45 minut II

Mám s ňou prvú hodinu,teším sa ako blázon!

Ako vždy ma fascinuje svojím vkusom.Na mieru šity oblek,modro-zelenej farby,dokonale farebne zladené doplnky.Nádherný obličaj.A živé šibalské oči.Bože,tie jej oči ma prenasledujú aj keď ju nevidím.Nádhera!

Zvyšok je teda len na mojej fantázii a schopnosti dedukcie. Jej sexuálnu preferenciu môžem len tipovať - podľa jej správania či obliekania sa,chôdze, vzhľadu rúk a upravených ostrihaných nechtov, nenamejkapovanej tváre, nízkych topánok...nevyzerá ako lesbička. Poznám však niekoľko hračiek prírody, ktoré na čosi vyzerajú a niečo iné v skutočnosti sú či chcú byť.

Ak je to tak aj v tomto prípade, tak moja misia, moja cielená misia, moja precízne prepracovaná taktika konšpirácie a postupného zbližovania stojí na vratkých pieskových nohách hroziacich zosuvom. Všetky moje dôkladne premyslené konštrukcie, ktoré ma mali vo veľmi pozvoľnom časovom slede doviesť do jej hlavy a rozkroku, sa ľahko môžu zrútiť na jej prípadnej heterosexualite ( a aj keby,môže byť ešte Bisexuálka)

All you need is love. Myslím tým ju. Nás obe. Spolu. S očami vpitými do seba, so zvlhnutými unavenými prstami a smädnými ústami. All we need is love and making love. Spolu. Spolu. Spolu. Neustále mi to slovo vŕta hlavou. Spolu. Neviem sa ho zbaviť. Spolu! All together. Trochu si to dokonca pospevujem - bezhlasne a vytrvalo. Tie predstavy! Spolu jesť. Čítať noviny. Rozčuľovať sa pri správach. Váľať sa v posteli. Spolu. Spať spolu. Bežať na autobus.Tápavo hľadať jedna druhú pod dekou. Rozospatými rukami kresliť písmená na chrbáte. Spolu? Kedy? A či vôbec? Nechcem nad tým premýšľať negatívne. Tvárim sa beznádejne,ale viem že stane sa, čo stať sa má - a možno tomu trochu pomôcť vhodným podstrčením správnej situácie.

Odmietam si pripustiť jednu veľmi jednoduchú možnosť: že je síce ako ja, ale žije vo funkčnom vzťahu (iste uspokojivom, keď nechce mňa, pravda!) alebo sa jej celkom obyčajne nepáčim. Who knows? Vraciam sa k praotázke? Je lesba-Bi? Pôsobí tak?! A dokola. Stále dokola ten istý kolotoč neistôt, tie isté otázky, rovnaké vnútorné napätie, chvenie žalúdka ako v čakárni zubnej ambulancie.

Zvoní.No,opať som sa z jej predmetu nič nemala.Síce som vnímala vzorce,reakcie...ale v hlave mám iba ju,jej pohľady,gestá,parfém,oči,tvár,ruky.