Písmák 72 hodín
Noc akoby noci z oka vypadla,chladná, čierna, polohlasnálen jeden párnie však mylež ty a jaja a tytusami cez ňu kráčamedolu vodou kričímea spomienky nášho mydelíme na ja a tyty a jaako 72 hodín zdá sa to,čo pribehla k tebe tátožena tvojich snovtvoje myv mojom jaspieva ti dnesprvý a posledný krát,že pod lampou je najväčšialáska.
21. 10. 2007
0
3
586
Volné verše
Divkák, iba divák
Pripútali ma, prinútili ma. a preto tam dobrovoľne sedím. Čierna, ťažká opona mi padá do tváre a ja počujem ako veľmi chýba tvoja časť v mojom srdci. Tma sa strieda s prenikavým ranným krikom slnka na modrom plátne, v takýchto momentoch zabúdam počítať dni a rátať kvapky priesvitnej tekutiny na mojich dúhovkách.
05. 10. 2007
0
4
670
Volné verše