Písmák Rusi
Plodnosť sna škvrčí.
Na úbočí košatých višní chvejúca sa Senília, vpriezračnom čerení, zúfalo sa bráni hojdaniu úžľabiny. Vzdialene tíško počuť mohutné basy vrcholcov. Ich ponurý spev sa túli kpovíchrici a zriedené povetrie sa plieska vlhčinou rosy.
Manželstvo
Nič neznamenám,
som len vydláždený chodník
na ceste k prijatiu,
preto ma nevnímaš,
plátno
Vziať tuš, vdýchnuť,
pomedzi prsty pošúchať,
potom nakresliť obzor,
(cez privreté dlane
Evangelium
Chodenie v sláve
chce pokánie.
a tiež vyžaduje, vo svojom srdci
a svojimi ústami,
Na uvítanie
Prstíkmi drvíš kĺbko času.
Uskladni preto
mamin motúz do pamäti,
nech živá dužina načrie skúsenosť
Keď dieťa tvorí poéziu
Nikto nenájde čistejšiu báseň
ako keď malinké žriebä
nôti piesne pradedov.
Samo nevie,
Fosfor
Chválim sa, preto nemôžem mať pravdu. Len jazykom otáčam na svetové strany. Meliem. Nie chlebom živým.
Kôrovatiem úzkosťou o teba
XIII. žalm (Kôrovatiem úzkosťou oTeba)
Na Tvojich perách kruto visím.
Počúvam ako mnou pohŕdaš:
koľkokrát pichľavý tŕň
Chvíľa pri brehu jazera
Tvoje mäkké prsty sĺz padnúce pozdĺž šikminy stráne.
Až mrazí.
A ostrý výdych, ktorým čeríš prízemné vrstvy briez (celkom vtesnané k hladine).
Váhavo postávam uveličenýzátiším z hlbín zvuku (tvorí sa z bubnujúcich sirôt) a modelujem techou mená víťazov.
XXXVII. žalm (keď sa milujeme)
Keď sa milujeme,
šumivá dohovorenosť tiel
láme horúčavosť ticha nadvoje,
a v kruhu dotykov, v príznačnej chvíli
Ilúzie
Za mnou.
Musíš minúť posvätnú relikviu.
Nehľad na vysušené rastliny, v očiach ktorých
sa vyníma bieloba smrti. Blažene upni na seba