výsledok je taký, že: písmák zomrel, nech žije písmák

 skvele

skvele!

@Arthurs, ďakujem za pripomienku. Rozmýšľam, že spomenutý fragment pozmením tak: "tak som nútený kradnúť slová", lebo on je naoyaj preťažený.

Očakával by som, že pustovník nebude mať ani lôžko, ale bude spať na zemi. Každopádne, je to dobrá vec 

Tri cesty k jazierku :)

Mám rád takéto spojenie urbanistického a elégie

A posledná Bachmann:

VEĽKÝ NÁKLAD

Už naložili veľký náklad leta, 
slnečná loď sa zberá od brehov 
a čajka s krikom padá za tebou. 
Už naložili veľký náklad leta.

Slnečná loď sa zberá od brehov, 
z galeón čnejú figúry a z perí 
každej sa lemúr vyzývavo škerí. 
Slnečná loď sa zberá od brehov.

Keď čajka s krikom padá za tebou,
dá západ rozkaz klesnúť; no v tom čase 
s očami dokorán sa topíš v jase
a čajka s krikom padá za tebou.

INGEBORG BACHMANN
CECHY SÚ PRI MORI

Zelenie sa tu dom? Ešte sa zjavím v ňom. 
Stojí tu ešte most? Tak idem po pevnom. 
Láska je navždy stratená? Tu ju stratím rada.

Nie som to ja? Tak je to ten, kto je taký dobrý ako ja.

Hraničí so mnou slovo? Nech teda hraničí.
Sú ešte Čechy pri mori? Ak áno, opäť verím moru. 
Ak opäť verím moru, nádejou mi je zem.

Ak som to ja, tak je to každý, kto je toľko ako ja. 
Pre seba nechcem viac nič. Chcem skončiť na dne.

Myslím tým na dne mora, tam opäť nájdem Čechy. 
A ked sa rozodní, pokojne vstanem z dna. 
Teraz to viem až do dna a nie som stratená.

Sem sa, vy všetci Česi, mornári, prístavné kurvy, nezakotvené
vlečniaky. Nechcite byť českí, vy všetci Ilýri, Verončania
a Benátčania. Hrajte komédie na smiech.

A do plaču. A pomýlte sa stokrát
ako ja, čo som nikdy neobstála v skúškach, 
predsa som v nich však obstála, v každej druhej. 
Obstáli v nich aj Čechy, a jedného pekného dňa 
ich more vzalo na milost a teraz sú pri vode.

Hraničím ešte so slovom a s inou krajinou, 
hraničím, hoc len letmo, stále viac so všetkým,

ja, Čech, ja, vagant, ktorý nemá nikoho a nič, 
má už len dar od sporného mora vidieť krajinu svojej voľby.

Trošku Paula Celana: 

ČERNĚ,

jako rána vzpomínky,

šátrají oči po tobě

v té korunní zemi,

vykousané zuby srdce doběla,

jíž zůstává naše postel:

touto šachtou musíš přijít –

přicházíš.

V semenném

smyslu

tě vyhvězdí moře, nejvnitřněji, navždy.

Dávání jmen je u konce,

přes tebe vrhám svůj osud.


Chcel som k tomu prídať aj niečo od Ingeborg Bachmannovej, ale, bohužiaľ, tie odfotené básne, okrem "Veľkého nákladu", su na starom mobile :( 

P. S. To je asi prvý rok, kedy vlastne deň poézie oslavujem

prva basnicka z cyklu mi trochu pripomenula Georga Trakla :)

veľmi sa mi páčia obrayz v posledných dvoch riadkoch, najä ten "ocukrený breh"

@Safián vôdzka je po česky "vodítko", čo sa týka vašej interpretácie prekladu, tak tipli ste to správne

@a2a2a, to "keby sa neutopíš" je rétorickou otázkou, podľa mňa. Čo sa týka posledných dvoch stĺpcov, tak máte pravdu, že sa do nejakej miery rozlišujú, ale vidím kompozíciu tak, že tam sa akoby odpovedá na otázky, kladené vyššie. Možno mám tam pridať tri bodky, aby to bolo trošku jasnejšie