Mám sa rád

"Ahoj zlatko," privítal som svoje dievča a obtrel som svoje pery o jej líce.
"Kde je Maťa a Igor, nemali prísť s tebou?"
Od istého času s ňou nedokážem byť sám. Potrebujem pri sebe ľudí, cez ktorých filtrujem nervozitu. Byť len s ňou je pre mňa horor. Štve ma na nej všetko. Keď sa smeje, mám pocit, že je pribrzdená. Keď je vážna je to ešte horšie. Vyzerá ako smrtka. Neznášam, keď opravuje moje gramatické chyby: "Áno zlato, chápem tomu." - "Miláčik, nehovorí sa chápem tomu. Hovorí sa chápem to alebo rozumiem tomu. Už si to zapamätaj!" A ty si zapamätaj, že ak mi to ešte raz povieš tak ťa nakopem.

"Už sú v meste. O pol hodinku sa máme stretnúť na kurtoch," usmiala sa, chytila ma za ruku a šli sme.
"Čo nič nevravíš? Stalo sa niečo?", spýtala sa ma s neskrývaným záujmom.
"Nie, len som trochu unavený. Ten tenis ma preberie."
Zlý na ňu byť nechcem. Ona zato nemôže. Ja som ten blbec, ktorý je mäkký skončiť to. Vlastne som sa definitívne rozhodol už  pred pár týždňami ale čakám na vhodnú príležitosť. Je to začarovaný kruh. Chcem sa o tom porozprávať, ale vždy je tu tretia(štvrtá, piata) osoba. Keď sme sami, tiež sa to nedá. Vtedy sa musím sústrediť na sebakontrolu.
"Ako sa rozdelíme? Chalani proti babám?," spýtala sa Maťa.
Bolo mi to šumafuk. Mal som jedinú podmienku. Nechcel som byť so svojou "láskou." Igor to vedel a mal to zariadiť. Dievčatá si verili a chceli byť spolu. Super. Naposledy sme ich rozbili dvakrát šesť jedna. Potom sa odpratali z kurtu. Vyhrať nad ženskými, ja viem, veľká frajerina to nie je, ale potom, čo nám nahovorili som mal naozaj radosť. Vraj chodili pár rokov na tenis a celkom im to ide. Ja som raketu držal v ruke druhýkrát. A prvýkrát som imitoval Petra Nagya. Všimol som si, že Monika nevie prehrávať. Keď sa jej nedarí, je podráždená a vrčí. Vďaka tomu som podal nadľudský výkon. Škoda, že som tento talent v sebe objavil až teraz. Celý svet sa mohol tešiť na nervydrásajúce zápasy medzi mnou a Agassim.
"Baby, neni to s vami bohviečo," bol som vo vytržení a smial som sa im viac-menej nahlas.
"Miláčik, nevraví sa neni ale nie je."
Krava! Mala šťastie, že bola v dostatočnej vzdialenosti a na druhej strane kurtu.

Tenis som začal milovať. Bol to jediný spôsob ako ju nasrať a zároveň v tom byť nevinne. V úplne poslednej fáze som sa na tenis tešil viac ako na sex. Ten som s ňou mohol praktizovať iba zozadu. Nemohol som sa pritom na ňu pozerať. Veľmi to prežívala. Tvárila sa, akoby som ju nepichal kokotom, ale nožom.

"Prehrali ste a porazený platí! Takže ideme na tequilu! A ty drahá, nemrač sa a utri si z pusy penu. Nepristane ti to," naozaj som sa bavil.
Nakoniec som sa nechal pozvať na tri pivá, čo nebolo veľmi galantné, ale viac pretvárky by som nezvládol. Po chvíli som začal mať podivné myšlienky. Pravdepodobne to spôsobil hlad, slnečné lúče a pivá, ktorých som nakoniec vypil päť. Začalo mi jej byť ľúto. Zaľúbila sa do hnusnej, bezcharakternej kurvy. Ak je vo mne kúsok chlapa tak to dnes ukončím - rytiersky sľub v mojom podaní znel trochu smiešne. Po chvíli mi napadlo niečo lepšie, dokonca ma to vydesilo - kým sa s ňou nerozídem, nebudem piť. Takéto podmienky u mňa fungovali od detstva - kým neupraceš - počítač nepustíš; kým sa nenaučíš - nemasturbuješ. Kruté, ale vždy to zabralo.

Odprevadil som ju na stanicu.
"Autobus je tu. Musím bežať. Čau zlato a nabudúce porazíme my vás," povedala, dala mi pusu a chystala sa nastúpiť.
Chytil som ju za ruku.
"Zlatko, musím sa s tebou porozprávať. Veď o pol hodinu ide ďalší, nie?"
            Autobus odišiel a na lavičke pri nástupišti číslo dvanásť sme zostali len my.
"Tak o čo ide?" povedala čudným hlasom, akoby tušila o čo ide.
Nevedel som ako začať.
"Už ma nemáš rád, čo?" povedala po chvíľke mlčania a uľahčila mi pozíciu.

Pozeral som do zeme. Nechápal som prečo ale nakoniec zo mňa vyšla úplná hovadina:
"Mám. Prečo by som ťa nemal rád? Chcel som ti len povedať, že by sme spolu mali tráviť viac času. Vieš, len ty a ja.," dal som jej pusu a vydržal som s debilným sileným úsmevom na tvári, až kým neodišla.

"Som kokot," skonštatoval som hľadiac na odchádzajúci autobus, v ktorom sedel môj nervový uzol. A zamieril som k najbližšej krčme...