Tequilla party

Jedného krásneho slnečného dňa, roku pána už si nepamätám, sme tak ako vždy sedeli v krčme a rozmýšľali, prečo nás ženy nechcú. Bol to ozaj závažný problém. Ale väčšinou sme sa vzácne zhodli. Sú to pixle. Povedal Jožo a nahlas si odgrgol. Na to sme mu všetci s úctou prikývli a nezabudli si na to pripiť. Viete o tom, že v Elame je Tequilla party? Prerušil Peťo túto slávnostnú chvíľu. Hej? Spýtal som sa po opilecky. Tak pome! Vykríkol Jožo a znovu si odgrgol. Celé okolie zalial čerstvý pivný pach. No a tak sme išli do Elamu. Na Tequilla party.

To ja a Jožo sme boli náročnejší. Asi hodinu sme len tak postávali a popíjali tequillu, kým sme sa odhodlali za nejakou ísť. Nakoniec sme si však predsa len vybrali. Také tri holky, čo tam tancovali. Samé. Chudatka malé. Tak sme im išli na pomoc.

Došli sme k tým dievčinám. A so všetkou slušnosťou sme sa votreli. Ako sa voláš? Spýtal som sa, nevediac ako začať. Hádaj. Odpovedala mierne opito. Kukol som na ňu, či jej nepreskočilo. Nuž, ale nemal som na výber. Ovládam tak prvých 6-7 mien v kalendári. Skúsim. Možno sa trafím. Pomyslel som si a spustil. Žiaľ Nový rok, ani Traja králi a Antónia sa nevolala. Mal som smolu. Navyše ma to prestalo baviť. Choď do paže. Precedil som si len tak sám pre seba pomedzi zuby a šiel sa radšej napiť. To už Peťo skúmal ústnu dutinu nejakej fešnej červenovlásky.

O chvíľu došiel za mnou aj Jožo. Vyzeral značne zdeprimovaný. Slzy mal takmer na krajíčku. Prečo? Spýtal sa a zakymácal sa. Ledva držal stabilitu. Veď nie sme takí škaredí. Hovor v jednotnom čísle. Sykol som. Ani to nepostrehol. Sme nuly! Vykrikoval nesúvislo. Chcelo sa mi zasmiať. No zdržal som sa. Len som ho chytil okolo ramien a kamarátsky mu povedal. Jožo, vieš čo? Čo? Zamrmlal. Musíme začať od piky. Čo? Spýtal sa nechápavo a odgrgol si. Musíme nájsť tie najškaredšie. Pohľadom som si zmapoval terén. Vysvetli som mu a on to chápal. Opäť to bol ten starý dobrý ožratý truhlík. Tak ideme! Zavelil som a zamieril k nejakým dvom slečnám. Jožo len postával v pozadí. Nadviazal som rozhovor. Nejdete si zatancovať? Spýtal som sa. Načo sa ozval silne prefajčený hlas vychádzajúci z ohromného tela. Ľúbila papať. Teraz sme dotancovali. Možno o chvíľu. A na pohárik, nejdete. Spýtal som sa neodbytne. Jožo už stál za mnou a čosi vravel druhej. Kútikom oka som zazrel Peťa. Mal tam nejakú Japonku. Si jednotka naznačil som mu prstom. Načo on nasadil výraz, ktorý vo voľnom preklade znamená. Ja viem, ale vypadni ty hovado.

To už som vychádzal so svojou novou známosťou von, na svetlo. Vtedy som ju prvý raz videl v celej jej nádhere. Prekonalo to všetky moje očakávania. Ozaj sa mi podarilo nájsť tu najškaredšiu ženskú. A to som bol opitý. Jej 120 kilo živej váhy sa nieslo popri mojich 62 k barovému pultu. Čo si dáš. Spýtal som sa ako sa na pravého gentelmana patrí. Spustila vodopád slov. Ale veci ako grenadína, cinzano, či Martini, ležali mimo môjho chápania chľastu. Nedáš si radšej colu? Prerušil som ju. Súhlasila. Sadli sme si za stôl. Za druhým stolom sedel Peťo. Sám. Asi si dával prestávku. Výborne sa na mne zabával.

Čosi mi vravela. Ale nepočúval som ju. Musel som byť stále v strehu. Strašne som sa jej bál. Keby mi totiž tou ozrutnou labou jednu uvalila, sotva by som sa z toho pozviechal.

Čoskoro sme dopili a odišli na parket. Za Jožom a jej kamarátkou. Jej ladné krivky barokovej veľryby sa natriasali v rytme hudby. Na sadelnatom čele sa jej perlili kvapky potu. Jožo, zmiznime. Nebolo mu treba dva razy hovoriť. Aj jeho bola niečo podobné. I keď v jemne chudšom vydaní. Radšej sme sa teda vytratili. Peťo práve prežíval ďalšie intelektuálne súznenie, s nejakou černoškou. Vyzeral dosť zničený. Po chvíli sa k nám pripojil. Na rukách mal asi 6 telefónnych čísel.

Chalani mňa už to nebaví. Spustil Peťo. Čo ťa nebaví? Spýtali sme sa udivene. Tie pixle. To už nie je sranda, adrenalín, zábava. Myslel som si, že ho niečím ovalím. Jožo mal zrejme podobný pocit. Dosť vražedne sa na neho pozrel. Vtom sa však Peťova tvár opäť rozjasnila. Zjavne zbadal niečo zaujímavé. Idem sa ňou. Ukázal na nejakú ženskú, zavesenú na nejakom týpkovi. Čo? Spýtal si sme sa zjavne zaskočení. Aspoň bude sranda. Povedal a už ho nebolo. To je vúl. Ja idem močiť. Trafil Jožo klinec po hlavičke. Zostal som tam sám.

Vtom ma ktosi poklepal po pleci. Du jú spík ingliš? Spýtala sa ma akási pôvabná dievčina s milým úsmevom a dvoma kamarátkami. Po anglicky som sa nikdy neučil, ale mala fajn prednosti. A ja som bol už dosť opitý. Navyše tá veľrybka... . Skrátka. Jes áj em. Odvetil som suverénne. Načo sa ona na mňa pozrela jak na debila. Du jú hejf frič. Čo spýtal som sa. Odpovedal mi Horst, slovenský Nemec a ich kamarát - spolužiak. Či máš mrazničku. Nechápal som. Nou. Odpovedal som ako pravý Angličan. Du jú hejf wošmašín? Pokračovala. Čo? Nechápal som hoci som tušil. Či máš pračku. Pračku? Čo im už zašibáva? Pomyslel som si. Nou. Až teraz mi Horst prezradil pointu. Vraj hľadajú chalana, ktorý má práčku, mrazničku a dobre vyzerá. No skoro ma vystrelo. Navyše dobehol Jožo a vidiac, že mám okolo seba tri kočky, zapojil sa takmer nenútene do rozhovoru. Chcel som ho takticky vysáčkovať. Ale bolo to nemožné. A tak ďalej vysvetľoval prečo nemá Slovensko vstúpiť do EU. Iste ich to zaujalo.

Konečne som zistil odkiaľ sú. Prvá bola Cecille, z Francúzska. Druhá bola z Oulu, z Fínska. No a tretia bola odmeraná, zo Španielska. Vtedy Jožo spomenul, že som mal francúzštinu. Samozrejme chceli, aby som sa predviedol. Pohľadom som ho prebodol. Celú francúzštinu som totiž prespal. Jediné, čomu som rozumel bolo V., revej toa ( preber sa, zobuď sa ) a vu le vú kušé avek moa se soár (niečo, v zmysle či sa so mnou tento večer nevychrápe). Vtom stave som si spomenul len na tú druhú vetu. Ostala trošku zaskočená. Nie, odpovedala kúzelnou francúzštinou a zasmiala sa. Žamé (nikdy)? Pokračoval som rozbehnutý. Neodpovedala. Moje mínusové ego sa dostalo aspoň na nulu.

Došiel Peťo. Pome už domov. OK. Tak my ideme. Rozlúčil som sa cez tlmočníka Horsta a išli sme. Jožo si na to zobral taxíka. Ja som však prachy zase raz prepil, tak som išiel s Peťom. Predsa len do Karlovky je to z Mlynskej bližšie, ako do Petržalky. Navyše ani on by bez pomoci domov netrafil. Bol už riadne sťatý. Celú cestu som ho musel dirigovať. Aj tak spadol. Chcel som ho zodvihnúť. Ľahni si aj ty! Zareval do ticha. Zrejme často pozeral Kurvahoši... . Je mokro. Zaprotestoval som. Ľahni si, pozri ako je krásne. Nuž som si ľahol. On v momente vyskočil. Tak ideme. Zastreliť ťa, ty hovado. Zasyčal som a celý premočený som vstal.

Nakoniec sme však došli k nemu. Aspoň sme stihli rozobrať všetky nové zážitky, čosi popiť a potvrdiť si, že sú to pixle. Peťo si ešte odgrgol, bolo už pol šiestej. Tak som sa pobral domov.

A všetci žili šťastne, až kým nevytriezveli.