Ty vieš...
Utop ma.
Bojím sa vody, ty vieš.
Strkám palec do jazera,
očami ma tlačíš
Na káve
Tvoje oči. Bledá stena
sdvoma zrkadlami,
hlbokými ako studňa.
Topím sa vzelenkavej vode,
Život v pere
"Pero je pierko,
a myšlienka vzduch.
Báseň je biosféra
ľahučkých múk. "
Vlaky
pristupujem s odvahou
s nádychom
tvoje lúčenie páchne
blasfémiou molekúl reči
Übermensch
V izbe, na konci chodby, stojíš nahý pred zrkadlom a hľadíš, či to nie je viditeľné, či to nezbadajú, ak budeš kráčať po ulici, a v tebe sa to bude šíriť ako metastázy, ktoré ťa zmenia natoľko, že v istej chvíli, keď si budeš užívať to drsné milovanie s luxusnou prostitútkou, sa prederie von a zhltne celé tvoje telo, ktorému v žilách už netečie krvavá živica, ale iba lep, ktorý zneužívaš vo svoj prospech a ostatných prehliadaš ako duchov vlastnej minulosti, veď ťa aj tak raz nazvú kurvou a vyserú sa ti na hlavu, pošliapu po tebe a radostne si do teba utrú špinavé topánky, aby si si uvedomil, že život je vlastne len dočasný, a preto si ho užiješ v plnej kráse, hlučne a nonšalantne ako kráľ a ostatní ti budú závidieť tú špinu, kvôli ktorej teraz stojíš pred tým zlatom orámovaným zrkadlom, a čakáš, kým vyprskne zo všetkých tvojich otvorov a ukáže, že aj tá špina má dušu, no dušu netvora, v ktorého ťa premenila, pretože už dávno v tebe vzklíčila a celého ťa opanovala moc - a ty sa jej ochotne poddávaš.
Syndróm raka
1.
Dnešný deň, akokoľvek krásny, opäť len bol. Bol tak, ako si bola včera ty, ako som bol ja predvčerom.
2.
Posledný sen nadránom
nemou rukou mávašže vzduch je čistý
- vždy som túžilpo tajnom milovaní
hmla už dávno zožrala všetky listy stromov
len strieborné siluety v šere
Funus
neóny na okraji
ulice vkrytoch
muchy bez slova
líhajú na