Pokial bratia slnko tratia

POKIAĽ BRATIA SLNKO TRATIA

V zimný večer vprostred leta                                      

pohladil ma po líci,

prv než vrana zakrákala,

vzbudili sa baníci.

Už je skoro po polnočnej,                                            

treba zvesiť ozdoby.

Kdesi blúdil po tme rukou,

kládol vence na hroby.

Prečo je tma na poludnie                                                        

a les snehom pokrytý?

Dvom párom nôh spopod sena                                

trieštia v mozgu závity.

Neroztopte snehuliaka,

je to chaos, veru tak.

Kam sa obzrieš – banda, hnilač,

svorku vedie úchylák.

Ubíjajú fantáziu

drzé lesné včely.

Rozkopané časti mesta,

hlavolam je v keli.

Zabijak je po opici.

O.K., fajn, tak je to pasé?

Už sú vajcia uvarené...

prebudil sa motýľ v base.