Hovadina

myslím si, že som to názvom úplne vystihol

Karol si pomaly začínal uvedomovať tú slobodu. Aby bolo jasné, Karol dostal kopačky. Nie však kopačky futbalové, z ktorých by zajasalo srdce každého futbalového hráča, ale kopačky ktoré indikujú koniec ľúbostného vzťahu. Na začiatok tohto príbehu by som chcel podotknúť že muži zásadne neplačú. Oni prejavujú svoje city ináč. Preto Karolovi odpustíme polámanú lavičku, rozbitú lampu a roztrhaný zošit s básničkami a posunieme sa v príbehu ďalej.

Uvedomil si to až dnes nadránom. Všetky doteraz zavreté dvere sú zrazu priechodné. Nemusí ich už násilne otvárať a potom sa tváriť, ako by sa nič nestalo. On teraz môže. Včera sa opil a od Tonki si požičal nejakú hudbičku. Istotne jej ju zajtra vráti, len stačí nech mu prezvoní keď bude na izbe. Už dávno sa tak nestrískal ako včera. Ale čo, mal chuť a on teraz môže. Už nebol ten alkoholik, ktorý by sa mal nad sebou zamyslieť, teraz bol vtipný chlapík na posedenie pri pivku. Vtipný, nie otrepaný, ale vtipný. Šiel sa s toľkej radosti vymočiť do záchoda. A riadne falošne si pri tom zaspieval, lebo on teraz môže. Ale ruky si umyl, v tom mala pravdu. Uvaril si vajíčka, čaj a zapol telku. Bolo jedenásť hodín a práve išla jeho obľúbená hudobná relácia. Zavolá Tonke. Volal s ňou asi 15 minút. Potom si išiel okúpať pimprlíka, dal si čisté trenírky a vyrazil k jej bytu. On teraz môže.

Čakala ho pripravená. Vedel že ho bude čakať. Uvarila mu vajíčka a čaj a on si zapol telku. Spoločne poraňajkovali a navzájom sa pri tom kŕmili. Chcem ťa, povedal jej Karol a dokonca to myslel úprimne. Bolo to veľmi vtipné a sex bol svieži. Vypol telku a vybral sa domou. Vedel že začína niečo nové. Nie je nad to mať vlastnú žienku, povedal si a pozrel sa do slnka. Bolo žlté.

---