Čierny mrak

telo máš vsadené do čiernych mračien
len hlava ti trčí nahor
z tvojich skrivených pier steká krv
lepí tvoje prepotené vlasy
a ty zuby ceríš na svoju obranu
nič iné teraz nedokážeš
telo dostáva mŕtvolnu farbu
cez modrý krk krv prestala prúdiť
hlava sa nahýna dozadu
suchá koža pod náporom praská
hustá zrazená krv vyteká z prasklín
a modrý krk sa zapĺňa červeňou

z blízkeho rohu sa na to dívam
ako na teba pomaly sadá smrť
ako sa jej túžobne podvoľuješ
len tvoje oči akoby prosili
no ja mám ruky vo vreckách
a užívam si túto nezameniteľnú chvíľu
keď tvoje trápenie mi slasť pôsobí
čierny mrak sa z diaľky škľabí
akoby trpký úsmev na mňa vrhal
kútiky úst sa mi dvíhajú
pomaly sa podvoľujem jeho pohľadu
a pokojným krokom sa k nemu blížim

mŕtve telo púšťa zo svojho zveráka
jazyk mu visí z preťatých úst
sliny sa s krvavým potom miešajú
ja ruky z vrecák vyberám
objímam čierny mrak bojazlivo
však už ma šteklí na krku
tichý pokoj mi to dodáva
prechádza mi celým telom temnou hmlou
nakoniec sa vracia k môjmu hrdlu
čakám už len nato kým modrosťou zahorím
malé trhnutie a hlavu spúšťam na jeho plece
a spolu odchádzame do jeho večnej temnoty