!

rád vidím, že už máš fanklub ;-)

MOŽNO SONET

možno je to normálne
a možno je to divné
možnože absolútne
a možno relatívne

možno dvíham myšlienky
nad hlavu ako činky
možno potom zistím, že
sú to len kokotinky

možno budem šťastný ja
a možno budeš šťastná
možnože keď meňavka
už bude celkom jasná
môžme spolu na jantári
krvaviť si ďasná

nepovstanem

nikam neutečiem

uf

ani ja

my sme sa dali Elán!

je to dobrá surovina

uf, to je taký záver, že som si hneď povedal, načo dopovedať, ale keby tam nebol, tak neviem, neviem :-)

tvoje recenzie sú lepšie ako väčšina "profi" recenzií, ktoré čítam
väčšinou je v popredí literárne "chmýří", ale toto sa kĺže perfektne a má to hĺbku, pre mňa ideálna kombinácia, takéto naratívne (auto!)kritiky píše napr. Geoff Dyer, totálne sčítaný Oxford boy, ktorý však uprednostňuje svoje dojmy s rôznymi odbočkami (napr. do filmu)

"Vtipným ukončením tohoto textu by bylo přirovnání Šestákova románu k nějakému autu."
Mám rád takéto sebareferenčné vsuvky.

Slovami ktorého klasika je: nelze pouze selhat, je nutné selhat lépe?

hmmmm, ešte menej naratívu ako zvyčajne, takže si z fragmentov skladám svoju báseň, ale celkovo vytvárajú tieto slová s rozostretým významom špecifickú atmosféru

zaujímavé je pre mňa sledovať, kde slovné spojenia ešte tvoria význam, kde sa chce mozog kĺzať po konvenčnom, a kde už nie, kde sa význam stráca, resp. je taký široký, až je ľuboboľný, slová ako odrazové mostíky pre vlastné úvahy, automaticky hľadám (automatické) vzťahy, ale ešte viac habkám... 

to sonetové členenie je tiež také pseudo :-)

prajem veľa čitateľov typu 3 podľa Hesseho :-)
https://www.themarginalian.org/2016/07/11/hermann-hesse-types-of-readers/

super recenzia

“In the midst of winter, I found there was, within me, an invincible summer.

And that makes me happy. For it says that no matter how hard the world pushes against me, within me, there’s something stronger – something better, pushing right back.”

Albert Camus

gratulujem!

je v nej to, čo poznáme z pismaku? 

like

priam biblické :-)

fajn!

je to veľmi dobré, ale predposlednú slohu by som ešte naleštil

https://www.pismak.cz/dilo/412309/

Ten jak je super :-)

Tuším aj ja som ti raz písal, že nejaká báseň mi pripomína Kunderu, asi to bude tou racionalitou, resp. kontrolou nad textom (a prirovnanie je to neutrálne).

Toto mi utkvelo z nedávneho článku o ňom, echo Fouckaultovo :

"Sex and power, being and time, memory and forgetting – Kundera’s themes were big, broad and sweeping. His books left a profound impression on me as they did on so many others, yet I find I’m reluctant to revisit his work, which may well contain flaws and blind spots I didn’t notice in my youthful exhilaration the first time round. When I did reread one of his books, The Art of the Novel, for a column I wrote for this newspaper a few years ago, I was indeed put off, in a way I hadn’t been as a younger reader, by Kundera’s massively self-assured, intensely certain tone. You wouldn’t get away with writing like that these days, and for good reasons. The aggressive denial of all doubt seems itself like a form of authoritarian control, perhaps a way of hiding something."

https://www.irishtimes.com/culture/books/2023/07/12/milan-kundera-one-of-the-true-masters-of-the-european-novel-has-left-us/

toto móžem

hoď sem nejaký teaser

sám podľa vzoru, z póz skúsených, Benkoviča :-)

idem si oči vyočiť :-)

Je čas začať sa hrať s ChatGPT :-)

The beach is empty, except for a lone seagull perched on a rock. Suddenly, a dolphin jumps out of the water. Take a deep breath and speak your mind out loud. It doesn't matter. Note down the necessary ingredients: cinnamon, ginger, honey, and lemon.

The moon is full. Magazines scattered on the ground. Hold on, I'll release you, come back. Keep catching one ball after another. Look for pockets of blue sand near the library. Skateboards in spots where taxis used to park. Grab the map.

Follow it to a hidden laboratory in the mountains, where a brilliant mind is tinkering with new ideas, pushing the limits of science. Submit your findings to the database. Scale the deserted tower, take a leap of faith, survey the remaining wilderness.

originál appreciated, preklad WTF?!

appreciated

tie hiáty a stierače sú mi povedomé, inak to znie ako "Kundera píše báseň, neviem, či to je dobré alebo zlé, ale remeslo je výborné

hustéééééééééééééééééé

a zadírat se přes tři vrstvy laku

veľmi zaujímavé, len tak ďalej

ako sa vraví, môžeš sa zabiť, ale budeš to ľutovať :-)

Prijemne sebareferencne

K3: Je to debata na 100 rokov, skús sa pozrieť sem, ak ťa zaujíma, čo si myslím: Pár teplých slov

Ad "postavy někdo stvořil s nějakým záměrem" - moje obľúbené riadky z literárnej teórie:

"Významom diela nie je to, čo mal autor na mysli v určitom momente tvorby diela, alebo čo si autor myslí, že dielo znamená, potom ako je dokončené, ale skôr to, čo sa autorovi podarilo do diela vložiť.""Významom textu nie je samotný výrok, ale to, čo tento výrok robí, jeho potenciál pôsobiť na čitateľa. Interpretovať dielo preto znamená rozprávať príbeh čítania a prenikať k podstate postojov rozprávača na základe náznakov uvedených v texte a našich všeobecných vedomostí a bežných situácií."J. Culler, Krátky úvod do literární teorie

tá báseň Chlapi nič moc

ale dnes som naháňal traktor s pluhom v gumákoch a červenej mikine

Bílo až v plicích.

to hľadám v poézii!

myslím, že možnosti sú neobmedzené a autori sa často brzdia sami, keď sa chcú svojím dielom zapáčiť alebo sa uspokoja s osvedčeným remeslom

čitatelia si zaslúžia istoty

čitatelia si zaslúži istoty

mám rád vedeckú lyriku :-)

grafika je top, aj básnička šikovná, taká podprahová, druhoplánová, vyhratá, technicky ma angličtina nerušila (členy, časy a pod.)

áno, komponovaná koláž

to, že by to mohla generovať AI, nie je nič zlé, naopak, púšťaš sa do miest, kde je obrovský potenciál

taký Ashbery je tiež v podstate generátor :-)

husté!

Nuž, báseň sa zdá byť poskladaná z fragmentov, a už prvú výhybku výrok-výklad beriem akosi s rezervou, skôr ma zaujalo tvoje trademark rozplývanie do stratena (vágny/žiadne nadšenie). Teda niečo sa na úvod naznačí, ale hneď sa to rozplynie (v abstrakcii a tak), v podstate nezvratný neúspech.

Potom sme zrazu v alternatívnej divočine s ovládačmi za pásom, strach a nepokoj, pôsobí to na mňa atmosféricky, než aby som hľadal nejaký príbeh, lenže - bum - divočina je doma! 

A potom ticho, opustenosť, akási administratívna "pointa".

Tá nejednoznačnosť má zároveň baví aj nebaví :-) Nie je sa tam veľmi čoho chytiť (rozumom), ale predsa len to niečo vyvoláva (dojem). A dajú sa tam domyslieť rôzne scenáre. 

Fajn vec, ale tento typ poézie by asi v pohode mohla generovať umelá inteligencia. Čo neznamená nič negatívne, len poukazujem na tú "čudnú" alebo "otvorenú" kauzalitu, ktorú tam čitateľ chtiac-nechtiac hľadá/dopĺňa.

pri tejto prevážil pocit zrýmovaného klišé nad tvojou typickou ľahkou melanchóliou

wow!

ohľaduplný podpaľač! :-)

páči sa mi ako to skáče zo súčasnosti (všeličo sa ticho šíri), do akejsi alternatívnej reality (budúcnosti?), resp. špecifického zákutia reality, kde je normou precediť pozdrav a poučiť sa zo snov a akceptovať nespoľahlivosť, a potom do minulosti - a pritom akási ponurosť, melanchólia, rezignácia, úzkosť, izolácia... poézia na tepe doby!

tie gaussové krivky sa mi páčili

toľko námahy, aby človek došiel tam, odkiaľ odišiel

prvá a posledná sú ako lusk, prvý verš druhej je ešte OK, ale 2., 3. a 4. verš mi pripadajú ako nutný balast, oproti zvyšku ťažkopádne, abstraktne a staticky, jednoducho brzdia, relatívne málo tej básni dávajú

samozrejme, dalo by sa za tú druhú slohu argumentovať, ale ja by som z toho vlaku spravil rýchlik

mám rád túto atmosféru

túto som nepoznal, tiež parádna vec, prebásnenie tomu pridalo patinu, originál je plain (planý), česká dikcia nie je taká ľahká, letná, prázdninová, prináša úplne inú atmosféru (ale veď vieme, aké je to ťažké)

snake má dobré výhrady, ale toto asi nie je verzia na pitvanie :-)

Ako píšeš, dajakbol je výnimočný v kombinácii výbornej techniky a normálneho jazyka, ale pri krátkom verši s malým počtom slabík mi to pripadá napäté, tá malá plocha jednoducho obmedzuje.

Znížim sa po zem.Ukryjem za závesom.Robím, čo môžem,nech nie som.

Zaujímavý je postreh, že časom autor vyčerpá minimálne rýmy. To by mi nenapadlo!

(Moja) požiadavka na zrozumiteľnosť je číra preferencia, ktorá sa nedá brať vážne. Rovnako platí pre voľný a viazaný verš aj prózu. Ale je dobré vedieť, že sú čitatelia-lúštitelia ako ty, teraz som začal čítať Borgesa a tam je tiež vrstiev až-až. Môžeš sa v nich rýpať, ale nemusíš. Nie každý je  literárny archeológ, nebodaj paleontológ. Ale sekundárna a hádam aj terciárna literatúra si na ňom zgustla.

Ja tiež rád žmýkam jazyk, ale skôr na väčšej ploche ako light in light of the light, aj Billy Collins občas pritlačí, ale necháva veľa časopriestoru na nadýchnutie.

Nuž, aj po omámenosti ostal ten piesok rozfúkaný - krčím plecami.

The Rival Poet

The column of your book titles,

always introducing your latest one,

looms over me like Roman architecture.

It is longer than the name

of an Italian countess, longer

than this poem will probably be.

Etched on the head of a pin,

my own production would leave room for

The Lord’s Prayer and many dancing angels.

No matter.

In my revenge daydream I am the one

poised on the marble staircase

high above the crowded ballroom.

A retainer in livery announces me

and the Contessa Maria Teresa Isabella

Veronica Multalire Eleganza de Bella Ferrari.

You are the one below

fidgeting in your rented tux

with some local Cindy hanging all over you.

The column of your book titles,

always introducing your latest one,

looms over me like Roman architecture.

It is longer than the name

of an Italian countess, longer

than this poem will probably be.

Etched on the head of a pin,

my own production would leave room for

The Lord’s Prayer and many dancing angels.

No matter.

In my revenge daydream I am the one

poised on the marble staircase

high above the crowded ballroom.

A retainer in livery announces me

and the Contessa Maria Teresa Isabella

Veronica Multalire Eleganza de Bella Ferrari.

You are the one below

fidgeting in your rented tux

with some local Cindy hanging all over you.

The column of your book titles,always introducing your latest one,looms over me like Roman architecture.It is longer than the nameof an Italian countess, longerthan this poem will probably be.Etched on the head of a pin,my own production would leave room forThe Lord’s Prayer and many dancing angels.No matter.In my revenge daydream I am the onepoised on the marble staircasehigh above the crowded ballroom.A retainer in livery announces meand the Contessa Maria Teresa IsabellaVeronica Multalire Eleganza de Bella Ferrari.You are the one belowfidgeting in your rented tuxwith some local Cindy hanging all over you. 

———

In my revenge daydream I am the onepoised on the marble staircasehigh above the crowded ballroom.A retainer in livery announces meand the Contessa Maria Teresa IsabellaVeronica Multalire Eleganza de Bella Ferrari.

———

You are the one belowfidgeting in your rented tuxwith some local Cindy hanging all over you.

The Rival Poet

The column of your book titles,always introducing your last one,looms over me like Roman architecture.

———

It is longer than the nameof an Italian countess, longerthan this poem will probably be.

———

Etched on the head of a pin,my own production would leave room forThe Lord’s Prayer and many dancing angels.No matter.

———

In my revenge daydream I am the onepoised on the marble staircasehigh above the crowded ballroom.A retainer in livery announces meand the Contessa Maria Teresa IsabellaVeronica Multalire Eleganza de Bella Ferrari.

———

You are the one belowfidgeting in your rented tuxwith some local Cindy hanging all over you.

toto je tá piata obľúbená od BC, ale preklad som nedal

The Rival PoetThe column of your book titles,always introducing your latest one,looms over me like Roman architecture.It is longer than the nameof an Italian countess, longerthan this poem will probably be.Etched on the head of a pin,my own productionwould leave room for The Lord's Prayerand many dancing angels.No matter.In my revenge daydream I am the onepoised on the marble staircasehigh above the crowded ballroom.A retainer in livery announces meand the Contessa Maria Teresa IsabellaVeronica Multalire Eleganza de BellaFerrari.You are the one belowfidgeting in your rented tuxwith some local Cindy hangingall over you.

Silene:

Elkovú jazdu som si fakt užil a ten izbový cintorín som trafil viac-menej naslepo. Samého ma to teraz prekvapilo. Ako píšeš ku koncu autor poukazuje priamo alebo nepriamo (vedome/nevedome, ale hlavne nejako medzi tým, racionálne dotovanou intuíciou), v podstate musí (!) poukazovať na všetky svetové strany (+hore a dole), a tak text možno často píše skôr jazyk a kultúra ako autor, to by tiež sedelo s tým, že autor len odhaľuje, čo už tam je (aj opakovane), takže podobne ako konvergentná evolúcia prichádza stále znova na to isté.

Hravosť a žmýkanie jazyka dokončím pod tvojím sonetom :-)

Pokiaľ ide o "obrazy", aktuálne by sa mi tam páčili "obrázky", ale zas  netreba robiť vedu zo zdrobneniny. Aj keď...

U nás sa "byť v obraze" používa: byť v o-e orientovať sa v situácii;

Táto sloha je aj o mne a asi o každom, kto v texte stráca půdu po nohami:

Možno je to len mnou,

ale v ďalšej slohe začínam mať problém.   

Veď ako môže večer naraziť na hviezdy? 

A čo je to obligátnosť snehu?

Okrem toho sa túlam bezkofeínovými ulicami.

Tam som už stratený. Potrebujem pomoc.

jojo, kotvy sú veľký odklon, ale aspoň som zachvoal aký-taký dvojzmysel, pri spleene sa mi to už nepodarilo

Mne sa tiež ľúbi tá nenápadná rafinovanosť, toto je ten typ básne, proti ktorej sa nedá namietať a má vrstvy pre každého. 

Čo myslíš tou spojenou lemmou?

výborné, ale mám drsný nápad, aby to bolo perfektné: vymazať druhú slohu

To boli časy, Jinovata si nabehol do teoretika a ja som sa s dajakbolom tiež kade-tade škriepil, že to neznie dobre, hoci mal všetko podložené (a že moje rýmovačky z brucha znejú dobre, aj keď rytmus teoreticky nesedí)

vďaka všetkým za milé slová

SIlene: preložil som od neho päť obľúbených (teda najlepších) básní, ani uňho štatistika nepustila, tu v dielach mám štyri a ten piaty preklad sa mi nepozdáva.

Skontroluj napríklad "obrazy". Tie ma vyrušili.

Ono to tak vyznelo, že rýmy sú 500-ročný prežitok, ale to len preto, že som tú pamäťovú funkciu objavil len nedávno. Neviem, čo som si myslel doteraz. (Nič!) To ešte neznamená , že ich chcem zrušiť, naopak, stále fungujú a môžu sa použiť na úspešné natlačenie posolstva do čitateľa. (Ale aj to je tenký ľad, rozlišovať formu a obsah.) 

Skôr som naznačoval, že rytmizovanie a rýmovanie a počítanie slabík a prízvukov môžu zvádzať k povrchnosti, zväzovať ruky, lebo obsah básne sa došteluje k metru a rýmom. Ale pokiaľ ide o dajakbola alebo teba, dostávame sa mimo možnosti kritizovania, lebo je to suverénne, predstavujem si pri písaní formu ruka v ruke s obsahom. Inak povedané, pri tomto sonete sa cítim ako trpaslík. Tu platí, že proti gustu žiaden dišputát, ale väčšinou nemám trpezlivosť na poetické kryptokrížovky, lúštenie vrstiev a kontextov, nebodaj historických alúzií. Deje sa tam toho na mňa priveľa a premietať si tam vlastné významy ma až tak neláka. Samozrejme, dalo by sa s tým pracovať, ale ako vravím, radšej Vonnegut ako Joyce.

Napríklad ani tie perly (yss) tam neprečítam, lebo mi to nesedí logicky, skôr ma to vedie na nejakú bielu pláž... ale tam stroskotám. 

Aj včera večer, pozeral som do tohto tvoju sonetu ako teľa na staré vráta a písal odpoveď:

Proč takhle poza bůčky retardovat komunikaci

již dva verše jsou neúměrnou komplikací

jambicky schematicky teoreticky

nedaří se mi být autentický

sem je třeba umístit další větu

domysli si zbytok sonetu

atď.

Hovorím len to, že autor by sa nemal obmedzovať (zväčša nevedome), ale obmedzenia zároveň môžu byť hybnou silou tvorby (povieš aj čo nechceš). Preto hovorím aj o tom posolstve (teda obsahu) - niektoré básne sú obmedzené formou a niektoré obsahom. Ja sa snažím ísť proti jednému aj druhému, a keď sa v próze dostanem do nejakej veľmi premúdrelej šlamastiky, hocikedy použijem rýmovanú syntax, aby som to rozbil na náhodu, namiesto tisícich rôznych slov musím použiť zvukovú zhodu.

Mu!

fúha, ty si to tiež pamätáš? :-)

Mám z vás radosť, ako si pekne hrkútate, všetku tú pozitívnu energiu nasávam, aj keď sa veľmi nezapájam. Okrem toho sa mi pri hodnotení rozvírila hlava, a tak spisujem, čo sa to tam rozvírilo, takže časom bude nasledovať aj pár teplých slov o súťaži, umení, živote, vermíre a vôbec.

Asi je to dobré haiku - 

preletelo jedným uchom dnu

a druhým von.

Taká momentka, ale už predjarie v korunách stromov neveští nič dobré, konkrétne abstrakciu, hádam by sa tam tá ročná fáza dala dostať aj šikovnejšie, nepovedať ju, ale ukázať. Záverečné tri riadky ma tiež nechávajú chladným, hoci je tam hlbší úmysel, prekáža mi znova tá abstrakcia. Takéto "poeticky vypointované" veci (asi aj tým, že sú ošúchané) na mňa pôsobia ako kvázihlboká kombinatorika.

Kĺže to po povrchu asi ako slová v kaderníctve, takže forma zodpovedá obsahu, ale hneď mi napadlo, skrátiť, skrátiť, ale vzápätí aj prečo, prečo, nužm na mňa to pôsobí v tomto prípade príliš banálne. 

Perfektná vecička, aj keď úvod zavanul Rúfusom (= starinou; čas, vzpínanie rúk a tvrdá zem, to bolo jeho), ale aj tak len žasnem, koľko toho do tých pár veršov vošlo. Aj pointu to má, aj roviny (dole/hore, tvrdosť/pružnosť, cirkus/nadpozemskosť), nie je to moja káva, ale keď káva, tak takáto.

Veľmi nápaditá drobnôstka, úvod pripomenul môj obľúbený básnický obraz človeka stojaceho vo dverách, ktorého v podpazuší šteklí prievan. Ale tu je to podpazušie viečok! Koniec druhého verša je kostrbatý a tlmí kvality vstupu obrazne aj významovo. Potom už fajn, páči sa mi tá kompaktnosť a nabitosť významom. Po dlhom čase komentujem básne, teraz už asi piate dielo z LitBoru, a poézia mi aj tu pripadá strašne záhadná a moje slová ako patológove o dobrom steaku. 

(V ďalších verziách som nerozlúštil "úpi". )

Tip: Sen beží šprint --> Sen šprintuje

A niečo z Krátkeho slovníka slovenského jazyka: dengľavý príd. expr. slabý, neduživý, chudorľavý: tenké, d-é dievčatko; d-é ruky;

V hudobnej teórii sa nevyznám, takže ak aj niečo postupnosť fis, cis, gis znamená, pre mňa nič neznamená. Ale nevadí, hurá do básne, priam detektívnej: Kto prestrihol vrecká a prečo? Je ten kľúčik husľový? Noty sú besné svine? Nejako mi to nejde do hlavy. A to isté ďalej: Slabo ihly pučiť? Poriadne sa pristavím až pri smrkoch Rudohoria, lebo to museli byť riadne smrky, keď ešte stále počuť ich ozvenu! Ale potom sa zasa strácam v alokádach a celkovo sa dosť alokadadafonicky dotackám až k návratnému motívu vrecka - ale aj tak som stratený, o čo tu ide? Neprišiel som na to ani viacnásobným prečítaním, hoci báseň dáva najavo, že o niečom je. Prosto, minuli sme sa.

Nuž, nedá mi to nehodnotiť s ohľadom na druhé dielo v tejto kategórii (Kľuka), ktoré je oproti tomuto po všetkých stránkach nadopované steroidmi, pričom tamten exces dokázal udržať môj záujem asi ako keď nevieš spustiť oči z nejakej dômyselnej zbytočnosti, napríklad pyramídy alebo milióna padajúcich kociek domina, toto tu sa však až tak nezadrapilo a efektné rýmy pôsobia samoúčelne (keď tak nad tým rozmýšľam, tak aj v Kľuke sú samoúčelné, ale vôbec tak nepôsobia, a v tom rozdiele asi bude podstata umenia), napríklad ten čmeliak, bizarne zrýmovaný, ale akýsi stratený v kontexte, nikde ma to nevtiahlo pod hladinu šikovnej odrhovačky, aj keď posledné slovo ma núti prehodnocovať, ale nakoniec to lokomotivicky neutiahne.

Elektrikár pripomenul polystyrén žutý eskimáckymi ženami, takže zrejme máme do činenia s imitátorom, ktorý by v súťaži imitátorov predbehol aj samotného originála, veď sám som sa kedysi snažil takto imitovať, no ale rýmovať na takejto malej ploche s takýmito sémantickými výhybkami je peklo, ale skôr pre autora ako pre čitateľa, rád som na túto ortuťovo poskakujúcu hustotu pristúpil, bolo to epicky Lyrycké v dobrom aj v zlom, aj v zlome za zlomom, takto mi to nadviazaná slina na jazyk priniesla, o zvukomaľbách ani nehovoriac, doplníme horiac, ale aj boriac sa významami, čo na konci vystupujú z brehov.

Ako vraví klasik:

Nechal som, nech to so mnou pinká,

chýbala však tuhšia linka (s nehou).

Text takmer piesňový, so štipkou trampskej nostalgie (koľaje, kemp, pivo), v 3. a 4. verši trochej verklíkovito-guľometného charakteru, rata tata, rata tata, ale od druhej slohy už básnička plynie bez problémov, teda okrem zjavných problémov v Priečnom sedle - džínsy rozodraté poukazujú na nekoordinované pohyby a nedostatočnú výbavu, žiadne funkčné gate a tak, hlbšie na nohách môžeme vzhľadom na boľavé členky tušiť nevhodnú obuv (napr. sandále), prípadne vážnejšiu diagnózu, takže táto  veselo-smutná spomienka môže byť pokojne posmrtná, duch českej turistky so slabosťou pre hory zostupuje domov do údolia, ale telo ostáva vo výšinách. Alebo aj naopak. Milené.

posledné tri básne zaujali, tiež ťa budem sledovať

všade si nájdeš akúsi existenciálnu úzkosť :-)

zasa prienik s mojím nedávnym čítaním: akoby si písal počítačom generovanú poéziu :-)

pre teba dobre :-)

zaujímavé je to, že zrejme ste k tomuto výrazu prišli odinakiaľ, ty z "textovania" a on z "novej citlivosti", ale to sú len také letmé dojmy, možno sa to spojilo len vďaka synchronicite môjho čítania

možno Tallo o 10 rokov bude tam, kde ty teraz

taká blbosť mi napadla, lebo čítam úryvok z jeho Knihy tmy a mám pocit, že tiež generuje otvorenú báseň, ale jednoduchším jazykompoď           budeme sa rozprávať o planétach na konci jazykao nemŕtvycho vrstvách a farbe papiera            o kráľovstvách hlasoch a levitáciibudeme sa snažiť dobrovoľne uviaznuť na miestekde je dostatok jedla        dostatok lesného vzduchu     ohňa a vody      kde je nedostatok prácenedostatok okien ktoré pri rannom vstávaní ešte vystavujú mesiac

a2a2a, to sa stáva, nič sa nestalo

trochu meta

akurát som čítal, že Hemingway mal "nine major head traumas"

Pohybuje sa to pre mňa vo viac-menej tvojej štandardnej línii, resp. koľajách. Zo sklzu čitateľsky otvorenými formuláciami podanými v útržkoch (substitúciách?) korporátno-publicistickým štýlom ma vytrhol záver, ktorý sa zdal nečakane vypointovaný a vrhol "angažované" svetlo aj na zvyšok básne (ktorá sa vďaka tomu stala súdržnejšou). Celkovo je otázkou miery, koľko toho nechať na čitateľovi a koľko toho povedať - tu sa mi zdá, že sa priklánaš k explicitnejšiemu posolstvu (a neskúšaš až tak moju trpezlivosť, resp. ochotu počúvať).

Je to dobrá báseň, otvára sa ďalším čítaním.

tieto vyšli!

obdivujem tvoju húževnatosť v písaní

drž sa!

hlbšie: má to presahy - 3. verš Nietzsche, 4. - 5. Dalajláma a 8. Rimanom 11:33  :-)

Terén je skvelá

pripomenulo Ferdydurke od Gombrowicza

gratulujem, štýlovo je to ako tvoje posledné veci na pismaku?

jojo, ten úvod ma nechytil, ale potom to už šlo, zhruba keď sa opis mení na akciu (sekera!)

rozporuplná vec aj debata :-)

Zbora, máš pravdu. 

Zvláštne, presťahoval som sa a odniesol si to pismak :-)

čaute všetci a držte sa!

sonet!

Zbora, atkij, ďakujem za pozbudenie, v poslednom čase nemám na pismak chuť, ale zas možno časom sa to zmení

Zbora, atkij, díky za milé slová, celkom ma to povzbudilo, v poslednej dobe akosi nemám na pismak chuť, ale tak možno sa to zas zmení

aj ja som už rok viac-menej neaktívny, aj FB som už svojou pasivitou delegoval na Goru (díky&sorry!), tiež rozmýšľam, či nevystúpiť, veď by ste ma hádam zasa zobrali :-)

a pozorujeme nové útvary :-)

ten záver je taký dospelácky

hybridná poézia je hybridná, pretože všetko môže byť jej súčasťou