Písmák Nesmieme, no môžeme ....a ja chcem
Nad mestom zmrákalo sa,
kým oheň praskal vkozube.
Ty za oknom popíjal si
portské či caberné.
od či ku?
Mestom,
bezduchou chôdzou,
zamračeným pohľadom.
Hlavou,
VY
Vedľa mňa ležíte.
len sa Vás nedotknúť.
Neotvoriť oči-
len Vás tak cítiť.
BAD DAY
Ďalšie sychravé ráno.
Otvorím okno,
nadýchnem sa skazeného vzduchu.
Vraj ulice nikdy nespia
PLANÉTA XY
Vpriestore,
na priamke,
točili sme zemeguľou,
guľou veľkou ako svet.
Ranná káva
Sedím alistujem,
dúškom rannej kávy
som späť medzi.
Nehľaď tak prísne na mňa.
kukuričné pole
Ukrytá,
vzarosenej pavučine bytia,
počúvam, či nezačujem
potlesk-
nádej
Zpúpavy odletel biely sen,
putoval po svete,
hľadal si skrýš.
Preletel korunami stromov,
Abstraktika
Po červenom plátne steká farba.
-PODLAHA-
Za ňou ďalšia kvapka.
Oknom prebíja sa lúč slnka,
Keby tak...
Keby tak sny skúsili byť nami -
neboli by sme pred porotou,
neboli by zapálené ruky a zamknuté ústa.
Z jablka by sme mohli odhryznúť,