Myslela som tú prvú časť, nie ten dodatok. Mne by k tomu sedela práve jeho melódia plynúca, len z gitary. Nič iné a bolo by to krásne. Ešte k tomu pridať nejaký pekný refrém. A je to hit. 

Mne to pripomína štýl Karla Kryla. Možno sa mýlil, ale tak to na mňa pôsobilo. 

Obdivujem tých, čo vedia písať básne. Ja som to nikdy neskúšala, ale ani som to nemala v hlave, aby som to dala na papier. Mojou doménou je próza. Tam som doma. 

  Rada čítam básne, rada ich recitujem, ale nepíšem. 

Ruženka mám rada takúto ,,starú červenú knižnicu." Čítavam ju. Ľahnem si pod perinu, rozsvietim lampu a poďme... čítame. 

  Som zvedavá ako to bude s Matejom pokračovať. Či sa s Katkou nakoniec zoberú a ako budú spolu žiť, keď ona pre neho veľmi nehorí láskou. Možno si časom zvykne. 

Ani ja by som v tej dobe žiť nechcela. Bolo to tvrdšie ako dnes. To je isté. Vtedy ľudský život veľa neznamenal. Rodilo sa chudobným dosť detí, ktoré pre nich nemali žiadnu cenu skôr im boli na obtiaž. 

        Vydanie. S týmto sa pasujem už dosť dlho. Mnoho známych, rodina mi stále hovoria? ,,Pošli tie svoje romány niekam do vydaveteľstva. Keď ich vydajú dobre, ak nie, tiež dobre. Nič nestratíš." Lenže ja som akosi nenabrala odvahu. Neláka ma to. Radšej píšem pre radosť. Keby som vedela, že je to na vydanie, spanikárila by som. Stále by som myslela, že som to mohla napísať lepšie. Nachádzala by som na tom mnoho chýb, nebola by som spokojná. Viem, som strašná, že? 

   Možno raz sa predsa, len odhodlám. To hovorím stále. 

Už to pomaly končí, Ruženka.

Ruženka, ešte sú na rade Borgiovci a potom už bude fajn. Sľubujem.

Nečudo, po tom, čo urobil on, ostatným. Kto by v takom prídade nebol pomstychtivý?

Ruženka, čítaj ďalej a dozvieš sa. Ja ti to nemôžem povedať. Ale určite viem, že zažiješ prekvapenie. 

Už sa na to nové teším.

Ruženka, tak musí tam byť niečo zaujímavé, inak by to nebavilo. Teraz píšem nový román. Oproti tomuto je to ozaj čajíček. Bude sa odohrávať v súčastnosti. Ale v tvrdej realite obchodu s bielym mäsom. 

Nechajme sa prekvapiť, Ruženka.

Ďakujem, Ruženka.

Som rada. že ťa to baví, Ruženka.

Krátke, ale zaujímavé. Napísané úplne prirodzene. Mám rada tento štýl písania. 

Ruženka, som späť. Pridala som aj novú kapitolu a začala čítať ,,Mateja" Som zvedavá ako sa to bude vyvíjať ďalej. 

No, čo už, Ruženka. Ani sám život nie je vždy veselý a plný radosti. Ale už sa to bude pomaly chýliť ku konci. Sú na rade pomsty a potom nájdu svoje šťastie a pokoj. Zaručujem. 

Ruženka, o tom je román. Vieš, že moje príbehy končia, len dobre. To ti môžem sľúbiť. Hoci, ešte ich čaká nie jedna horúca chvíľa.  Zatiaľ nekončíme.  Treba sa za všetko pomstiť Iramadovi, hoci on tiež hľadá zase svoju pomstu a kto koho prekabáti a vyhrá na to si musíme ešte počkať.

Ahoj, Ruženka. 

  Videla som, že si dala rozprávku. Trocha som ju prebehla, lebo pohádky ma už nejako neoslovujú. 

    Za to som si prečítala pokračovanie o Líde a Zdene. Škoda, len, že si to dala s veľkou odmlkou. Musela som si trocha pozrieť predošlé kapitoly, aby som sa znova dostala do deja. Som zvedavá, ako to skončí. Len trocha skôr pridaj jednotlivé kapitoly. 

No vidíš, Ruženka. Keď niekto v niečo verí, že má zázračnú moc a je tým posadnutý tak sa nedá nič robiť. Padajú aj obete. Keď si zoberieme vojny. Prečo vznikali? Len kvôli pahltnosti nejakého jedinca umierali celé národy. A človek sa stále pýta - Prečo? 

    Lebo to nemá niekto v hlave poriadne zrovnané. Tak by som odpovedala na tú otázku. 

Ruženka, to sú zvraty, napätie, keby sa tam nič nedialo a bolo by to vláčne tak by to nebavilo. Len vydrž, bude lepšie. Sľubujem. 

  Viem o tom, že končí ten tvoj blog, písala si mi o tom. Určite to pozriem. 

Ruženka, chápem, ale, čo narobíš? Je to len román, fikcia. Netreba to brať osobne. Viem, môže sa to zdať, že som to napísala práve tak, že všade vládne Corona vírus tak aj oni dostanú chorobu aj, keď inú, priaznivú tej dobe. Ale vtedy, keď som to písala tak ešte nevládol Corona vírus. Proste to nejako vyplynulo z deja. 

   Mrzí ma, že ťa to neteší, ale aspoň ťa trocha upokojím, skončí sa to dobre a zlo bude potrestané tak ako vždy. Inak by tá pointa nemala význam. 

Ruženka, toto je zatiaľ nič. To najhoršie ešte len príde. Som zvedavá, čo povieš na ďalšie kapitoly, lebo tie už ostré budú. Proste musí tam byť tá hlavná zápletka, nedá sa nič robiť, inak by to nezaujalo.

Tu na Písmaku je to podľa mňa dosť pokojné. Na iných literárnych stránkach vedia byť ,,čitatelia" dosť zákerní a nemilosrdní. Všimnú si každej maličkosti, nedostatku a dajú to autorovi poriadne pocítiť, kde urobil chybu. 

    Keď skončí tento román tak uvidíš, že si to žiada nezávislé pokračovanie, možno aj o pár storočí dopredu, než sa odohráva tento príbeh.  Ale neviem, či obnovím znova Vôňu ruží, hoci ma to láka.  Lenže už by to bolo aj tak trocha iné, než prvá verzia. 

Nie, Ruženka, neprečíta ho. To ti môžem prezradiť. Snažili sa o to aj v mojom ďaľšom pokračovaní tohto románu, ktorý sa volal Vôňa ruží a ktorý som celý zmazala. A prezradím aj to, že mi ho chceli vydať a ja som sa nahnevala a celý šiel z počítača preč. Bola to moja ješitnosť, lebo som sa nazlostila na kritiku, ktorá bola podľa mňa neoprávnená, len závisť tam pracovala. Ale to je už minulosť. 

Ruženka, som zvedavá ako sa ti to bude pozdávať ďalej. Dnes som pridala novú kapitolu, ale prerušil sa mi internet tak sa mi to stratilo. Som unavená už sa mi to nechce robiť znova. Takže dnešná kapitola bude zajtra.

Ruženka, všetko sa môže zvrtnúť úplne inak. Veď uvidíš. Možno budeš prekvapená a možno ťa to aj trocha zabolí. Ale viac neprezradím.

Ruženka, a dnes nie sú boje o moc? Možno nie takým spôsobom ako to bolo v 14. storočí, kedy zákon skoro vôbec nebol, ale boje stále pokračujú. Skryte, potajomky, ale stále sa špekuluje. 

  Myslím, že to netreba viac rozoberať. 

Ruženka, keby si vedela, čo všetko sa tam ešte stane, tak by si padla na kolená. Ale veď uvidíš. Ešte veľa razy sa chytíš za hlavu. Nebudem prezrádzať nič dopredu. 

   Už dopisujem koniec práve v tomto čase. 

Už ti to môžem prezradiť, lebo v budúcej kapitole teda zajtra, sa to dozvieme. Áno, máš pravdu, že v bohatých rodinách a zvlášť v 14. storočí v ktorom sa príbeh odvíja, sobášili už deti v 13, 14, 15 rokoch. Napríklad Stefano sa narodil jeho mame, keď mala 15 rokov a do Mandry prišla v 13 rokoch. Tak isto aj Blanku a Stefana zosobášili, keď boli ešte deti. Tak som to prezradila. Blanka je jeho manželka. Viac naozaj nepoviem. Ostatné sa bude pomaly odkrývať v ďalších kapitolách.

Ruženka, veľmi by ma zaujímalo, čo si myslíš, kto Blanka je? Viem, že máš dobré tipy, ale toto je také... diskutabilné. Môže to byť aj jeho sestra, jeho dieťa, ktoré mal veľmi mladý. V budúcej kapitole sa dozvieme, kto to je.  

   Zaujíma ma tvoj tip. Nie len tvoj, ale aj ostatných. 

Ruženka, to sme my, ženy. Niekedy nepremýšľame, čo bude potom. Chceme urobiť niečo teraz, bez toho aké následky to prinesie.  

  Ruženka, a čo ty? Píšeš niečo? Čakám na pokračovanie tvojej poviedky. Stále pozerám a nič. 

Ruženka, to sa pýtaš mňa? Ja neviem. Musíme počkať na pokračovanie.  Ešte tu toho bude viac takého pri ktorm nebudeme vedieť, ako ďalej. 

Aj takto by sa to dalo riešiť. Ale musím povedať, že nie. Veď uvidíš. 

Možno je to aj pozorovaním, poznávaním ľudí, prostredia v ktorom žijeme. Neviem. Ale stáva sa to. 

  Som rada. že čítaš, Ruženka. 

Ruženka, viem, že sa ti bude zdať táto kapitola dosť ostrá, ale neber to tak. A nestotožňuj ma s tým odporným zvrhlíkom. On je samostatný. On je on a ja som ja. 

  Citlivá osoba, ktorá z celej duše nenávidí násilie. 

Ruženka, prečo ty vieš dopredu povedať, ako to bude? Možno je to tým, že sama píšeš. Človek potom nadobudne taký pozorovací postreh a dokáže pomocou fabulácii predvídať udalosti dopredu. Aj mne sa to stáva. Hlavne vo filmoch. Alebo je to tým, že si odo mňa čítala už veľa diel a autor neskôr, či chce, alebo nie, vždy vkĺzne do svojich zaužívaných koľají. 

   Naozaj neviem, čím to je.

Smejem sa. Určite nie som sadistka. Ale, keď si to vyžaduje nejaká scéna dokážem sa povniesť a popísať aj nepríjemné scény. Proste sa od osobním a beriem to ako prácu. Tak isto ako, keď niekto opisuje v kriminálke vraždy a nie sú to pekné, ani príjemné scény.  A dokáže to. 

Ruženka, toto je slabý odvar, čo nás čaká v tomto druhom diely. Ale nechcem ťa strašiť dopredu. Bude veľa takých situácii, keď sa mnoho ľudí opýta, či ten šperk stojí za to utrpenie. Ale im, asi áno, keď to všetko podstúpia.  

Áno, pochopila som. Ale myslela som, že tá pointa je práve v tom, že sa prebrala a že bola námesačná, alebo zhypnotizovaná. A nebola to skutočne mimozemšťanka. 

   Mrzí ma, že sa mi to nepodarilo. Možno, snáď na budúce. 

Ďakujem, Evženie, bol to len nápad, ktorý vzíde v hlave cez noc do rána. Skôr zábava, relax, uvoľnenie. Je pravda, že sa tam mohlo na konci niečo bombastické stať ako napísal K3, ale neviem, toto mi prišlo vtedy ako dobré rozuzlenie. Dajme tomu, že by to bola pacientka, ktorá ušla tajne z psychiatrie a hľadali ju, aj to by sa dalo. Alebo skutočne žena, ktorá sa ocitla na neznámej planéte a hľadala svoj kozmický koráb, ako písal Danny. Dalo sa napísať všetko možné, ale chcela som ostať pri realite.

Neviem, nič ma bombastické nenapadlo, čo by sa tam mohlo stať. Možno je to ozaj na škodu. Na budúce sa polepším. 

Chcela by som poďakovať menovite - Gore, že sa aj ona zastavila, hoci nenapísala svoj názor. Veľmi si vážil aj to, keď sa zastavila a dúfam, že prečítala. 

      Ďakujem. 

agáta5 - ďakujem aj tebe za prečítanie a reakciu. Mne, ako autorke to prináša radosť, keď je odozva a čítanosť. 

   Tiež ti ďakujem za postreh, lebo aj Slováci, nie len Čechúni píšu - chichotať. Opravila som to. Hanbím sa, lebo dávam strašne pozor na pravopis a stane sa hlavne, keď sa ponáhľam. 

  Viem, že ten začiatok je dlhší, možno by neuškodila redukcia, ale mne to prišlo ako prirodzené, aby som poukázala na nevšímavosť nás ľudí a necitlivosť s ostatnými. Ale... nie všetci sme takí. 

    Ešte raz ďakujem, priatelia. 

Danny - ďakujem za odozvu. Strašne sa teším, priatelia, že sa to páčilo. 

bixley - ďakujem. Je pravda, že som šla s kožou na trh, lebo som netušila, čo to vyvolá, akú reakciu. Mne sa námet zdal ako dobrý, ale čo ostatní?  

Som rada, Ruženka, že ťa to zaujalo. Možno sa to niekomu bude zdať naivné a neuveriteľné. Ale, povedzme si, nie sme práve takýto? Čo nás nepáli, netreba hasiť. Ale senzácii radi prihliadame. 

Zatiaľ ma nenapadlo takto porovnávať a pozerať opery. Ja ich poznám, len v orinigálnom pojatí. Musím sa na to pozrieť, alebo ani nie. Určite by ma to nahnevalo, že niekto, hoci aj človek neznalý našich pomerov, dokáže takto ,,poškodiť" tradície a klenoty Českého a Slovenského národa. 

  Ale ako fejtón je to dobré. Viem si to predstaviť v niektorom časopise, alebo v literárnych novinách ako zamyslenie, úvahu. Rada som ich čítavala aj čítam sú poučné a človek sa musí nad nimi zamyslieť. Dávam tip.

Ruženka, prečítané. Pre mňa je to dosť zaujímavé a tajomné. Páčilo sa mi ako si to zvládla, teda skôr ako to zvládla Lída s tými dvoma, čo chceli špekulovať. Neviem, ako by to skončilo, keby to takto so Zdenou nezahrali. 

  Ruženka, vieš, že ťa obdivujem, že dokážeš vo svojom veku takto dobre písať. Keby som mala klobúk tak by som ho dala dole. 

Ruženka, táto poviedka ma napadla dnes nad ránom. Kým som vstala z postele už som ju mala celú v hlave napísanú. Potom som ju hneď hodila na papier, kým som ju mala v živej pamäti. 

   Neplánovala som z nej urobiť poviedku na pokračovanie. Pre mňa je to jenorázovka. Koniec je otvorený, tak ako sú zatiaľ otvorené konce mnohých našich spoluobčanov. Nie je celkom vypilovaná, ešte stálu ju opravujem aj takto uverejnenú. 

   Prišla mi aktuálna a niečo mi hovorilo, aby som ju dala zo seba von a podelila sa o ňu aj s vami ostatnými.

Ruženka, nepridala si ešte nové kapitoly? Urob to, lebo chcem čítať. Pozerám každý deň. Nuda, karanténa.

Ruženka, prečo by mal byť problém dať to tu? Ja na to už čakám. Sledujem a pozerám, či si nepridala ďalšie časti. Zaujíma ma to ako sa dej vyvinie, či sa dá znova Lýda dohromady s Pavlom, alebo to už pre ňu skončilo a uzatvorila ho. Alebo si nájde niekoho iného. A čo jej priateľka Zdena, dá to hohromady s tým vdovcom? Mám aj mnohé iné otázky ohľadne tvojho diela. Ale zodpovedať na ne mi môžeš ty a tvoja sada poviedok. 

  Čo ja? Píšem, trápim sa, vymýšľam nové kapitoly. Zatiaľ ich nemám veľa, len 15 kapitol. Keď budem mať aspoň 40 tak ich začnem dávať a dopisovať ďalšie.  Okrem písania mám ešte aj iné koníčky tak tým sa venujem a tiež sa musím postarať o domácnosť. Teraz síce som doma, lebo máme karanténu tak mi odpadá práca. Hoci na diaľku stále kontrolujem, čo robia moji ,,starkí"

Ruženka, dočítala som to celé. Mňa to zaujalo. Mám rada rodinné príbehy zo života a ty také píšeš. Kedy dáš pokračovanie? Sme teraz uväznení doma tak máme viac času na čítanie. 

Ruženka, pozriem si tvoj blog už som tam dlho nebola.

Milá Ruženka, prečítala som zatiaľ tieto prvé kapitoly. Bolo toho dosť na jeden raz. Mňa to zaujíma, lebo je to o živote o nás o ľuďoch každodenného života. Nepríde mi to nudné, neposúvala som dej, podctivo som to celé prešla. Tú druhú časť si nechám na neskôr, lebo ma bolia oči z monitora. 

  Prepáč, až teraz som sa k tomu dostala, lebo cez týždeň nemám šancu celý deň som v jednom kole, čas mám, len, keď prídem domov tu je pokoj. 

   Nemenila by som na tom nič. 

Určite to začnem čítať, Ruženka. 

Prečo končí tvoj blog, Ruženka? Ja som tam občas zašla. To nie je len písaní, ale aj o ľuďoch. Dobrá vec. 

Ruženka, chcela som sa ťa opýtať, prečo už nepíšeš. Rada som čítala tvoje poviedky. Stále chodím pozerať, či si nedala niečo nové a nič. 

Veru dievča nebude to mať ľahké. Ale nebudem nič naznačovať, lebo druhú časť nemám ešte na papieri, len v hlave. Pomaly, keď budem mať čas a chuť tak budem písať pokračovanie. 

   Vieš, Ruženka, keď oni to nebarali len ako nejakú ,,pamiatku" ale niečo viac. Ja to tiež neviem pochopiť, ale skutočne sú takí ľudia, ktorí vec, predmet, obraz, šperk, dokážu postaviť na väčší piedestál, než ľudí. 

Pekná poviedka. Najskôr som si chcela prečítať, len začiatok, lebo aj ja som zrzka, a preto ma ten názov zaujal. Lenže, začala som čítať a čítala som a čítala až mi bolo ľúto, že si ten záver tak ,,usekla" chcela by som vedieť ako to s ním dopadlo ďalej. 

O pár kapitol bude koniec prvej časti. Na druhú si budeme musieť trocha počkať, lebo mám z nej napísanú zatiaľ len jednu kapitolu. 

  Mám taký dojem, že budeš trocha hundrať, keď sa skončí prvý diel, lebo bude ten koniec taký nerozhodný. 

   Ale nebudem predbiehať, počkaj si. 

Tak veru, Ruženka. Ženy celkovo vždy dosť trpeli a aj stále trpia. 

Ruženka, ešte pár kapitol a bude koniec prvej časti. Myslím, že budeš na mňa nadávať, lebo sa to skončí v tom ,,najlepšom" a pokračovanie som ešte nezačala, ani písať. Som nejaká lenivá. 

Ruženka, to je veru otázka. Ale, keby to bolo také jednoduché, tak to by potom zase nebavilo. Nejaká zápletka tam bude.  Z tohto románu budú dva diely. Ten druhý som ešte nezačala ani písať. V hlave sa mi niečo rysuje, ale na papier som to ešte nedala. Takže na druhý diel si budeme musieť ešte trocha počkať.  Neboj sa, ešte pár kapitol v tejto prvej časti bude. 

Viem, že to dosť naťahujem, ale sľubujem, že potom to už pôjde raz naráz a spád deja bude rýchlejší. 

Som zvedavá, ako sa vám bude páčiť príbeh ďalej. Lebo teraz sa to začne rozbiehať. Toto bol stále len úvod. Zoznamovanie sa s hlavnými aktérmi príbehu. Lenže teraz to začne naberať na obrátkach. Príbeh nemám ešte celý dopísaný, ale v hlave ho mám už skompletizovaný. Zažijeme šete veľa prekvapení zo strany Stefana Saerdu. Hlavne, keď sa vrátia do jeho hradného mesta, ale to už veľmi, veľmi predbieham. Príbeh bude mať dve časti. Rozhodla som sa tak, aby sa zvýšila dramatičnosť. 

Ja som nevedela, že aj ty máš zelené oči, Ruženka. To je dosť vzácna farba, možno vzácnejšia ako oči modrej farby. 

Súsim si pozrieť tú knihu knihu. Áno Zelené oči nie je názor priamo farby očí, ale jedná sa o drahocenný a vzácny šperk, ktorý volajú - Zelené oči, lebo je vyrobený so smaragdov a je priezračne zelený. 

Ako vidím, tak ty si kráľ poviedok. Kde berieš námety? Lebo poviedky , myslím, dobré poviedky je dosť ťažké písať. Viem, o čom hovorím, lebo som ich tiež písala. 

Áno, otrokyňou je stále. Nedal jej slobodu. Má pána, ktorého musí vo všetkom poslúchať, lebo by ju mohol hoci kedy zabiť a nič by sa mu nestalo, lebo je jeho majetok. 

Ďakujem Šumavka. Skús to, určite nebudeš ľutovať. Začiatok je možno taký bežný, skoro ako romanca, ale sľubujem, že ďalej je to zaujímavé a ešte ďalej zaujímavejšie. Nemám to dopísané dokonca, ale v hlave je plno nápadov a sú dosť akčné. Povedala by som, že až príliš. 

Nie, nie, Ruženka. V ďalšej kapitole sa to dozvieme, ale so všami to nemá nič spoločné. 

Ale áno, Ruženka, ona to dobre vie. Som zvedavá, ako by si tipovala, ako sa to bude vyvíjať ďalej, lebo ty máš vždy dopredu svoje tipy. Niekedy ti to vyjde, niekedy nie. 

Trocha predbiehame dej, ale uvidíme... Prečo myslíš, že bude pekná, keď sa dá do poriadku? Čo keď nie? 

Ruženka, kedže sa o tom bude písať v nasledujúcej kapitole tak prezradím málinko - nezoberie ich so sebou, lebo by im boli na ich nebezpečnej ceste na obtiaž. V ďalších kapitolách sa dozvieme viac. Aj to, kto je ich nepriateľ aj kam presne smerujú a čo ich vlastne čaká. Toto je len začiatok - čajík, neskôr to bude naberať na obrátkach. 

Dobré. Mne sa páči tvoj štýl písania. Každý autor má ten svoj. Dávam tip.

Zaujímavé. Ako námet na poviedku, dobré. Škoda, len, že také niečo nejestvuje aj v reálnom živote. Chcela som nakuknúť, ale nakoniec ma to tak veľmi zaujalo, že som to dočítala celé. 

  Mne sa to páčilo. Prečo by nemohlo byť v dielach aj trocha romantiky? Veď, keď sa nad tým zamyslíme, tak všade sa nájde trocha romantiky aj v akčných a kriminálnych dielach. Bez toho by to nebolo zaujímavé.

  Za mňa dobré a vôbec ma to nesklamalo. Proste je to taký námet a hotovo. Romantika nie je nákaza, ani choroba. Aký by bol život bez nej? Prázdny.

Zaujímavé. Prečítala som všetky tvoje ,,blústky" Dá sa na tom zasmiať aj poučiť. 

Ďakujem, Gora. Veľmi si vážim tvojej návštevy v mojom diele. Možno neskôr, keď to pôjde ďalej ten príbeh tak sa ešte na chvíľu zastavíš. Lebo nebude to len romantika, ale aj akčnosť. Teraz je len začiatok, ale ako bude dej postupovať, zmení sa aj dramatičnosť.

Možno sa jej zdala podobnosť s tým filmom preto, že sa tam jedná tiež o náhrdelník ako v mojom románe. Ale ten film som ozaj nevidela, tak to neviem posúdiť. Niekedy nám občas niečo pripomenie. 

  Tie ostrejšie výrazy som použila zámerne. Mohla som voliť jemnejšie slová, ale nechcela som. Tiež sama nemám rada vulgarizmy a nepoužívam ich, ale toto sa mi nezdalo vulgárne. Len som chcela dôrazne naznačiť, že veľmi silno páchla. Keby som použila miernejšie výrazy tak by to mohlo byť prejdeté bez povšimnutia a to som práve nechcela. 

  Samozrejme, koľko ľudí toľko chutí. A tak je to správne. Lebo keby sa každému páčilo všetko bola by na svete nuda. 

Ďakujem Gora, že si sa zastavila a nahliadla. Ten úvod som vymyslela úplne spontáne. Ten ,,Náhrdelník som nevidela, ani nečítala. Nebude tam len romantika ako sa domnievaš, ale skôr akčnosť v neskorších kapitolách. Ja sama nemám rada dlhé, rozsiahle kapitoly, ale skôr krátke, aby nenudili. Viem, že ty skôr preferuješ nie príliš romantické zameranie. Ale, čo už som proste večný snílek. 

  Ďakujem za tvoje zastavenie a zanechanie komentára. 

Veď ja viem, že ty si moja verná čitateľka, Ruženka. A dobre vieš, že si toho vážim.

Ďakujem Božka, a ďakujem aj tebe Ruženka, že čítate. Ja budem teda pokračovať v pridávaní kapitol a dopíšem aspoň prvý diel. 

Pán j.f.julián, ten Váš komentár pod mojim menom patril mne? A čím som si ho zaslúžila? Tým, že som Vám dala za Vašu báseň tip a napísala komentár, ktorý Vás nijako nehanil, ani neurážal na rozdiel od Vás. Nepovažujem sa za ,,trotla" ani nemám pocit, že by som mala IQ 11. A určite nehľadám žiadne ,,sprosťárny" 

  Ľutujem, že som vôbec niečo napísala, človeku, ktorý si žiaden komentár nezaslúži. 

  Pekný deň aj život. 

Aj my na Slovensku smútime. Odišla veľká legenda, bohém, idol, dobrý človek. 

   Mne sa to nezdá divné. Práve na opak. 

   Nech, mu svetlo večné svieti. Ďakujeme...

Myslíš, že by som naozaj mala pokračovať? 

Ruženka, rozhodla som sa, že tu nechám tieto kapitoly, ktoré sú tu a zastavím pokračovanie. Myslela som, že história bude ľudí zaujímať, ale asi som sa mýlila. Nemá to veľký úspech. Dopísala som 67. kapitolu a nebudem pokračovať v písaní, hoci som už mala v hlave námet na pokračovanie zo súčastnosti. 

  Preto som sa tak rozhodla, že keď to nebaví teba, moju vernú čitateľku tak to nebude baviť, ani ostatných. 

Ani ja to nemám rada. Ale buhužiaľ, v 14. storočí toho bolo všade strašne veľa. Klasické detské domovy neboli ako ich poznáme teraz. Deti zomierali na ulici. Pre nikoho nemali význam, lebo ich bolo všade dosť a hlavne v tých chudobných štvrtiach. 

Mám to všetko naštudované, veď ma poznáš. A to sa ešte miernym. V skutočnosti to bolo ešte horšie. Boli zdrojom lacnej pracovnej sily, ktorá robila za misku polievky a strechu nad hlavou. Nevedeli čítať, písať, škola bol neznámy pojem. 

  Ruženka, ber to ako príbeh, fikciu, nie skutočnosť. Neboj, posunie sa ďalej. Stále to nebude takéto smutné. 

Škorec je výraz zo slovenčiny. Škorce chodia ozobávať mak, keď je zrelý, alebo hrozno, keď už je sladké a treba ho oberať. Sú to svojim spôsobm škodcovia, čo si berú našu úrodu. 

Ja som už veľakrát písala, že každý autor má svoj štýl písania. A je to skutočne tak. Keď čítam od jedného autora viac kníh okamžite poznám, kto to napísal, aj keď sa nepozriem na meno. A to isté som ja. Veľa ľudí mi povedalo, že môj štýl písania by poznali medzi viacerými autormi. Proste je to tak a nikto to nezmení. 

  Každý píše tým štýlom, ktorý mu vyhovuje a je mu blízky.  To je môj názor.

Aj mne to príde také zvláštne, ale pekné. Je z toho cítiť takú samotu, smútok, opustenosť. Prečítala som si to viackrát a nad každým som sa zamyslela a cítila z toho aj to, čo tam nebolo napísané. Mám rada básne nad ktorými sa treba zamýšľať. Sama ich nedokážem písať, ale mám ich rada. Obdivujem toho, kto to dokáže. 

Tip. Len by ma zaujímalo kam chodíš na tie nápady?

Dala som další tip. Je to napísané s trochou ironie, ale v podstate je to pravda. Ja by som to nedokázala takto zosumarizovať. Lebo nikoho to neurazí, ale pritom je to - výsmech.

Zaujímavé. Aj som sa trocha usmiala. Ako miniatura dobré. Aj ja som dala tip. Rada si prečítam aj takéto - blbostky.

Ruženka, verím, že sa ti bude tento príbeh páčiť. Možno začiatok je taký neobvyklý, ale pokračovanie bude podobné mne samej. Veď uvidíš. Bude to viac napínavé a akčné. 

Ruženka, nemusíš sa báť, nebude to nejaké násilie, ani mne to nerobí dobre. Skôr ide o to, že tam bude viac sexuálnych scén a sem - tam párkrát sa spomenie nejaké násilie, ale nebude to týranie, neboj.

Ruženka, ďakujem za pochvalné a povzbudivé slová. 

Ruženka, sme na konci príbehu. Ale ešte nás čaká dlhý Epilóg. Bude dosť citový, veď uvidíš. Keď som ho písala veľmi som pri ňom plakala, lebo svoje príbehy beriem ako skutočné. Predstavujem si tých ľudí, že sú skutoční, že to naozaj prežívajú, a preto aj moje city sú reálne a prežívam to s nimi. 

   Veď sama pochopíš, o čom píšem, keď si prečítaš záverečný Epilóg. 

Dobre napísané. Skutočné, reálne. 

Uvidíme. Ešte zopár kapitol a bude to končiť.