analog
pořád koukáš na světpřes objektivhravých let,
tady máš všakjen jeden pokus,
v tomhle představeníuž není autofokus,
nezapomínej odpouštětpečlivě vybírat svá zaměřenía momenty ukládatdo alba vzpomínek
znám dítě
znám dítě, které pokaždé na nádraží
s vlakem se loučí
ptákům v korunách u louky
dáva sbohem
hľadáme prieniky
tisíce kilometrov a roky som
kráčal smerom k cieľom,
ktoré mi vytýčili druhí
toľko našplhaných rebríkov
nočné autobusy
nočné autobusy
plné
potenciálu
pod vplyvom alkoholu
tváre slov
niekto ťa ťahá
niečo ťa tlačí
no stále čakáš na ten aha-moment
kedy zistíš správny smer
slnko vždy vyjde
prázdny papier
zaseknutý v stroji
stôl posypaný prachom
prehliadka múzeom
odpoveď je vo mne
moja dilemasa môže zdať prostábojím sa odísť abojím sa zostať.
upreným pohľadom čítammedzi riadkami hľadámv stretnutiach a rozhovoroch čakámriešenia toho, čo mi láme hlavu.
moje dilemysa môžu zdať sprosté,bojím sa povedaťčo vo mne roste. bojím sa čakať
na prelomenie mlčania.
pochybnosti
každý s ranami svojimi
sa prechádzame
na tom však nezáleží-
vraj prítomný okamih je to jediné
príliš veľa možností a skratiek
stojedenásť tisíc
stosedemnásť
stodvadsaťjedentisíc
schodov.