Kočkodan nie je smer  ako smer!

Raz do mesiaca chodím s partiou na pochody za Ukrajinu. A tak sa už tretím rokom stará o moju kondičku lili - put. Kurva aspoň na niečo je to dobré.  A to zvyknem naozaj málokedy používať toto vyrazivo. Ale asi to má miesto v poetickom okienku na túto tému.

má to spád.

Dievča to, že pripustím plochosť zeme, je jedna vec /nie som predsa horšia ako naša vládna garnitúrka/, ale postaviť chudáka mesiaca k žehleniu...Má aspoň naparovačku?

nejako som si toho chudáka mesiaca predstavila s nadšeným výrazom nad žehliacou doskou.

Auvajs.

Našinec  sa namaká,

kým spraví zo seba makaka. 

Kočkodan - to už bude pomaly tik v oku. 

No ja mám po svojich predkoch tak zbierku háčikov a  nylonových vlascov. Mať po otcovi stoličku - trojnožku, tak by  tomu predchádzalo: "myslel som si, že mi to vyjde".

Kecám - po babičke sa  rozpreštiera priamo predo mnou jeden starý peržan.

Kočkodan - oceňujem tvoju schopnosť počítať do dvadsať. Tu sa s tým už nejaký čas trápim s vnúčaťom.

Karola Divína som asi počula naozaj okrajovo. Neviem, kedy  sme mali prvý TV, ale viem, kedy  farebný - dosť neskoro.

Keď  si zapálim v záhrade oheň, po chvíli začínajú brkať sms na mojom mobile. Asi je to už funkcia 6G - gde zase dymí. 

Kočkodan -  Gabo Zelenay bol asi dobrý športový komentátor /neskôr vášnivý SNSák/, ale ja som skôr pozerala krasko  a  tam dominoval Mikyska a Polák.

Janina - ďakujem pripálim k ostatným

moje telo sa neschová. 

káva spraví veľa vecí a keď je v tom správnom hrnčeku, tak nič nepokazí.

Od horčičáku zdraví Abakus.

páčim sa mi.

u mňa by to skončilo výlovom sýkoriek a vrabcov. Raz som mala nad ránom andulku na skrini.

moje tigre nechodia na mlieko ale  na mäso. S mliekom by  som si u nich nešplhla.

Neznášam kadibudky. Na jednej na Motyčkách možno ešte aj teraz po rokoch držia spolu dosky vďaka novinám s mladými členmi skupiny beatles. Srdiečko si nepamätám, tie články áno. Myslím, že to bolo moje prvé zoznámenie sa s Beatles. Na  druhej strane, niekde to začať muselo.

ja by som si nedovolila zívnuť. 

myslím, že je to tvoje naj, čo som doteraz mala možnosť prelúskať.

Na to nemám ani gule a  ani guľky.  Nedokázala by som to napísať.

Dievča - neviem ako v nórsku ale ja to budem musieť vysvetľovať japonskému pletaciemu stroju - asi najprv začenem s  tým čo je to paroháč a  ako to vyzerá.

Ja si myslím, že mi na svetri bude stačiť jeden paroháč.

Mám k inštitúcii hrobov zvláštny vzťah. O dosť sa postarali súdruhovia, pretože väzni sa pochovávali do masových hrobov, takže neviem, kde mám jedného starého otca - niekde v Brne na Mírove.

u nás sa kotúľa stranícky chlad - ten z polí je menej hmlistý a  možno menej chladný.

nádhera 

pobavilo. 

to je nádhera - a to môj otec v rámci presunu nosil hodiny po celej Bratislave na pleci. Hodiny bimbali a pokecali so všetkými vežovými hodinami. Ono to bola akosi jediná vec, ktorá našim ostala - teda ani tak veľmi neostala, ale o tom niekedy inokedy. 

mám niekoľko párov topánok, v ktorých sa ďalej ako k smetiakom našinec  nedoplazí, nedokríva.

Dám to trochu ako kontrapunkt - moju mamu keď pustili tak šla vzápätí do druhej basy, aby mohla navštíviť svojho otca a  keďže neboli návštevné hodiny  a nemala povolenie na návštevu, to si v rámci prepustenia nestihla vybaviť, zahrala si šachy. Šachy s bacharom, ak vyhrá bude smieť navštíviť otca. 

/sedela celá rodina po celom Československu - pod heslom : poznaj krásy bás/

Navštívila.

Poslušne hlásim  - Mám figy - sú pomaly posledné, ale tmavofialové a  neuveriteľne  sladké. Delím sa  o ne  s  vtákmi, to posledné obrovské bol asi vyžratý ťažkotonážny čmeliak a  s vnučkou, zvyšok to už odmieta.

slnko aj pradie?

vzhľadom na to, kde  sa mi podarilo naposledy  strčiť prst, vezmi tú, ktorá nie je z hnusných dlaždičiek a  ani asi z niečoho ako bridlica postavená na kant. Po tom sa  nedá tlačiť invalidný vozík.

pílim veľmi opatrne, čakám kým sú hniezda prázdne. U mňa ale občas prebieha školenie mláďat vrany popolavej a to nás matka rodu vyženie aj mačkami von zo záhrady.

mám rada oblaky a lumpov k tomu.

potulné myšlienky  sú fajn, kým ich netreba realizovať.

ako majiteľ čertsvo nakopnutého malíčka sa prikláňam k ošetrovaniu blížneho svojho - ale nech sa  nik neopováži sa k môjmu malíčku priblížiť.

Ja som rada, že je sloboda bez suchého zipsu.

Rhodesie - myslíš, že z nich vyrazíš nejakú odpoveď?

Poznala som jednu dámu, ta šla svojho času za držkovú. 

obávam sa že patrím k nevariacim neveriacim.

Philogyny - kedysi som sa  rozhodla papierovou plienkou zapáliť táborák. Ono to vôbec nehorí a je možné, že to nie je z papiera!

krása. Ja  sa idem úpopstaviť do fronty na rtg asi.

Ja mám za sebou štyri hodiny operného spevu a po štvrtej hodine moju učiteľku spevu šľak trafil. Myslím, že to nebol dôsledok nedostatočného oblečenia. 

kilianew - fíkovník možno s  dvomi dlhými ííí. Môj desne uchechtaný strom.

Umbratica - Pst, tu sa vo veľkom rozoberá - spevňuje /dosaď  si čo chceš/ hradný vrch a betón sa  asi vozí do kopca  a  sype zhora  nadol.

Aj tebe dvihli cenu za vodu...?

Skús  to a myslím, že moja figa by sa uchechtala - to ešte vypúšťa lepkavý sajrajt proti hmyzu.

Mám ešte zásoby rybárskeho vlascu po otcovi a mohla by  som na  tom vodiť celé stádo študentov. Ale obávam sa, že občas  nezvládnem ani obyčajného paierového draka.

mne sa to páči, aj keď zipsy nerada prišívam. nie som nacionalista, je mi jedno akej národnosti je jatzdec aj so zubami. Ale je aj nekonečný zips a  to ten dchudák sa nikdy nikam nedoberie.

ja tu cinkám o drevá v modrých oblekoch. A to som mala tento odtieň modrej donedávna celkom rada. 

mne  sa to páči, aj keď nemám rada vzlietanie a  pristávanie. Pri mojej smole a  mizernej orientácii,by som pristala niekde na krasnej ploščadi.

dievča - od minulého týždňa prispievam na Winstona a  Churchilla - dvoch ryšavcov neurčitého pohlavia /nedá sa  určiť, chodia so spusteným chvostom/. Kamarátka je po rozvode a  ostalo jej 14 mačiek a  dvaja psy  sú v striedavej opatere.

Winston a  Churchill sú návštevné zvery - prídu nažerú sa  a zmiznú. Meno som im dala ja, aby tam bolo dosť ičiek, nejaké sykavky, dve nobelové ceny a titul sir.

 - voľné pokračovanie Benetku - ešte ním bol romanticky opásaný náš  štát - aby k nám nik nemohol a my tiež nie.

A niekoľko sto ľudí bolo zastrelených na hraniciach.

To je super - skoro lepšie ako anlýza obrazu. Ja som dnes pozbierala hrušky  a naďalej dozrievajú figy

Umbratica - keď  sme  sa  sem nasťahovali, bola to ulica, kde sa kradlo najviac  áut. Mame prišiel známy posvätiť dom a  kým to robil, zatiaľ mu vykradli auto - vzali jeden breviár a jeden farársky mundúr.

A ja nie som si istá, že by sa  teraz menej kradlo, skôr  je to sofistikovanejšie.

Umbratica - ja to mám o chlp horšie - pellé bol je na dlho môj sused aj s celou jeho hlás-nou trúbou. Postávajú tu občas prenosové vozy tv a ešte častejšie je plná ulica ľudí v modrých oblekoch - asi to majú niečo ako náhradu pionierskej rovnošaty. 

mne sa  to páči, aj keď  som si trochu istá, že som skôr  pacifista.

Možno tá rozkošatenosť  je iba dôsledok trvalej ondulácie - nemal kedy chudák navštíviť nejaký lesný salón krásy.

Inak ja si dávam pozor na to, s kým a  o čom sa bavím. Naposledy so svojím murárom - montoval prístrešok na  drevo a na otázku ako dlho vydrží ten môj múr - bol na krivo. Bola odpoveď : "pätnásť rokov" a kým to dopovedal, múr bol na zemi mimochodom v absolútnej tichosti sa zosunul. 

Priblíženie vzdialených hôr sa mi páči.

Evženia - a možno ani on nie. 

Dievča - hm, počúvať celý deň: "A ona povedal, že on povedal....takéto hniezdo? v tom ešte niekto je ochotný založiť rodinu?...Ja tento rok poletím na kanárske ostrovy a  vy?....Nezdá sa  ti, že tie orechy sú tento rok nejaké iné?...A moja mama povedala, že od vŕby  sa nič  dobrého nedočkáš....Mami koľko nôh má pavuk? A prečo osem?....

A čo keď tamten v poli trpí depresiou, že si nemá s  kým pokecať?

A teraz šup do postieľok milé deti.  My nemáme Švejka, náš najväčší hrdina je Jánošík, ako národ sa možno nedokážeme zomknúť, ale uchlastať určite áno. 

Ja radšej neodchádzam, asi by som netrafila späť.

Umbratica - je rozdiel rýpať storočia a masakrovať to niekoľko rokov. No možno sa mýlim a  statici na to majú iní názor. /Ak sú aspoň dvaja, tak sa určite nezhodnú, preto bez ypsilonu/.

Časť podhradia vystavali Rimania a  dodnes  sa z ich tehál veselo stavia ďalej. Akurát, keby u nás bolo Koloesum, tak neprežije tak dlho, rozobrali by  sme ho už o chvíľu.

Narodila som sa v podhradí.

vytúlaná duša sa obtrie o samotu to oceňujem asi najviac. Pokiaľ si pritom tá duša  nehuláka: "Nesmúť za mnou, nájdi si inú..."

Umbratica - myslela som síce hlavu štátu, ale ani to nie je také jednoduché. pellé, fico?

Kočkodan má smolu,

to čo pôjde z bytu von

a zaváňa pohromou

skončí u kočkodana s kočkodankou

a malými kočkodančatami.

Umbratica nesťažujem si a to je neičo, čím dokážem vytočiť polku národa - tá čo nie je seknutá v krížoch.

Umbratica - ja neviem, či si to mám želať - tento druh zazimovania aj u politikov. Obávam sa že na jar by povstali noví bojovníci v plnej sile.  To už nehovorím o našej "kráľovnej".

mne sa to tak jesenno páči. 

Ahoj dievča - ja som to spravodlivo rozdelila medzi španielských, francúzskych... no dobre  a pár holandských maliarov.

Benetka - ešte horšie je: "Ak si to chcete dať ešte raz, stlačte číslo jedna...for english communication press two....želáte si vylepšenie, zmačkni tri...ukončiť stlačte päť". 

No a  predstav si, že by to bola pieseň, ktorá sa ti na jedenj drážke zasekne a  točí sa  v tom bode  dokolečka  dokola. A ty počuješ: "Poď bielou alejou...poď bielou alejou....,,"

gabi - môj prastarý otec bol narodený za Rakúska Uhorska a bol hodinár. Istenem.

Benetka - ďakujem, keď  to dáš  dohromady, tak iba s  nadhľadom, inak sa k tým obrazom neprepracuješ.

dadadik - zatiaľ  som dala iba tých anjelov do dvojradu.

V Alzheimrovi je posledné čo bledne sú spomienky na detstvo.

Ja blednem tak maximálne závisťou.

Prvú triedu si nepamätám, vystriedala som tri školy a najmä si pamätám psa Jasana, ktorý ma od radosti väčšinou zvalil na zem. A usilovne som ničila hroty plniacich pier, takže mi rodičia museli poslať ďalšie a  ďalšie.

Prastrýček hral v londýnskom orchestri počas vojny /moje legionárske okienko, ale mám po ňom publikáciu o českoslovenkých vojakoch/. 

Myslím, že jej je to putňa.

Môj pra pra bol ajznboňák. Na každej stanici kde  slúžil si spravil jedno dieťa - vždy s  tou istou ženou. A keďže to bolo za čias  Rakúsko - Uhorska, tak tá trasa začínala niekde v t.č. Rumunsku a  končila vo Váci t.č. v Maďarsku.

Umbratica - vzhľadom na to ako sa rýpe do hradného kopca, je bývanie na bratislavskom hrade výsosstne rizikové.

Trochu mi to pripomína moment, keď dom si davala stavať prístrešok na  drevo v záhrade a  na otázku a  čo plot-múr? Než som ju dopovedala, plot-múr v absolútnej tichosti padol, dokonca si to ani murár otočený chrbtom nevšimol.  

So sršňami sa viem dohodnúť, s tým zvyškom ostrahy hlasákov ťažšie. Ale našťastie toľko sa  ich do domčeka nezmestí. Ale je fakt, že keď  nemôžu zaparkovať, krúžia okolo svojho hniezda a  vydávajú pritom vrčivé zvuky a  smrad.

Naša hlava štátu sídli v bývylom pionierskom paláci a  ešte v bývalejšom tissovom paláci.

Toto je z wiki - ale rozkosšné - skrátene - hral tu Haydn, potom sem dali na pamiatku toho, že tu hral tabuľku, a teraz je tabuľka preč, Haydn asi tiež a tabuľka je v pamiatkovom fonde, namiesto toho aby v kľude  visela. Tu by  to mal ťažké aj Jánošík. Nafasoval by  číslo a  šiel by visieť medzi zvyšný inventár.

V paláci koncertoval aj hudobný skladateľ Joseph Haydn. Na túto skutočnosť upozorňovala pamätná tabuľa od Jozefa Kostku, ktorá bola osadená na západnej stene paláca v roku 1959.^[7] Tabuľa je zapísaná v ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 32/3 a v súčasnosti sa nachádza v depozite Múzea mesta Bratislava.^[8]

Umbratica - ono aj ten socializmus bol "lacný", ale zaplatili sme zaňho niektorí sakramentskú drahú daň /v mojom rode  tú najvyššiu/. Preto mám radšej monarchiu aj s  včelou kráľovnou. 

Umbratica  a až budeš na cestách, vezmi aj bandasku na vodu - už mi došiel nový predpis - asi to bude "úprava ceny". Možno blbo čítam.

Umbratica - sršňa som pridala, pretože kamarát to schytal od sršňa, keď bol na bicykli.  Ja so svojimi vychádzam celkom dobre, asi to nie sú azijskí, ale majú hniezdo rovno pri bývalých smeráčikoch, predtým konunistov...

V slovenčine je sršeń mužského rodu a  vraj neživotný!

Umbratica, nerada by  som sa  zúčastnila opäť príchodu našich priateľov z východu. Aj moja servilnosť má svoje hranice. Ale v roku 1968 mi to menej vadilo. Bola som mladšia a na niektoré veci si človek zvykne okamžite.

Rozmýšľam, čím sa  riadi naša vláda, aby bola šťastnejšia, pretože na ich šťastí mi veľmi záleží. To moje .... pes.

mne sa  to páči, aj keď  to vlaje.

Alegna - viac by našinec  ani nechcel, ani nedokázal.

Kočkodan - nie som naša vláda, pripúšťam aj iný názor, ale v tom prípade  by mal pochádzať odo mňa.

Janina - moje figové okienko - niekto by  tu mohol na počesť mojej figy spraviť "figová poézia", "poézia na figu", "figa, ja a zvyšok sveta", "o fige a  o ľuďoch"....

Ahoj dievča, nechceš za hrsť hrušiek do väčšieho hrnca? Robím už druhý hruškový koláč a  budem robiť ešte ďalšie koláče z hrušiek, s  hruškami, na hruškách.

Dievča - zatiaľ dozrieva, ale včera v nej bolo podozrivo ticho. Vtáci mlčali.

Benetka - figu dostaneš!

za trest, alebo za odmenu. 

moja spolužiačka, keď jej jeden chlapec zhasol lampión /počas osláv vosr, vřsr/, tak mu ho omlátila o hlavu a ...potom niekoľko rokov úspešne reprezentovala  v jude. 

Človeče nemusím ani teraz, skôr  sme sa hrali na hádanie myšlienok. Možno to súvisí  s  tým, že nám občas  súdruhovia vypli elektrinu a mali sme čiernu hodinku - najmä okolo Vianoc. Plynový sporák to istí, tam s a dá piecť aj pri sviečke.

Tu si u nás každý prispôsobuje pravdu, ako mu vyhovuje.

Mne  sa  nepáči dobová atmosféra. Vadí mi predstava nielen 50 rokov, ale tu občas  spomíname s láskou aj na vypuknutie slovenského štátu, arizáciu....

Zavádza sa u nás daň z transakcie, prvdepodobne bude aj daň za vtip, sarkazmus...Ale zlodeji majú zelenú.

mne sa to páči tak ako to je, a to aj po 6. borovičke. 

Mne nevadí jeden rukopis, ani rukopisy iné - napríklad  diplomovky našich štátnikov, mne  skôr  vadí, kto ich nechal prejsť ústnymi skúškami - v indexoch sú podpisy, ale nik tým smerom nepátra.  

Chudák tatíček náš. Ale je na  to zvyknutý. Keď moja mama nastupovala do školy, tak sa učili "ach synku" a neskôr  si museli vytrhnúť zo šlabikára stranu s  jeho portrétom.