Zrnko budúcnosti
makovice plné ružíostne pretkatéjemné steblá čierných zŕnranná myseľna východako kvások klíčišrastiešbez budúcnostina západ
Jarní sníh
Co bude až jednou
tenhle svět skončí
až kočky sežerou psi,
až čápi na střeche
Nad ránom
nejde ani tak o to
kto vyhrá
smrť prižmúri oči
nad východom slnka
Čo ty vieš o živote?
MadíAStaríBojujú proti sebeŽivot je naruby
Mladí piču vediaAStarí zabudli
Niekde uprostredby mala byť pravdaAj keď nemusíKto vie.
Starí majú majú prednosťpo každej stránkeANa konciAj mladíraz zabudnú.
Verejná Čítačka
----------------------------
Je tu prvý krát
chveje sa
chcem jej objednať víno
Mierová poézia
1.
Tam niekde vzadnej časti sveta
--------------------------------------------
Afgánsky bojový chrt prebehol do Pakistanu
Nekonečno
v strede vesmíru zapálim sviečku
nechám tlieť ticho medzi hviezdami
kým bezhlasne nezhasne
kým v tme nezaiskria slzy
Mandolína
uprostred Malajzie spadlo lietadlo
na ryžovú plantáž, kde zahynulo
8 civilizovaných domorodcov
zbierajúc orechy z kokosovej palmy
Prológ
--------------------------------------------------------------------------
slnko nesvieti, ľudia umierajú v krajinách tretieho sveta
a ty si hrdý keď streamuješ o rannej rose a zaschnutých slzách
pozdravuješ chlapca zo Somálska, ktorý ťa sleduje
Možno si myslíš ...
som kurva
ale viem milovať
ako Goethe
Werther trpel
Morálne excesy
kurva vautobuse
kupuje lístok
kým
solídna pani vrokoch
Chlap, ktorý v jej zelených očiach zahasil budúcnosť
po sexe máš vždy tú možnosť si zapáliť
a vypľuť srdce frajerke na okennú parapetu
jej mačka ťa má rada
a ona miluje slimky
Ne(možnosť)
Mohli sme byť čím sme chceli
aj keď nikdy nie je veľmi na výber
na ulici máš vždy tú možnosť
byť lepším človekom
Iný
Nikdy som nemilovala
vždy ma chceli využiť
ale ty si iný
chceš viac
Nikdy som nemal
pamätáš .
vtedy na tom moste som ti hovoríl
o citoch
prerušila si ma "nechaj to plávať"
Vzťah
----------------------------
nerozdeľuj
šťastie na tretinky
veď z polovice ostane menej
Tak to chcú
Je to tak umelá prirodzenosť.
Píšu a čítajú a znova píšu a všetko je čoraz viac o písaní a čítaní a menej o nich.
Ľudia sa nezaujímajú o rozloženú dušu spojenú bodkami a čiarkami.
Chcú viac.
Paradox farebných potrieb
cez zúfalo modré šošovky
sledujem Kvet
plný zelenej nádeje
umiera závisťou
Spoločnosť je osamote
Keď si na ceste sám . zrazí ťa samota - sama
potom . už s tebou
Metamorfózy poézie
Vzdialenosť
medzi
dobrým básnikom
a zlým snaživcom
Panelový dom č.2
Na piatom
cítiš voľnosť
vlhkosť ostala
už len