Kvapky dažďa

Peter sedel vkresle aneprítomným pohľadom pozeral naokno. Vonku bol šedivý deň adažďové kvapky vmonotónnom rytme dopadali na podokenicu avytvárali akúsi podivnú harmóniu sjeho dušou. Vhlave si do úmoru prehrával všetko, čo sa za posledné dva mesiace udialo stále dokola adokola. Snažil sa to všetko pochopiť, aj keď už na ničom nezáležalo.