Chrústy a susedia

Stále žasnem nad chrústmi

ktoré prežijú vyhodenie z izby

a nemyslím tie

 ktoré nedokážu

lietať

 vyletieť späť a ukázať prostredník

 a niekedy vrátiť

   vliezť do ucha

     vykonať potrebu

       veľkosti cukrového kryštálika

 ktorá vôbec nesmrdí

ale je tam

a to je pre nich podstatné.

vôbec nežasnem nad tým

keď susedia z novín vyskakujú z okien

aby kopírovali chrústov