Zmúdrenie, alebo čo nás naučil Bobo

Zmúdrenie, alebo čo nás naučil Bobo

Asi týždeň po Novom roku som sa rozhodla, že navštívim Boba. Prišla som tam s niekoľkými knihami na výmenu. V predsieni sa nie veľmi nadšene tvárila jeho Terajšia. Pomyslela som si, že jej vadí upratovať mláčku po snehu – no, daj sa mi svete, tri ťahy handrou a je po mláčke. 

V izbe som zistila, že príčinou budú skôr Tri z jeho Bývalých, ktoré sa tiež rozhodli popriať mu Nový rok. Dve som poznala, priateľsky som si s nimi zatriasla rukou. S treťou som sa zoznámila a pridala sa k debatujúcej skupinke, ktorá nenútene popíjala čaj. Ako sme tak sedeli, čaj došiel, a tak Prvá vstala a našla v kredenci Alko, čo nás všetkých okrem Terajšej rozjasalo. Asi sa chcela učiť na skúšky, tak presviedčala v druhej izbe Boba, nech nás vyhodí. On síce povedal, že nás vyhodí, ale kedže niktorá z nás nebrala na vedomie, že to myslí až tak vážne, pokračovali sme v párty. Keď došli tyčinky a olivy, Prvá sa zdvihla a z krabice na stole vytiahla koláčiky čo piekla Jeho maminka. To už bolo priveľa aj na Boba, ktorý sa rozhodol odísť pod zámienkou, že ide kúpiť cigarety. Keď sa asi tri štvrte hodiny nevracal, jeho Terajšia sa mu snažila dovolať na mobil, ale sa jej to nepodarilo. Z toho sme my ostatné usúdili, že sedí v neďalekej podzemnej krčme, kde nie je signál.  Keď ho odišla hľadať po okolitých večierkach naše kvarteto sa zhodlo v názore, že s ním ešte nie je dlho, ináč by tieto drobné nuansy jeho zvykov poznala. Vrátila sa po hodine, premoknutá od snehu čo padal ten večer. Zľutovali sme sa nad  ňou. S pôvabom víly poznajúcej vlastný les Prvá pre ňu zo skrine vytiahla čistý uterák na vlasy, ja som zase poutierala mláku, čo ostala po jej čižmách. Druhá jej prezradila, kde nájde Boba, zároveň jej však dôrazne odporučila, aby ho nehľadala ak nechce mať celý večer skazený. Terajšia bola veľmi mladá a tak neposlúchla a šla za ním. Medzitým sme my ostatné stále vyťahovali ďalšie a ďalšie koláčiky od Jeho maminky, študovali ich zloženie (boli výborné) a jedným okom čítali  staré časopisy čo sa tam povaľovali. Po čase sa vrátila Terajšia aj s dvoma balíčkami cigariet a na našu sarkastickú otázku, prečo je zelená, sa rozplakala a prezradila, čo sme všetky dobre vedeli: keď prišla do krčmy práve sa zberal na odchod, v závese za ním Iná terajšia, ku ktorej hodlal ísť spať. Správne predpokladal, že u seba nebude mať pokoj. V primeraný čas a v primeranej nálade sme sa všetky okrem Terajšej, ktorá šla radšej domov, poukladali na jeho dvojposteľ. Na druhý deň približne o jedenástej nás zobudila Bobova otázka, kde je jeho notebook. Po tri štvrte hodine môjho a Bobovho horúčkovitého hľadania vysvitlo, že je v perinári medzi košeľami a že ho tam sám spratal, aby sme mu v zápale párty naň nestúpili. Medzitým som zistila, že na posteli sme nakoniec spali piati, pretože niekedy v noci prišiel Bobov dobrý kamarát Goro. Problém bol v tom, že žiadna z nás si nepamätala, žeby mu v noci otvárala dvere.

V každom prípade, keď som Bobovi o pár mesiacov prišla zablahoželať k meninám, našla som tam podobnú zostavu ako po Novom Roku, len rozšírenú o Vianočnú Terajšiu. Potriasli sme si rukou. Do izby som vošla akurát vtedy, keď sa snažila  presvedčiť Bobovu Najnovšiu Terajšiu, že nemá význam ísť ho hľadať niekam do mesta, ale že má radšej ostať s nami a jesť tortu, ktorú poslala Jeho maminka.