraz vykríkne veľa silných
slov
otáčajú svet naruby a voňajú
Pavúk
hrabem sa v tvojich odpadkoch a pavúk so siedmimi nohami práve doelektrizoval moje vlasymusí to byť zvláštny pocitvypočuť si sedem rozčúlených zimomriavokako padajú na koberec a potom len tak zo zvyku utrieť si topánky a pozrieť sa za sebanikdy si nepatril k gentlemanompočkám kým dokosíš.
Už je to jedno..
do dlaní nabral si si kamene
strašne som kričala
a ty si bol ticho
už nie sú až také chladné
Filozofia o smrteľnosti platonického vzťahu
Podľa Epikura:
Smrť sa nás netýka,
lebo ak sme tu my, tak tu nie je smrť,
a ak je tu smrť, tak tu nie sme my.
Requiem za podcenené ráno
predávkovaný rambo prekazil
ataraxiu
zadumaného diváka
sediaceho obďaleč na
Len nachvíľu
chcem sa tak trochu z/blázniť
s tebou
v bielej miestnosti
plnej
Je čas
a nedalo mi nevyžmýkať všetky
premoknuté nite
kým sa ešte dá
zachrániť pred zemskou
Sa mi dnes nechce spať
a sa budem dlho rozprávať
s plastovým pohárom že
prečo len na jedno použitie
lebo šak život
Nejedz sladké!
radšej spálim všetky máje
jablone zamknem do pivnice
a aby nepršalo
a ty si nerástol
...XXX...
spí v mojej izbe no nikdy nepochopíprečo vystieram k oknuprstykaždý z nich má svoj vlastný žalúdoka vždy sú plnévyskakujúc za jazdybicyklujú na zlej trase pasé strieda deňna ktorý bola vypísaná odmenazdanená kvôli nepriaznivému počasiuzo včerazostala večeramám predsudky voči ránuneviem či chcem byť až taká múdrana oči lepíš mi ohorkydosť. to páli.
A je to..tak
Roztopašné nebo dofajčilo ďalšiu lovestoryzostali len popolníky plné nedohorených špakovštipľavého dechtua zažltnutých slovmám už z toho úplnepodráždené očiaby sa mi potom lepšie spalona lodi je vždy len jedenkapitánuž ma nebaví byť len jej čiernym pasažierom.
Výpoveď
chcem ti spievaťa dýchať do uší slovánaučiť sa naspamäť abecedu tvojej tváre a potom zablúdiťv tvojej kockovanej košelinič a potom ránozobudím saa vedľa niekto iný.
Egokastrácia
neznášam ten tvoj polygamický pohľadkeď si sadneš v bare za klavír a vyhráš mi všetko čo ani nechcem počuťjediným žmurknutím očízasekol si sa medzi troma skutočnosťamizastávaš egocentrum egokoridorua v nohaviciach snažíš sa uchovať svoju pretvárkulakuješ mi ňou nechtylebo na morálku ešte vždy nemáš dosť krátky nos a tvoj prirodzený logaritmus je tak neprirodzene nulovýže mi je až zle.
Lokálne umŕtvenie extrémnej funkcie
len tak zderivujem tivzduchponožky visiace na prádlovej šnúreaj betónovú ohradu okolopieskoviskavšetkozanesené prachom zhltne moja imaginárna metlabude to divnékaždý vlas bude mať svoje miestoa ani ty sa neschováš môjmu perupre istotu použijempijavý papiera budem ťa písať až kým sa neroztečieš na márne kúskynakoniec si dám už len čokoládua budem totálne šťastná.
I miss you
chýbajú mi už aj pocitya aj slováktoré si rozsekal nabodky a čiarkyzbieram si ich na pamiatkua zašívam vrecká na mikinektorú si mi kedysi požičalsme príliš veľa ránsi príliš veľa slnkaa asi preto ťa ne/ná/vidím.
Nech sneží:)
vo vzduchu je cítiťrozkvitnuté ópiumako keď listuješ v zošitea do očí sa ti len takvpíjajú atramentovéslováusmiate prechádzky anekonečný pocitdeja vúzdá sa mi že žijem naopak alebo narubypo riadkoch čítam tvoje rukyvrajchcú byť mojeaj odtlačky tvojich prstov sú už všade nech snežínech snežínech sneží.
Balón
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Toto je balón. A balóny sú tu nato, aby sa ľudia cítili šťastní a slobodní. Tento balón patrí Tebe. Tak ho pusť a leť.
Dievčatko
Dievčatko so zápalkami
Nikdy som sa nezmieril s tvojousmrťou.
Túžba..?
tak veľmi by som chcela rozpustiťtieto slováv slzáchtak veľmi by somchcelahovoriť tity môjzemiakový chrumkáčiktak veľmi natlačiťvšetky svoje citydo srdca avplakať ti ich do tváre. ale nieja to už neurobím.
Múr
bojím sapo nociach maprenasledujúopité snyneviem či sú takéhlúpe alebo taképravdivésúmedzery medzizrnkami pieskudrobunké a tmavédokonalý labyrintsom zamurovaná princeznábojím sa že ma už neochrániš.
Pravá chvíľka
sú dlaneovoniavaš nežný dotyk v rozprávke si umocnil dobro na druhú a nič už nezmení tvoje oči budú navždy čokoládovo hnedéa budú nahlas flirtovať s tými mojíminamodroa básnik si rýchlo naladil svoje husleaby si to nerozmysleli.
Haluska:D (Uot e bjúdifl vej..)
uot e bjúdifl vejaj em uolkin on uer blek kec ár givin gud najten ju nou det ic tu bi kontinjud next taajm uejtin for e regtaajm ju plej on jor médžik pienoutrájin tu čeinďž d direkšn ov di errou det líds jor lajf on dis uejforget on folsďžast kery ongou euej. en uen it staps tu bí džastkveščn ov d tájmsej - "dec rájtajl mejk it"- en spík jor maind.
Oznam
na nekonečnej stanici kreslím si ypsilónovú pyramídu a venujem
spomienku tým
ktorí neprídu.
potrebujem sa len prebudiť na pravé poludnie
Smutný deň
vonku je smutnopomalý dážď trúsisvoje deti akokrkavčia maťkľaje na nich cez oblaky anedbá ak sirozbijú hlavy alebo sa celé rozpľaštiao zema keď vyrastú na prvé jarné kvietkyznovu sa vrátia späť avonku je zasa /nachvíľu/ smutno.
To sú proste blázni..
milujem bláznovlebo majú nadhľadanelámu ceruzky nadnepodarenou básňouich slnko totiž zapadákaždý deň rovnako.
Iné..
Prekročilo to všetky medze/a aj hranice/vravíš mi-- stratil som topánky/a zabúdaš pritom na hlavu/včera sme chytali dažďové kvapky a sypali sme ichdo mlákydnes je to už všetko inémama nám vyprala nohavice.
Tak už to býva
1. ) Pohľady sú nežné vlámanie do tvojich úst padá zlyhanie Čo ešte čaká nás. Sladká priepasť. Možno sa utopíme v slzách.
som Šťastná
dnes som šťastná
snívam o jazzovom pyžame
siaha mi až
po päty
Kukuk:D
šteklí ťa na dlani
smeje sa ti
na perách
udiera ti do hlavy
Vlak
Keď niekto odchádza
na stromoch vidno
opadané lístie
prepadnuté dúhy pretínajú
Sme daní..
máme sklz
a naoko sa všetko darí
sme poddaní poddaným
čo na nás striehnu z
proste trapas..
nezaujíma maže keď budem piť kávubudem dehydrovanáa že maxim gorkijkeď ešte písalnapísal že pelageja nilovna sanapriek svojmu presvedčeniudá strhnúť davom/populistka jedna. /a že ja sa geometrickou postupnosťou dostanemdo nekonečného radu/aspoň limita mi nehrozí/ohrozí ma snáďuž len dawnov syndrómto ničaspoň budem maťo jeden chromozóm viaca že budem aj daltonička a neprejdem cez semafora vysmejem sa vám keď mi poviete žetráva je zelenáaj v OSN príjmu nový zákonže vraj včely sú typu Habrobraconje mi totálne jednože ujo Henny je zo dňana deň teplejšía že nine sa páči o jedenásť rokovstarší chalana že sa bozkávali naulici FAKTnebolo by mi to až také nápadné a. a je mi jedno že sa mi On pozerá doočí pretožeJa sa už nepozerámmám toho plné zubyale aj takopakujem si svojeLa vita bellea že mám už dosťtoho drístaniaa že idem radšej preč. čaute.
Najkrajší dar;)
Boh dal Zemi Slnko,fialkám rosu,potom sa usmiala dal mi TEBA. .
Už by stačilo..
a zase mám rozviazanéšnúrky keď prechádzamokolo teba ana(ne)šťastietvoje oči sazase opreli o môj nosa nemôžem to pochopiť prečo sa na tebaneviem pozrieť tak normálne zdvihnúťhlavua zatočiť s tvojimpohľadom takako ty točíšmnoua v bruchu mi znovatancuje klavírkeď ťa obchádzamlebo neviem o čotu presne idea dúfam že to zostane"len"medzi namichcela som sipovedať je koniecale znova sa tostalopredvčerom stál si opäť vodverách a jasom bola znova na vážkachpotrebovala som saprejsťhore dolea zase si ma maltam kde si chcel.
Má to zmysel?
čo nám zostalo
máme len seba
bez známky egoizmu
znenazdajky akoby
Človek, ktorý život dáva, ale i berie
Život je básnik anás núti zapisovať si jeho verše. Napísané narýchlo, aj tie, ktoré vsebe skrývajú nezahalenú pravdu. Verše života druhých však nevidíme, ani nečítame, apredsa sa často chceme stavať do pozície lepších, či múdrejších, ako sú tí ostatní. Prisvojujeme si právo kritizovať druhých, odsudzovať ich namiesto toho, aby sme im pomohli.
Realita
premyslím si svet veď ľudia sú len blázni čakajúci na nové rána obklopení takzvanou naivnou krásou nazvanou rozprávkoupre deti slnka.
Dlane
keď mi do ruky vkladáš sklenený dotyk a s hravosťou kocúra podávaš jedálny lístok chcem sa premeniťna lesnú vílua zmiznúť vprievane.
a si taký priehľadný.
Naopak..
tváriš sa ako starý drevený rám bez obrazu ráno je čierne noc je biela svet je plný a ty sa dívaš kdesi.
do prázdna.
Pssst..!
nepýtaj sa ma ako to bolo mám plnú hlavu lentiliek
zamotávaš sa mi do vlasov sladká vôňa jahôd mi pripomína tvoje pery
odpočúvam tvoje rozhovory nechávam plynúť čas lebo len tak spoznámtvoj úsmev.
Pomätená
do zaľa/u/dnených oceánov hádžeš žabky a počítaš kvapky ktoré si zrazil k zemi pomätená mäta sa ti zelená do očí dnes nezabudni že zajtra sa voda roztopená na márne kúsky premení na slzy ktoré ti do snov opäť zasejú báseň.
Áno
sľúbil si mi že bude svietiť slnko na tvojich tmavých mihlaniciach nebo bude kvitnúť medom do kolien vkladáš svoju tvár v roztrhaných nohaviciach roztečieš sa ako čokoláda chcem snívať na tvojom jazyku.
Radosť zo všedných vecí
Prezerám si obrázky maľované zeleným páperím nalievam sen doplna nech sa vyleje po dúškoch pridám ešte trochu červenej fialovej oranžovej nech je svet dáždnik a vesmír je lopta preto odkazujem tým ktorých sa to týka pre šťastie pre lásku nalepte si otázku a prestreľte jej uši nech nevidí čo ju ruší.
Choď radšej preč..
a oddnes sa na teba budem dívať inak na voňavom perí ušiel nám rozlietaný týždeň rosa v kabáte navrhla ti odmocniť si svoje ego pľuješ na chodníky niekedy sa mi zdáš ako námesačný stratený keď predstieraš mi svoje ruky nechaj to radšej plávať.