Dvadsať krčiem

Dvadsať krčiem

Zo všadial

znejú rytmy slovenské,

vyše dvadsať krčiem

a len zo dve znesiteľné,

bola som v tej tretej.

Teraz stojím v hlúčiku

bytoviek,

lampy svietia

je takmer polnoc

a ja sa čudujem,

čo robím tu, na ceste

s prázdnou flaškou kofoly

vo vrecku.

Asi pôjdem nájsť kôš

na sklo,

vydolujem z flašky slamku,

rozdelím to do košov

a bude mi snáď fajn.

Mám dva tiene,

jeden vyšší,

druhý veľký ako ja

a pieseň z pizzérie

dolieha až sem,

do hlúčiku bytoviek.

Je polnoc

a ja chcem nájsť kôš

na sklo.

Viem kde je, ale chcem ho nájsť.