Spomienka na punkový koncert v Cinobani na jeseň 2002...

Zápis z priameho frontu dobyvateľov rieky, prúdu opusteného života. Na vlasoch sivé dažďové kvapky absolútnych odpichov siluety človeka. Na poslednú facku od vratných experimentov, v dychu absolútny duch pravdy. Namoknutý močiar dúhových siluet a tieňov, za drsným tvarom košatého bláznovstva. Nakrivený stožiar citov v hĺbke zalesnenej lásky. Po bolestivom útoku otvorených jaziev, do lúčov novoty pudových impulzov pod vedením nakradnutých myšlienok o Bohu. Trochu napínavých žalúdočných fráz, po vnútornom udusení navonok čistý prelud pohľadu. V lone jednoduchého práporu citov zabíjať umučenú minulosť. Na bránach vlákna nových pavučín a neústupné oklamané oči. Po spárení nálad haluzy vŕbových strachov na špici mŕtvej vášne. Dar lúštiteľa potvorských náhlych pudov, zničený balansom nad elementom života. Na kúsku parížskych modrých oblakov za hrobom zničenia deviatich nárazových pudov. Oslepení pokojom a istým sľubom korekcie točitých schodov. Zabudnutý na šedivom pásmi naklonených stoličiek intuície. Pochodovaním v rytme blaha je opísané peklo. Zožratý gaštan zvieratkom osolený vo vymyslenej soli. V uchlípanom stave bažiaci tvor po nohách orientu v niti pustých lesov. Ukončený pocit troch právd.