Musel som si to prečítať viac ráz - dobrá atmosféra. Akurát "a děs je o krok blíž" je tam zbytočné.

rozosmialo ma to i keď to nič nemení na skutočnosti, že je to napísané dosť neobratne, chápem o čom to malo byť, akurát by to chcelo viac zapracovať na tej forme, ak teda chceš písať aj naĎalej vo viazanom verši

Celkom komplikované vyjadrenie. Ak to vezmem ako štylizáciu, dá sa to, ale v tom prípade tam nesedí slovo "depresia," ide totiž o výraz, ktorý v tom celku vytŕča, takže sa zdá že to bol zámer.

Prvé verše znejú ako banalita, ale celok vyznieva dobre.

Spočiatku to vyzeralo ako banalita, ale ten koniec je dobrý

Spočiatku to vyzeralo ako banalita, ale ten koniec je dobrý

Predstavil som si ako by to znelo pri recitácií.  Má to zmysel.

Ako čitateľovi, ktorý číta literárny text ma to veľmi neoslovilo, i keď tá pre ktorú to bolo určené (ak to teda bolo písané pre niekoho konkrétneho, kto je s autorom citovo spriazený) sa asi potešila

Vyzerá to autenticky, to znamená - akoby to naozaj písal bežný človek (ktorému nejde o zámernú tvorbu literatúry, ale vyjadrenie svojich pocitov bežným spôsobom) medzi záchvatmi depresie, keď sa rozhoduje, že skončí svoj život. Ak toto bol zámer, tak sa vydaril ;)

Tá insitná forma v spojení s týmto obsahom vyznieva výborne - vyzerá to tak strašne naivne, tá forma veršovačky mi pripomína niečo na spôsob morytátu a pri tom všetko, čo je v tom má zmysel. Nie je tam nič navyše, dá sa povedať, že práve tá primitívna forma kontrastujúca s tým obsahom tomu dodáva silu.

Čo sa týka ostatných komentárov - myslia si snáď všetci títo autori, že ten, kto píše kritiku musí byť dobrý autor? Má sn8'd byť kritik rovnako dobrý autor ako ten koho kritizuje? Nie je snáď podstatný obsah kritiky a nie to, aký je jej autor?

celkom fajn, akurát tá psoledná strofa rytmicky nesedela

Dobre sa to číta. Väčšinu nedostatkov už vystihli ostatní kritici.

Páči sa mi to i keď mi čítanie trochu sťažovalo členenie textu, ale beriem to, ako zámer. Musím sa priznať, že nie všetkému, čo tam je rozumiem, ale to, čo sa ma najviac  dotklo bola časť od stredu nadol. Keď som čítal prvý krát, prečítal som "Ruka cenzurující smrt." Čo sa mi veľmi páčilo, potom som si všimol, že som to vlastne len zle prečítal.

Páči sa mi tretia strofa, ktorú možno chápať, ako vyjadrenie strachu použitím toho množstva zmätených slov. Taktiež mi príde ako dobrý, nie však príliš orginálny nápad použitie zvýrazneného textu, vzhľadom na to, čo komunikuje, je to však dobré. Celok pôsobí veľmi zaujímavou, hravou atmosférou, miestami z toho bolo cítiť úzkosť, alebo rozpaky. Najmä ten koniec tomu dal úplne iný rozmer, ktorý ponúka aj pomerne temnú interpretáciu.

Celý čas som uvažoval nad tou pachuťou. Pripadalo mi to ako prvoplánová metafora, avšak ten koniec ukázal, že to prvoplánové vôbec nebolo.

Čo sa týka formy, niet tomu, čo vytknúť, dobre sa to číta. Teologické posolstvo tiež fajn ;) Ale pre mňa osobne nič prekvapivé. Pripomenulo mi to trochu tvorbu Paula Coelha.

Ako koncept s ironickým podtextom celkom dobré. S takouto interpretáciou sa dá akceptovať aj opotrebovanosť slovného spojenia "modrá je dobrá"

Premýšľam či inverzia v druhom verši prvej, druhej a tretej strofy mala nejaký význam, keďže sa nejedná o rýmovanú báseň. Rytmus celého diela mi nepríde príliš dopracovaný, a čo sa týka tých obrazov je to opotrebované. I keď spojenie putovania po púšti s plavbou po mori je tématický dosť zaujímavé a zo vzťahu týchto dvoch tém by sa dalo dosť napísať. Minimálne za pokus by to stálo.

Ľahko plynúci dej a dobrá atmosféra. Až do momentu, kedy začína opis miesta pod hladinou, to čitateľa zvádza k tomu, aby si to predstavoval v historickom prostredí, keď tam však objavia ulice, po ktorých sem-tam prešlo auto, dostáva to úplne iný rozmer.  To, čo text ponúka sa dá dobre chápať v symbolickej rovine a dáva to zmysel, či to beriem, ako rozprávku pre deti, alebo poviedku pre dospelých.

http://vera-tydlitatova.eblog.cz/li-po-sam-pod-mesicem-vino-popijim

pripomenulo mi to jednu báseň, ktorú napísal Li-po, avšak táto tvoja je o dosť povedzme to baladickejšia ...

tak Kolíbka od Vonneguta :D páčila sa mi pointa

nádherné sú najmä verše v závere, reflektujúce odkaz velikána poézie Milana Rúfusa.

osobne sa mi však najviac páčila báseň o razítku