Prosba

Je mi ľúto nenávisti vo Vás ľudia,

aká sila Vás to k činom ženie?

Len zlí, tí sa medzi sebou súdia,

vidina bohatstva to je pre Vás pokušenie.

Ja, tu už nemôžem dýchať,

už ma z Vás všetkých bolí hlava,

mám chuť z plných úst kričať:

"Nie je to tu žiadna sláva!"

Všade kam sa pozriem

výčitka je skrytá v tvári,

ja viem, že zachrániť sa smiem,

no mám strach, strach, že sa to nepodarí.

Neviem už ani čo je pravda a čo lož,

neznesiem tento pocit nevedomosti,

srdce prebodne mi smútku nôž,

snáď upadnem do večnosti.

Už fakt nevládzem, nechcem,

bojím sa víjsť von a žiť,

bojím sa, že k Vám do tej jamy spadnem,

prosím Ťa, Ty poď ma zachrániť...