Jesen...

Jesen, umrela mi v prachu,

spoza slz a sľubov vynikla

na pozadí fotografie.

A predsa, uverila slovám, čo

klamali asi zo zvyku.

Vzdávam sa...

Neviem privrieť oči, snívať

a jednoducho stíchnuť,

červenožlté listy na zemi

zošediveli

a úlomky fráz zaspali pri

hviezdach...

Osoba potrebná pre mna sa

zabudla pri výklade a nemo

vedľa žiaľu tam ostala navždy.

Neobzrela sa, že hľadám už tak

dávno opačný smer z úniku

toho strateného ideálu.

Ideálu nájdeného vo výške

nezaplatených možností,

i v slepých uličkách tvojho smiechu...