No nekúp to?!

Čiernovlasá čiernooká kráska s dokonalým telom sa zvodne natriasa vo svojom novom klipe. Síce vôbec nevie spievať, ale to predsa mágovia zo štúdia zariadia. Nahrávacia spoločnosť si chce zarobiť na chytľavej hudbe a peknom tele pseudospeváčky. Skladba sa dostane na prvé priečky hitparád, stane sa najväčším hitom sezóny. Táto víla bez hlasu sa dostala presne tam, kam sa dostať chcela. Zarába ťažké milióny, jeden dom má vyhradený ako úschovňu topánok a jej psíča papká dobroty priamo z kuchyne Jamieho Oliviera. Všetky médiá sa idú roztrhať, len aby získali nejakú kompromitujúcu fotku. Komercia ako vyšitá. Ale čo tí, ktorí spievať vedia? Majú ozajstné zlato v hrdle, ale nemôžu sa prejaviť! Prečo? Pretože drobné a plaché žieňa sa vie prejaviť len pri speve a chlapík z nahrávacej spoločnosti sa ani nenamáha vypočuť si jej demo. Hoci len preto, že bolo na kazete a nie na CD. Aj keby si ten pán s kravatkou nahrávku vypočul, jeho "absolútny sluch" by hneď rozoznal, že takúto kvalitnú hudbu nerozozná hocikto, že sa nebude hrať v kluboch, že mladučké dievčatká sa nebudú chcieť podobať deve so zlatom v hrdle. Jednoducho povedané, že z tejto speváčky si zlatú baňu spoločnosť nespraví. V dnešnej dobe skrátka letia klubové odrhovačky, päť sladkých chlapcov, ktorí spievajú hity o nešťastnej láske a ronia krokodílie slzy. Ku kvalitnej hudbe sa dostanete málokde a keď si ju víťazoslávne pustíte, ihneď vás zmrazia pohľady osôb okolo vás. Milé, nie?
Ďalším odvetvím zábavného priemyslu, kde je komercia ako doma, sú filmy. Nevravte mi, že to tak nie je, budem sa s vami hádať a bojovať do poslednej kvapky krvi! Obrovská továreň na sny za veľkou mlákou na nás stále chŕli nové a čoraz neuveriteľnejšie príbehy. Snáď v každom filme, bez ohľadu na hlavnú myšlienku (ak vôbec nejakú má) a dej je zamontovaný príbeh dokonalej alebo nešťastnej lásky. Už dávno som nevidela film, ktorý by stál za to. Prirodzene aj ja sa rada zasmejem na dobrej komédii (síce ja sa smejem aj na hororoch...), ale dobré filmy si vyberám. Herci nevedia hrať, čo znamená, že sa míňajú metre drahocenného filmu zbytočne. Všetci sú navlas rovnakí. Predpokladám, že majú zuby od jedného zubára, silikónové prsia sú predpisom a kolagénové pery už tiež nie sú len módnou záležitosťou. Nepochopím, ako sa môže niekto rozplakať pri filme typu Titanic. Už len pre ten DiCapriov trpiteľský výraz v tvári by som sa začala smiať. Ďalšia vec je, že Titanic sa skutočne potopil. Nech teda niekto natočí film, ktorý je skutočne o tom. Vôbec tu nemá čo robiť príbeh chudobného maliara a bohatej dámičky. Jednoducho to sem nepatrí. V týchto amerických filmoch ide skrátka o to, že hrdina musí byť najkrajší, najlepší, najdokonalejší. A ak je to žena, musí mať dokonalé prsia. Ak muž, musí byť dokonale svalnatý.
No nie len filmy a hudba sú komerčné. Je to smutné, lebo ak priznám, že aj vo svete kníh vládne túžba po zisku, priznám tým, že knihy patria do zábavného priemyslu. Verte mi, že to robím strašne nerada. Knihy sa vždy líšili od ostatnej zábavy, ale teraz začínam mať taký pocit, akoby dobrá literatúra vymierala. Keď vstúpite do kníhkupectva, zaplaví vás more kuchárskych kníh, nezmyslov o zmysle života, o životnom štýle a podobne. Dobrá literatúra sa krčí v rohoch políc a keď sa na nejakého naozaj, ale naozaj dobrého autora spýtate predavačky, odkáže vás na regál s knihami o jóge. Zato Steelovú poznajú snáď aj v mäsiarstve. Iste, čoby nie? Veď romantická láska je stále aktuálna téma. Ale zábavný priemysel, a vôbec - všetok priemysel je na jednej strane presýtený romantikou a na strane druhej zaručenou akčnosťou. V literatúre to nemá čo robiť. Akčnosť nech pokojne ostane vo videohrách a romantiku si nechajme každý pre svoj súkromný život.
Poďme ďalej: čo takto reklama? Poznáte tie prestávky vo filmoch, ktoré vám niekedy padnú vhod, lebo môžete odskočiť po víno do chladničky, zdvihnúť telefón a sľúbiť sa babke v nedeľu na obed. Toto všetko sa dá stihnúť cez reklamu. Ale tá sa na obrazovke objavuje čoraz častejšie a je stále dlhšia. Všimnite si, že sa objavuje práve v najnapínavejších scénach filmu. To dokáže poriadne pokaziť náladu. No a keď už mám zlú náladu, prečo ju nemať ešte horšiu, nie? Stačí natrafiť na reklamu, kde si krásne namaľovaná žena vo veku asi 25-30 rokov vkladá to úst na obyčajnej lyžičke neobyčajne dobrý jogurt s úplne čerstvými kúskami ovocia. Nezabudne sa pri tom samozrejme tváriť ako pri orgazme... Potom sa ale nečudujme, že náš mladší súrodenec jej výraz napodobňuje pri každej príležitosti, nielen pri jedení jogurtu. Jednoducho vysoko propagované produkty s najlepšou známkou kvality nám musia zaručiť ten najlepší spotrebiteľský zážitok.
Bez šiltovky tej a tej značky dnes už predsa nič neznamenáš! Iste, máš šťastie, ak sa ti podarí nájsť look-a-like šiltovku, kde nie je poznať rozdiel - potom už môžeš byť "drsný" a za polovičnú cenu. Existuje copyright, ale ale porušuje ho celý svet. A prečo? Pretože originál čohokoľvek je drahý. Neplatíme za tovar, ale za značku. V podvedomí ľudí, ktorí sa nechajú ovplyvňovať pojmom značka je zafixovaná akási pevná predstava úspešného človeka. Presný zoznam vecí a značiek, ktoré nesmú chýbať. Sú ochotní minúť státisíce, len aby vyzerali tak, ako sa na slušného človeka patrí. Sú zo značiek doslova poskladaní. Chvalabohu, existujú aj takí, ktorí pre svoj život značky nevyhnutne nepotrebujú. Oblečú sa značka - neznačka a často to vyzerá lepšie, než keď na sebe máte značkové aj ponožky.
Každopádne komercia ovláda svet snáď vo všetkých možných podobách. Umelci si nechávajú diktovať svoju tvorbu a prestávajú byť umelcami, produkty každodennej spotreby spôsobujú ošiaľ v supermarketoch a veta "no nekúp to?!" sa ozýva snáď z každej strany....