Písmák BRAT
Zhavranelým okrídleným krikom rozvinie sa do polnočnej árie mesačného žalospevu BRAT Vediacim rukopisom sa ponorí do môjho ostrého tela Rozvlní dusivý korzet Noci na pastelové vírenie Šum našej zastavenej krvi Rieka nepozemskej lásky v našich alabastrových žilách V tichu tuším jeho myseľ Jeho zakrádajúci sa príbeh Tak rukou nad skleným zvonom bdie zas BRAT Berie z tajne známych tepien moju Bolesť do vlastných úst Kŕmi ma spánkom Napája ma milosrdnou láskou Usínajúcou na hnevlivých nehtoch rána Sme rovnakým svetom Jeden z nás bol zabudnutý
Zápisky
I. Dnes viac ako po iné skurvené nočné cesty Chýbaš mi,. Človek Hoci Tvoja amorfná podstata mi krúži okolo vzlykov A dotýkaš sa ma dotýkaš sa ma dotýkaš sa ma Rozprávka votkaná do SAMOTY Vaše náručia sú rovnako horké ako prísľub zajtrajška Moja láska je iba mimikrický závoj a čierna len čierna Chladná len chladná v neschopnosti roztvoriť ranu (alebo čokoľvek iné) II. Na malých prikrčených križovatkách Spieva zemetrasenie o kvasení zabitých ruží A spev sa nesie vyprahnutou dutinou krajiny kde tisíc obesených ruží kde tisíc povstáva do večnej iritujúcej s m r t i III.
Hladina
že Smrť je muž
a ako muž po mne túži
a ako muž si ma berie
keď mi namáča tvár do palety foriem
Heroin
Heroin
Hledala jsem v sobě zbytky sebe
smula,jenom heroin a kousky tebe
nedívej se,jak to píchá