neodbytne

zvedavec - myslím, že viera ako taká, sama o sebe nie je darom ako čosi výnimočné, čím sa jeden človek odlišuje od toho druhého, ona je v nás, tak ako v nás bije srdce, ako tam kdesi tušíme aj lásku, voľnosť, či smiech, je v každom, a podľa seba, iba ak sa jej dotkneme a necháme to, čo je v nás vyplávať na povrch,aj my sami v tom môžeme byť a zažiť to. A teda si myslím, že aj na viere treba pracovať a pestovať ju. Aby nebola slepá, ale aby bola vnútorným prežitkom. Našou jednotou. Aby mohla jedného dňa vykvitnúť. :-) A hranice - tie asi závisia osobitne na každom jedincovi zvlášť.

Liso: neviem, ako byť opatrná. Asi to nemyslíš tak, že na niektoré otázky nemám hľadať odpoveď, alebo áno? Ivanka : ale teraz sa mocem zase v kruhu: závisí od veľkosti viery, koľko toho človek dokáže, aké sú tie hranice? Môže sám zapracovať na svojej viere? Lebo mnohokrát sa nedostatok (neexistencia) viery vyčíta. Lebo viera v niečo - niekoho dodáva strašne veľa síl, nasmeruje, taký človek, ktorý naozaj verí, dokáže strašne veľa. Viera dodáva vnútorný pokoj aj v časoch, keď je človeku objektívne veľmi zle. Ale ako veriť, keď niekto neverí? Riešenie je možno slepá viera, ale to už za požehnanie nepovažujem. Musím mať nejaký vnútorný dôvod, prečo verím. Na takom "ľudskom príklade" by som to povedala takto: v prípade človeka, ktorého som už spoznala a vážim si ho, "uverila som mu", aj keď náhodou bude konať inak, ako by som očakávala, na základe našich spoločných zážitkov a jeho predchádzajúceho života viem, že ASI sa vysvetlenie nájde a že síce momentálne nerozumiem tomu, čo robí, ale niečo zlé by s ním bolo nezlučiteľné, viem, že sa vždy obracia k dobru.. ak sa niečo stane, čo by som považovala možno za zlé, neuverím, že momentálne sa odhodlal slúžiť zlu! Budem mať veľa síl, aby som neodišla, hľadala, ak mi čosi poradí, budem nad tým rozmýšľať, hľadať motívy...budem sa snažiť pochopiť, budem sa s ním snažiť rozprávať o tom, ako to vidím ja - jednoducho ostanem, aj keby všetko navonok nasvedčovalo tomu, že som sa v ňom mýlila. Dovtedy, kým sa NEPRESVEDČÍM o opaku. Potom už by viera v neho musela byť SLEPÁ. Nechcem spolupracovať s niekým, o kom som presvedčená, že (dokonca, ak budem spolupracovať, aj mňa) smeruje a vedie k tomu, čo považujem za zlé, a tiež nechcem sa dať využívať, dovoliť, aby to zlo skúšal na mne, na môj úkor, ale ani na úkor iných ľudí. Veľmi podobné je to aj v prípade inej viery. Ako teda môže niekto "zapracovať" na svojej viere?

Je to krásná úvaha… dlouho (od té doby, co jsi to přibila na vrata…) tu chodím okolo… Ne snad proto, že považuji tyto otázky za tabu… ne proto, že bych nerozuměl… vlastně nevím proč… až dnes – po Tvém opětovném vstupu vlastně zjišťuji, že všechno, co jsi tu sama napsala… je to, co jsem chtěl… a cítil zároveň… je to dokonalé… snad… až na jednu maličkost… totiž, že víra… hloubka víry záleží na naší vůli… na síle našeho rozhodnutí… a ochotě k tomu nevšímat si pochybností… které nás od dokonalé… bezmezné víry… odrazují… jinými slovy, nepodlehnout pokušení nevěřit bezvýhradně… Velmi krásně je toto vidět na příhodě z Nového Zákona… kdy Petr uviděl Ježíše, jak kráčí po moři… Petr na něho volá: „Pane, jsi-li to ty, poruč mi, ať přijdu k tobě po vodě!“ A on řekl: „Pojď!“. Petr vystoupil z lodi, vykročil na vodu… a šel k Ježíšovi. Když ale viděl vítr, přepadl ho strach, začal tonout a vykřikl: „Pane, zachraň mne!“ Ježíš hned vztáhl ruku, uchopil ho a řekl mu: „Ty malověrný, proč jsi pochyboval?“… TIP... a díky!

Mal som na mysli, ze niektore odpovede (Tvoje) ako i odpovede, reakcie okolia mozu boliet :) A na niektore odpovede, bolesti este jeden ani nemusi byt pripraveny! :) Tak radsej opatrne a pomaly! :) Ved nakoniec si nedas pozor a stane sa z Teba hinduistka! :-)))

Pěkná a k zamyšlení... víra je opravdu asi dar.... někteří lidé snadno uvěří (teď mám skutečně na mysli křesťanství, víru v Ježíše a ve všechno co je psáno v bibli), a jiným to nejde (to je moje zkušenost) - i když uznávám, že myšlenka křesťanství je krásná, nedokáži se plně a cele oddat Bohu (tomu křesťanskému) - tak jak to křesťanství učí a vyžaduje a svěřit se mu úplně do jeho rukou (mockrát jsem na toto téma diskutovala s nadšenými křesťany,ale veškeré jejich argumenty byly pro mě nepřesvědčivé - totiž oni připouštějí, že Bůh nemusí například vyslyšet naše prosby, protože má s námi nějaký záměr (možná záhadný?), což vyvolává strach a nikoliv důvěru.... určitě bych dopadla stejně jako Petr z Nového zákona a pochybovala bych.... ale na druhou stranu člověk nějakou víru musí mít, musí věřit něčemu nebo někomu, kdo tu důvěru vzbudil, i kdyby to byla třeba pohanská božstva.... Ale "víra Tvá Tě uzdravila" má určitě něco do sebe a věřím, že pomáhá... Díky a tip

Prosím o avi - vidím, že jsi na Písmákovi

nějaké asi jsou.ale nejsou stejné pro každého ...každý má jiné možnosti a proto i jiné hranice

souhlasím s kaktusíkem...když věříš, máš sílu udlat vše

Milý Barbar: ja neviem. Ak je tá možnosť, toto nie je vec rozhodnutia, ale veľkej viery a viera je - podľa mňa - dar.

Kaktusík, Ivanka: Neviem, či všetko. Rozhodne veľmi veľa. Ale sú aj hranice? Aké a pre každého rovnaké?

mať možnosť božsky vyriešiť svoju slabosť............... „Tvoja viera Ťa uzdravila.“ ..........a nemáš????!!!

ten posledný verš sa mi páčil najviac .. nakoniec myslím, že tu možnosť stále máme .. :-)

:) Tazke su cesty uvah kam si sa vybrala! Bud opatrna!!