Písmák Opakovanie
opäť sme sa rozlúčili
šla si za ním a ja som šiel domov
z reprákov hrala iba jedna pieseň
akoby stál čas
Je ráno
za oknem fouká vítr
je to zbytečné
jako smutek, jako zář
vidět vlajky mcdonaldu a střechy starých domu
Ihrisko
ležať na posteli
a cez otvorené okno počúvať
deti ako sa hrajú
ich smiech a hlasy
báseň č. 1
Preč z predstieranej noblesy barov
chýba mi pocit blízkosti
a špinavé záclony deliace nás od večnosti
sme tu všetci
kugiul
obrovská chuť povedať na všetko
no a čo
no a čo, že cesty zastali niekde
niekde tam kde si prebdela noc
rthrth
nemozem ti to takto povedat
bolo by to prilis odvazne
nemozem to povedat minulemu
obrazu
7777
starý pán dvíha hlavu k nebu
zanechal za sebou určitý život
a ja si len vravím: do piče do piče s tým
píšeš milióntu báseň
V buse
dievča s jahodovými ústami
nakreslilo Naruta na okno autobusu
prstom do vodopádu za tým oknom
podlaha mokrá od topánok
MHD
mlčať je zlato
vystúpil som o dve zástavky skôr
s preháňaním o tri
chcel som vidieť kúsok divočiny
Violet
svet bez teba je šedý
a tak keď sedím v bare
alebo v inej bezprizornej miestnosti
s výhľadom na ulicu
Tvoja nostalgia
som iba tvoja nostalgia
ktorá sa dostaví raz za pol roka
napíšeš mi krátky dopis
a rozvíriš hladinu mojich dní
segnhzedr
nechce sa mi plakať nad rozliatym mliekom
ani nad mŕtvolami snov ukrytých v útrobách vlasov
ani nad polozhnitými slovami nedávajúcimi zmysel
chcel som si len pokecať a pozerať sa cez sklo
More
pamätáš si ešte na počasie krokov
vedúcich cez údolia a vrchy
a pamätáš sa na začiatok cesty
keď si písal básne ako z roku 75
Džiii
sedím v bare plnom tieňov
modrých ako perie čudných vtákov
pijem čarovné nápoje
plné červov a plné prázdnych receptov
sdvfv&s
človek túži po toľkých veciach
že je úplne normálne zavýjať na mesiac
nad parkom a nad riekou
ktorá pláva stále na juh
Bezvýznamné dni plné nikoho
chodíš chodím chodíme
stretáme sa zoči voči vo všetkých kútoch
akvária
bezvýznamne na seba pozeráme
Úniky
nemal som také skvelé detstvo
aby som si mohol rezať žiletkami
zápästia
premýšľam ako vyjsť von z tohto mesta
Spánok za oknom vlaku
spávam za oknom vlaku
posledné čo vidím je zasnežené pole
zavriem oči a chvíľu vidím tvoj úsmev
je stále bledší
Bowie
byť tak umelec ako david bowie
mať štýl a tak
nie sa vliecť po tejto krupicovej ulici
ako kretén
Vo všetkom
vo všetkom je poézia
nasadol som do trolejbusu
po studenej sprche v cudzom byte
a sledoval účesy starých žien
Sexy
sexy fotky
oblečenie za tisíce
tvoja najlepšia devíza
sleduješ samcov ako sa o teba bijú
Cp.sk
básnikom sa nechce písaťhudobníkom hraťa ja som chcel byť najlepšív čmáraní na tvoje nahé horúce teloolizovať tvoje stoporené bradavkya odchádzať ráno do zimných pondelkovdo autobusov plných vône slaninya prefajčených vetroviektvoje okno do ulice dýchaloa mráz ho hladil kvetovanými rukami.
Nejaká
miesto slov ktoré by som ti mohol uviazaťma napadá iba hm aha a uhm a hma so zaťatými sánkami sa brodím dňamiaj keď to znie akokoľvek hlúpolesknú sa mi oči a nesnažím sa nebyť sám sebouto preto pôsobím tak strašneto preto ma nemajú radis mojim hm a aha a uhm ánopozerám niekam do stredu vzduchuale neviem kde to jetam niekde v čase a priestorežijeme spolu a oddeleneveľa príliš veľa slov v básniktorá chce len preklenúť tú strašnú vzdialenosť.
Gubke
je mi zima a mám strachz tohto vákuaani som ti neodpovedal na pozdravostávam ležať pod zažnutou žiarovkounechcem nič hovoriťklamstvá o tom že som šťastnýani ťa otravovať pravdou o tomaký som šialene zúfalýnasledovali by tvoje otázky prečoprečo prečoa ja by som ti to nechcel aj tak hovoriťnič zaujímavé na tom nie jenavyše je to moja chybaaj keď sa cítim tak bezmocne to zmeniťako keď v kine nezmeníte dej filmuja viem že raz keď som vystúpil z busu v trnavea do nitky premokol a šiel za tebou do prácesme chodili po nočnom meste vežičieka pri drinku sme viedli doverne rozhovoryo našich svetochpotom si ma vzala na hip hop party a kúpila si lízankusedeli sme tam ako trotlia pozorovali ľudínadránom v tvojej posteli sme zjedli príšernémnožstvo jedlaa tie prudko posolené rajčiny a zaspali sme pri televíziis vypuklou obrazovkouna druhý deň som vyšiel na dvor plný voliér s papagájmiáno ja si to všetko pamätáma aj keď to nebola pre mňa pekná dobavrátil by som sa na jeden drink do countrya pozoroval strapaté nočné mrakypotrhané nad týmto filmomty si sedela oproti mne a počúvala ako ti hovorímo dievčati, ktoré odcestovalo do Poľskapo takej dlhej dobe sa história opakuje moja drahá.
Milujem Ťa
kašli na nich tí ľudia rozumejú iba vulgarizmoma pózenezaujíma ich cit ani láskanerozumejú tomunapíš niečo o plešatej speváčkealebo ich oblaž povedačkou o tom ako si sa ožrala poblval barmanku s veľkými kozaminepíš o mŕtvych veciach ktoré ti uviazli v dušinepíš o poštových holubochani o tichu ktoré prešlapuje po lesea naháňa zver dookolaaž kým. veď viešskús si odpočinúť od láskyzačni športovaťčítať znova Kerouacove knihySalingera, Snydera, Rimbaudanepíš. čítajnahmataj nejaký zvučný akord na gitarea pošli to už do prdelenenos v srdci ten krivý obrazlebo vykrivil už úplne teba saméhoskús na to zabudnúťvieš že sa im páčia tvoje najhoršie básnerytmus melódia emócia skrytý chodník vedúci do tmystratili sa farby a zlato a svetlochodník kdesi spía ten spánok je tak krutý a tak veľmi bolílen ozajstná láska ho potešídetskými krokmi.
Kríza
blázom v noci píše básneaby sa necítil ako blázonnazve to prácouzatiaľčo v továrni fachčia strojea svet zaplavujú automobilypračky mikrovlnky bižutériaďaľšie veciktoré si kúpiš zajtra v obchodea keď si ich nebudeš môcť kúpiťzblázniš sapretože túžiš po láskea láska a šťastie sú tu iba pre bohatýchláska v aute pôsobí vždy inakako láska pod balkónom v novembriten priestor zachcaný bezdomovcamiláska potrebuje domláska je jeden obrovský luxusjej nedostatok spôsobuje šialenstvoa globálna finančná krízaje vlastne kríza láskykto ju nemánemá niča ľudstvo sa bez nej stane jedným veľkým bezdomovcom.
Korčuliar
vstať skoro ráno za úsvitua vo dverách pobozkať biely vzduchakoby bol teboumyslím na dedinku a váš dýchajúci domna vinohrady a kopcelisty horiace jeseňou v tajomnom lesez ktorého sa usmieva tvoja tvárna potok studený ako tvoje malé rukya na tvoj smiechako cencúleako je možné že nám nezamŕzajú oči. malý krasokorčuliar v modrom úboreti do očí už vyrezal ornamentyvidel som ohnivé čiary nad hviezdamia strieborných parašutistov.
Venované
nehnevám sa láskaje mi len smutnodržím smútok za celé čínske hlinené vojskosmútok je semienko a z neho rastie stromaspoň tak si to predstavujem vo svojich snochnezabudnem na teba aj keď to bolínezabudnem na teba ani keď ma bude niekto mlátiťz celej silynikdy ťa nevypustím zo srdcapočkám kým ten strom dočiahne hviezdyaby sa mohli navzájom dotknúťa pošepkať ti do snapohladiť ťa po tvojich anjelských vlasocha chrániť tvoje kroky po celý život.
Zranený
som zranenýpostrelený do srdcamám zmasakrovanú tvárnezostalo zo mňa takmer niččím som bolpýtal som sa prečo moje šťastie netrvaloviac ako jeden deňviac ako 4 hodinyodpoveďou bolo to nočné tichoa vŕzgajúci mráza pot po štyroch paralenochopäť sa smeje celý svetkeď uprostred neho plačempre trochu šťastia.
KKT
ako keby na tom záležalonezáleží na ničomchlastám v klubea som strašne plachý a hanblivýto prejdefernet a pivohľadám ťa v daveserem na tonie si tu ani náhodoučo by si tu aj robilapekné holkyjedna ma dvíha z chodníkakeď som si na obrubníku rozbil hubuideme ku mneráno ide prečniekoľko krát sa pomýlim v jej menenepoviem nič podstatnéústa mám opuchnuté a roztrhanékoleno samá krvteraz som ten bohémkurva.
Toto nie je báseň
toto asi nie je báseňale. kedysi som písal krásne básnetoto ale asi nebude báseňpretože kedysi je kedysia dnes je dnesstretol som kamaráta básnikaa rozprával o básňach a o písanía o problémoch s láskouja som sa teda trochu opila tiež mi krvácalo srdcea šiel som na privát do tej malej izbyv ktorej bývam a píšem tieto riadkytoto nie je báseňmoja posledná báseň zahynulaniekedy minulý rok o tejto dobezahynula na ceste medzi okresným mestom Trnavaa vašim kostolíkomzahynula na zvončekovej ceste medzi spiacimvinohradom a dychtivým lesom žltých fariebčesť jej pamiatke.
Ľubovolné počasie
tak ako gitarista sa snaží ujsť zo strúna básnik zo slovsnažia sa milenci opustiť láskua samovrahovia si myslia že našli cestua v stohlavom dunení hromovostáva láskapolieva ju hustá prietržako by sme mohli túžiť po únikukeď máme jeden druhéhoopýtalo sa ma modrooké dieťa v tebeveril som slovám a dotykomako gitarista svojmu nástrojua holuby krúžili nežne ponad vežev počasí bez bližšieho určeniamyslím že ti bolo chladno na ruky.
Báseň o domove
posledná cigareta von oknompomiešané pocity spláchnuté kdesi v žalúdkuto nie je ako držanie tvojej rukyhladenie malých prstova dívanie sa do tvojich priezračných očíešte raz to zažiť a riskovať život pre pár minúts Tebou.
Éter
on je básnika je strašne moc erudovaný v písanía holkám ktoré chce šukaťradí ako písaťaj keď by im mal radšej povedaťvyjebte sa na to je to kokotinanemá žiadny zmysel pre humorvšetok zožrali jeho slovné hračkylen sa vála od nezmyslu k nezmyslua nahovára si že svet je ružový a pestrýa neviem ešte akýpotom zase vyrukuje s tým že je nudnýa furt čosistále nás ohuruje svojou kreativitoua nesmiernym talentomon je proste básnik viešťažko ho pochopiťje to veľmi zložitá a citlivá povahaale odkedy našiel zmysel životav regáloch supermarketuvidíme ho často sa usmievaťlen s tým písaním to ide nejak do piče lenže jebať celé písaniemy chceme žrať.
Last Days
bol som bitý a chcelo sa mi na to zabudnúťhľadal som ticho v krídle kostolatváriaceho sa ako slonovinová vežabiela ako tvoje stehnásneh zasypal všetky strechy a spomienkyodišiel som niekam na západ od východunemuselo to byť ani ďalekoa mohlo to byť navždy v tom príjemnom prítmí keď svietia iba blikajúcenočné lampy a noc nesie na dlaniach chlad od jazeramesto vtedy žije na hotdogoch z nonstopua káve z automatumáš ešte niekde kúsok očí v ich zadnej časti sa premieta malý kúsok filmurepríza zabudli sme sa prísť pozrieťvietor zatiaľ pred kinom čechral tmavé stromyoklepal som cigaretu vedľa lavičky, hlavou mi prešla nejaká báseňmohla byť o tebebola presne tak zbytočná. z kina sa vyvalil zástup ľudí. a nikto z nás tam nebol.
myslím že toto je moja najdlhšia báseň, ktorú som ti napísal
chcel by som ti dať všetky moje malé radostimalé ako to čo uchytí vietormalé ako láska ktorá nedýcha a ukrýva sa v stromev tónoch piesne ktorá nič nevie a je bez rozumuchcel by som ti dať vzduch a vodua slnko a zem ti vziať spod nôhdívaš sa na mňa a pýtaš sa načo to všetkoa ja zrazu naozaj neviem načo to všetkoa možno si v tej chvíli pomyslímaký som malý a hlúpya aké sú tie veci zbytočné a že už nie somkým som bývaljapamätáš sa aké to bolo keď si nemal budúcnosťna ulici a chodníku bez obrubníka ako inak sa kráčalo bez tebaoch ako moc mi krváca srdce za všetko čomu verímbez patetickosti a bez slovkrik metafor je iba malá nahrážka za skutočnosťa tá obrovská hanba keď poviete pravdu taká aká jea to škaredé slovo jedno jediné dôležitéktoré nemôžem kvôli umeleckému dojmu ani vysloviťnepredpokladám že si rozumiemenemám jazyk ani ruky láska. stojím tu vo vetre nahýa hľadám čo si obliecťobliekam si teba po tisíci krát si ťa beriem do hubyoprášiť pravdu a krásu a láskua nakopať všetko odumreté do ritiako keď armáda kvetov rozjebe piču satanoviani sa mi nechce spaťmám chuť sa v tom všetkom rozpustiťmňa o chvíľu zavolá iná a budem jej vravieť o svetektorý vidímpríliš málo vzdelaných a emocionálne založených bytostínepochopia komplexnosť pocitunepochopia nepochopiteľnéa tak ležím na voľnej posteli s tebou miláčika rozprávame sa ako detia hviezdy svietia akoby ich tam len tak niekto nepoložilnič nekončíživot je tak neuveriteľne dlhýa mne chýba viera na to aby som ťa spasilunavene unavene unavene žijeme nad priepasťouako divé útesové kvetyach naše boľavé korene sa chystajú vytrhnúťty za nič nemôžešspôsobila si bolesť a lásku a nenávisť a asi 1563 veršovnapísaných len tak do modravého vzduchupamätám si na paru z tvojich úst keď si ma čakala na cintorínea na mokré listy pod našimi nohamina mŕtveho tolstolobika tesne pred vianocamivyhodený na breh a z boku mu chýbal kus mäsachcel som ti zatelefonovať a povedaťahoj moja milovaná. práve som na brehu rieky a vidím rybuakú rybu. mŕtvu rybu láska moja mŕtvu rybu s vypúlenými očamizasmiala by si sa a ja tiežpretože to bolo pred vianocami ťažko povedať kde sa nachádza smrť básnía kde končia sny a odkiaľ vlastne prichádzajú.
Hudba v tme
hudba v tmeja a ty v tmeja a hudba v tmetma a hudbaticho a tmasamota a tichotmaspánok a bdenienekonečná nochudba v tmebdiem sámv nekonečnej noci.
Suicidal theme
robotník na ubytovni v Breznemieri pištoľou do spánkua vonku je ticho.
18
keď sa cez jesenné stromypredierali lúče ospalého slnkaa mne pod štyrmi vrstvami zlatamrzlo moje 18 ročné srdcevlastne bola už zimaa mesto bývalo skôr vyľudnené ako plnémožno som kupoval darček v obchodemožno som sa iba bálprejsť po obrubníkumožno som ťa ešte nepoznala kde a kedy som ťa spoznalo tisíc rokov neskôrkeď sme svet nazývali koncom letaa začiatkom jesenepísal som básne ktoré boli zdarmana visačky v obchodných domochkožuchy Kara a líščie chvosty paničiekiskrivá zimamoje 18 ročné srdce v záchvatoch panikynetušil som o sebepočmárané zošity na chrbte a walkman za 100 korúnchodníky a mesto boli ako vyblednutá fotografiaa autá boli nové a škaredénad parkom kŕdle vrán a moje 18 ročné srdce mrzlo pod štyrmi vrstvami zlata.
Káva z automatu na vlakovke
koľajnice potajomky a verejne smerujúcev svetlách očí za oknami prečmihot hviezd a zlomky vlasov v láskavom vzduchuvečer ako káva z automatu na staniciošúpané plagáty a na nich láskastaré hotdogy a v nich niča u teba láskazametači chodníkov a lúčenie na perónea všade láskaa železné dlane môjho srdca ohýbajú koľajniceiným smeromvlak sa rúti a u teba je v mojich očiach iba láska.
Krv
mesto je plné básní a kútovbez tvojho tieňaale mne to nevadípršía ja mám kabát samý krátersom rozmazaný akvarel za výkladomsklo a vodabásne v zákutiach mesta kde chýba tvoj tieňtvoje kroky očirukyv tme autobusu ti píšem správuslnko sa zmenilo na vtáka ohnivákauž pred hodinamia teraz na mňa svieti iba zelené svetloidem nižšie do peklas hlavou hores láskou krvácajúcou z plechovky izostarutma v autobuse a tajomné bytosti za oknomakoby som ťa nemohol milovaťviac a viac bez nároku na honorárdívaj sa na mňa dívaj ako horímpočas tejto nocipotme v zelenom svetle autobusu.
Snehová pláň
nemôžem spať pretože mám smädpo slove, po umení, po daždi, po láske,po životedarovala si mi nádejaby som ju ako snehovú pláňrozprestrel na inak prázdne miestakeď mi nádej vezmeš navždybudem ťa hľadať v haldách a závejochkaždý kúsok tvojej duše zažnem ako lampiónna starých tmavých jabloniachkomu to povedia moje kostivetru ktorý sa pohrá s každou nádejouvypustenou do vetraako tvoj pohľad vyjadrujúci jedinú myšlienkuuletí a stratí sa v nekonečnesnehová pláň pochová a prikryje láskuktorá umrelanemôžem nemôžem spať pretože mám smäd po slove, po umení, po daždi, po láske, po životeale všetko to zhorí keď mi dáš zbohommoja jediná sladká múzaanjel nesmrteľný.
Prasa
žiť ako prasachodiť do práce ktorú berieme vážnevážnejšie ako láskuvo svete kde je toto slovo posmešnéžiť ako prasachodiť na futbalové zápasymať svoj klub svoju stranu svoje kontosvoju jebačku svoje auto svoje právasvoju rasu príslušnosť svojho vodcužiť ako prasa a nevnímať svetnepočuť plakať stromy nedívať sa do očí detíláska je preč láska je smiešna láska je pasévšetky francúzske mestá sú ďalekoa ich vína pijú iba prízrakyžiť ako prasapivo rum cvakačky výplata a odznovadoma osamote vyrastajú detižiť ako prasa žiť ako prasa žiť ako prasamlátiť ženu byť sprostý žiť ako prasanevedieť o tom že na pobreží vlny. že na pobreží vlnydotýkajú sa nežne bosých nôh že krása je inde ach neži ako prasa medzi prasatamina zemi z lupienkov polámané básničkyako drevené figúrkyodpočívaj v pokoji odpočívaj láska v pokoji.
Láska a Vifon
láska je ako vifonzo začiatku som si myslelže vifon kari kuraje najlepšia vec na sveteale potom mi prestal chutiť.
Večnosť
chcem zotrvať v orgazmeležať na dne tvojho kvetuzabalený do placentyvzdychať v rytme tvojich vzdychovnikdy sa z toho neprebraťnevnímať tváre plazovnevidieť ráno ani slnkoiba zotrvať v tomto okamihua a a áááno teráááz a už koniecnekonečný a bez obrazov do nekonečna sa mihajúcicha žalujúcich oblohu ako zbytočnýmodrý zdrap papieranie už nikdy ani slováiba táto nekonečná láskaiba tento duch spaľujúci príroduna popolchcem ťa večne šukať a potomhneď ako skončí nekonečnoťa pustiť láska von aby si sa mohla vrátiťalebo by to mohlo byť celé aj naopaklen nech nepríde ránoďalšie ráno je pre mňa už úplne zbytočné.
Internetová poézia? Ja neviem
Neffriss je onlinea ja nie som dostatočne duchaprítomnýčakám iba na ňuale Neffriss je onlinea ty si na mieste, ktoré si predstaviť neviembuď preto že ma neustále klamešalebo preto že mám jednoducho mŕtvu predstavivosťa zatiaľ sa chystá padať listopada ja zašepkám poštovému holubovi aby ťa nechal pozdravovaťsms odoslanáa zatiaľčo je Neffriss onlineurobím pár zdvihov činieka osprchujem sazapálim si marlborku na balkóne sídliskaa keď sa vrátim medzi štyri stenyNeffriss bude stále onlinea ja som momentálne neprítomnýa vonku páli slnko a volá ma stráviť deňnad kofolou či pivom dakde u Dinana terase pri Váhua Neffriss bude online aj keď hodím na hladinu vody špakaa urobím tým dva kruhyktoré sa nedotknú labutieho páru ani náhodoubudem ťa v tom čase opatrovať v srdci ako relikviudočasne ako vždy.
Obdobie vody
ľudia čo v daždi nezmôžu ničskrývajú sa v lesklých budováchľudia s ktorými nič nepodnikneš pretože pršínajkrajšie počasiea všetky tie pindy za zarosenými oknami žiarlivé tváre za žalúziamia moja bolesť objímajúca studené telo kapraoči smerujúce ku kopcomláska láska láska láska láskanie jelen prší tento dážďa ak prší na tvoje vlasytak to ťa hladia moje mokré rukynudím sa pretože prší a nie je tu niktos kým sa dá preklenúť obdobie vody.
Písmak už nie je to čo bol
na tomto serveri je zopár ľudíhrajúcich veľmi zodpovednú hru a vážnu hruhra na umenie a poéziuzačala byť nudná vo chvíli keď ste niekoho zbuzerovaliza nesprávnu kategóriu a podobný bulšitnikdy som nevidel vaše tváreale predstavil som si tu suchopárnu vážnosťkrásne ľudové výrazy ako kurva kokot piča jebaťsa vekom vytrácajúa vaše básne už dávno nestoja ani za hovnoproste je to len taká písmenková polievkaktorá nič nerieši, kráča s dobou a onanuje jednu pózu za druhouani ja už nič moc nepíšemale nestrelím si za to fackuposúva sa to všetko niekam do prázdnaa vy to dobre vietestratili ste detstvo a tak prudíte ako môžeteberiete vážne všetko čo bolo predtým pekné a freeslobodné ako zľahka vypustený kŕdeľ špačkovneašpirujem na kvalitné literárne dielonesnažím sa hľadať slovánesnažím sa byť nasilu vulgárnykokot piča hovno jebaťsám som pekný zmrd.
Kimberly
všetky piesne sú o tebekeď mesiac hladí kopce s veternými mlynmia oči rýb plávajú letnou nocouako autá iných ľudíako naleštené city uzamknuté v konzerve a plechupočas tej letnej nocisú všetky fakt dobré piesne o tebea o láskeje teplá letná noc a dym z ohňov pri jazereletí niekam tým smerom kam sa nevrátima vieme to všetci ja ty hviezdy mesiac jazeroa čierne oči lesov aj chvosty tajomných zvieratkeď sa vraciame domov naladení na jazzové rádiona tejto planéte na Zemi uprostred noci ktorá dočasne skryla srdce do svojej láskavej dlanestratíme sa všetci v nejs hviezdami či bez nichzáleží na tom či sa občas pozrieš horea čo si pritom pomyslíša z akého dôvodu puká tvoje srdce keď ti patti smith spieva o kimberly a koňocha ty lapáš po dychu pretože viešže je to naposledy naposledy naposledy naposledya znova a znova objavuješ nocvšetky piesne sú o tebe a svet ťa ľúbi tak ako ja.
Básnici
svet je v plameňocha leniví básnici píšu básničkyformálne hry so slovamisami pre sebaa pijú limonády v čudných obývačkáchcivilizovane a skeptickyšúchajú nohami a hľadia odovzdanena sebačakajú kedy sa skončí obdobie básnía kedy budú aj oni môcť zostarnúťje to zvláštne plemenochcel by som im vidieť do hlávaby som sa presvedčil či všetko sedítam kde máale ona píše naozaj pekné básnenesnaží sa zmeniť svet ale sebaa tamten zase skúma štruktúru fantáziea je dobrý v matematike viac ako v písanía keď raz znova napadne sneh ako v 84tomtak kto bude stúpať znova do bielych stôp. drozdy sa skryjú do ríms a odkvapovkde budú piť z krištáľu voduktorú báseň môže premeniť na vínoale ja viem že sa to stalo v úplne inom svetebásnici.
Výfukový plyn
jsem tak starý, je tak mladákoupil sem si auto Ladaona chce však novějšímarně ji teď konejšímodešla mi bůhví kamzústal jsem tu s Ladou sámodešla mi bůhví s kýmpustil jsem si v Ladě plyn.
Som zranený a ty ma nechceš pustiť
filmové šťastie a sloboda duchana plátne a na stránkach kníhosudymárne sa pokúšam držať svoj osud vo svojich rukáchnechcem šťastie predstieraťa rozhodovať sa preňdávno som sa totiž rozhodol byť šťastnýale nie soma je to jediná vec ktorú chcemmôžem veriť tomuže tieto slová ticho vplávajú niekamdo ticha vesmírumedzi hviezdnu hmlovinu a pobozkajú mesiac na čelomesiac ktorý sa díva na vaše strechya stráži vaše šťastie.
Voda
lenivé storočné vody prinášajú slovániekedy mi záleží na slovách ľudíktorých slová sú vlastne nepodstatnéa potom odrežem všetky lanáa odídem lenivé smutné a mútne vodyneboli takésedíme za trblietavými oknami a dívame sa na necez priezory smaragdových očívoda priteká a odtekášedá a farebná voda bez otca a matkyvalí sa na nás bezcitne a s citomv okne sedí maliar a maľujeteba keď si ešte žilatoľko vody by vedelo odplaviť smútok.
ozaj krátka báseň o papierových lietadielkach
celú zem pokryli papierové lietadláa my sme na seba dávno zabudli.
gncvkhc
nepýtaj sa ma kde som to stratilbásne boli písané s určitým citom pre vecžiadne remeslolenže cit odišielodišlo všetko čo sa dalo nazvať dôverouvšetko čo sa zachovávalo ako krásaostalo len prázdno a prázdne dnipanebože koľko vecí sa zmenilokam odleteli labute z tých básníkam dospeli tí mladí a vášniví básnicikde sa to kurva všetko podelokam odišiel ten plný šialený životnájde ho ešte niektopredpokladám že niekde niečo možno spícítim to stáleale stále slabšie svojimi receptormi ale ešte vnímam trocha teplauž niekoľko rokov sa mi však nesníval pekný sennepomáha ani prianie sladkých snov pred spanímusmejem sa a zaspím do tmy ako môj výdychcelý svet sa kurevsky zmenilľudia ktorých som poznal sú inými ľuďmia ja iba nadávam a hlavu mám ponorenú v hnevebez nehy a so stále menšou vôľou niečo meniťkráčam pomalým tempom po dne studnesom. kto somjaponská tragédia o dvoch dejstvách odohrávajúca sa v pustom lese.
Jedno slovo
je mi jasné že to nepochopíšnestrkáš si každý deň prsty do zástrčkya ani neovládaš môj jazyka aj keby si veľmi chcelaja som tu a ty si tama hudba pomáha liečiť chorú dušu viemtoľko nemocných ľudía toľko chodníkov pre cudzie nohya veľa očí čo vravia ničspústa chýb a tá skurvená samotav darwinovom labyrintezaspávam bez snov a pod viečkami sa liahne strachstrach napísať najkrajšie slovo na svetepochované špinavé zbité a mŕtveako sme ho všetci znásilnili a vyšťavili a unavilije ako ranené zvieraosamelé čakajúce v jaskyni na zázrak.
v,,jvg.j
moja matka sa musela zblázniťkeď ma priviedla na tento svetkričímkričím aby sa nestalo niečo horšiekričím že už mám tej bitky dosťže sa dusím hlienmiže nechcem zavraždiť vlastný živottak prečo ma nepočúvašprečo tá tvoja láska tak skurvene bolíkričím do vyčerpania stále večnechcem aby to skončilomoc si želám byť sebou v inom rozpoloženítá hanba nechcieť vlastný živottaká smola taká smola taká smolazasraná smola že nikto nikde vôbec nikdyako slová ktoré ťa nevezmú domovslová ktoré nič nesľubujúaj keď by si chcel sľúbiť že ty si ten ktorýktorý to dopovie aj za tebaže sa nemusíš báťže sa o to všetko postaráš a vyženieš démonovale niet koho vyháňať.
Vlaky
poviem vám čo robímchybu za druhouani neviem ako ju spravím a je tam chybastratil som pár ilúzii a ideálovale niekedy ich na chvíľu stretnemako starých priateľov vo dverácha vonku svieti spln ako kedysia ty mi nerozumieša ty zas ánoa je to aj tak všetko jedna veľká chybaa v mojich básňach môže snežiť pršaťmrznúť a hriať tvoje rukyale chyby sa neodstanú a námraza ostávaa ja tu ostávamzatiaľčo vlaky s tvárami ľudí na oknáchunikajú vesmírnou krajinouja tu ostávam so svojim batohoma čakám na vhodnú chvíľuaby som sa stal jedným z cestujúcichv hrubom kabáte s koženým kufromplným darov pre najbližších priateľovs priehršťou toho čo by som rád mal na rozdávanie a nemáms kvetmi domova na dlaniacha ohňom v srdcivo vrecku tisíc lentiliek iba pre teba.
Jeseň v lete
v jeseni sa môžem túlať lesompozorovať svet zo zlatých zvierat a rastlínpriezorom ďalekohľaduako detský kaleidoskopnenatiahneš svoje ruky k mojimnečítaš moje riadky nemiluješ masom sám uprostred rozprávkového lesaa pod tvojimi nohami šuchocú iné listynečítaš moje riadkynedívaš sa do mojich očíbez teba je jeseň pod lipamibez teba sa veziem v mojich topánkachpo streche tejto planétyna dosah k stromovitým snomtak na dosah.
Nádej je zrnko vo vrecku
mám ešte nádej. spýtal som sa sebaa spomenul siako hrkajú odkvapy počas dažďaa mačky sa schovávajú na terasea mladé dievča sa smejea staré dievča je mladé dievčaa sneh napadne a roztopí sasedieť v zrube a počúvať s tebou búrkus najlepšou kamarátkouešte nejakú nádej mám.
Láska k štátu
zabili ma na námestí6 neonacistov v teplákochodjebali ma rovno pod májovým mesiacomboxer do hlavy a nôž do hrudezo srdca mi uniklo trocha parymoja láska ach moja láska6 neonacistov v moravských krojochs obrázkom slotu v peňaženkemoja červená krv vsiakla do zemeach láska moja ach láska vidíš to. vidíš ako ma tie kurvy rozcápali na cimpr campr. tá para z môjho srdcamalá purpurová vec sa ponáhľala k tebea moje telo ostalo ležať v svetle policajných majákov.
Rozprávka
videl som nás ako krájame uhorkydo šalátu počas sobotného dopoludniaa nič zlé v tom nebolospústa smiechu lásky a uhoriek rajčín papríka nása ruky ti voňajú paprikou a soľousi niečo ako moja ženazozadu ťa ovoniam ako vzácny kveta pustím muziku na plné peckyslnko svieti ako by mu jebalo na majáka my sme šťastní ako len dvaja ľudia môžu byťrozprávame si rozprávky o zelenineobčas sa do toho zapletie pomaranča vonku šteká pes na mačku na stromemalý chlapec si rozbil kolenodo okna vletela bodkovaná loptakrtko vykopal krtinec a vôbec nezdocholvrabce si čvirikajú na streche o nása my sme dokončili šalátvíťazstvo je naše.
Pani
pani moja panivy ste moja nádej na nový začiatoks krvavým srdcom som spadol pred váš praha vy ste ma pani moja zdvihli a dali mi napiťbol som unavený behom po mínovom polipustili ste tichú hudbu a ošetrili moje ranypani. budem vám tykať pani.
PO
top five najzúfalejších piesní na svetehrá v mojej cimrea vietor za oknom rozfukuje haldy odpadkovpôjdem sa prejsť s tou ihlou v srdciprebodávať čajky v letkua farbiť krvou sivé mraky nad oblúkom mostasadnúť si na kameň a počúvať ako tečie váhniekam kde stojíš a smiechom kŕmiš vtákya potom sa bezmocne vrátim na svoje miestopretože všetky dni musia ostať rovnaké.
M
túlal som sa dažďom a vystúpil von do domu túlal som sa dažďom a díval sa do mokrých stropov do očí mi padala voda a ja som ticho myslel na teba myšlienky mali rytmus vody rytmus vody mali myšlienky na teba hm. lenže kto si vlastne ty. tiež padáš z neba ako voda ktorej sa moje kroky dnes nevedia nasýtiť mokrý deň ako mokrý sen farbí sa do sýta a kričia odtiene každej jednej do oloveného neba mraky sú nízko a ich chôdza je dnes rýchla akoby sa aj ony ponáhľali k tebe kam inam by dnes šli mraky ako k tebe medzi tvoje steny vlasy stehná oči dlane idú vlakom cieľ búrková stanica bleskozvod hromozvod zviedla si aj búrku tancuješ ticho medzi kvapkami vody a ja sledujem striebro na tvojom ramene len tak bez baletiek nad pivom v putyke u búrky pocestný z chodníka od mokrých pagaštanov bez dáždnika s topánkami z mramoru a temnej kôry s bleskami v očiach budem premýšľať o tom kto ma posadil sem a hlasy budú hovoriť že ja sám som sa posadil sem ale predstavujem si že ty v tomto počasí naozaj tancuješ a že máš svet hneď vedľa svojej postavy a priamo v nej že to všetko je nejaký svet ktorý si nezaslúžim pretože ja sám vyhľadávam miesta ktoré páchnu že šťastie je len výsmech do tváre že zavýjanie vlka je skutočnejšie než deti v škole dlho som chodil po daždi a zmoklo mi oblečenie a prach odplával žiadna zima ale jar v plnom prúde krik púpav na vlažných trávnikoch pred PRIOROM si tu láska si tam. kde si.
Rozvoz
neboj sa zlatých a červených nití za oknomto len rýchlosťou vlaku letia hviezdya nosia ľuďom sny pod viečkaale ty spíš ale ty ma nemiluješty sa už nedívaš na ten utajený rozvoz snov za oknomsníva sa ti o krajine v ktorej si ešte nebolaktorá asi v nekonečnej noci.
Suveníry
pri upratovaní izby utieram pracha zisťujem že všetky moje láskysú už len upomienkové predmetyspústa suvenírovna ktoré sadá prachuschnuté šípky sa šúveria ako starenkyvetvičky, listy, trsátka, svietniky, myšlienky,fotografie, adresy a číslaupratujem izbu a aj sebavonku sa plazia biele baránkya čas odplavuje zbytky samého sebaniekam k vodopádu.
Som nevinný
prečo vždy keď niekoho milujemje to ako balansovanie na lane s časovanou bombou v rukáchprečo jeden omyl znamená spadnúťmedzi ostré skaly. do tej šialenej priepastichcel by som ležať na bezpečnej lúkelenže nikdy nevieš kto ti podloží nohumám už strach byť otvorený a úprimnývšetko je len nechutná hrakde ti nikto neukáže kartycítim sa kvôli tomu ako slimák v ulitebojím sa vyjsť von a čokoľvek ukázaťchcel som nevinnosť a teraz cítim vinunemusel som nikoho zastreliť ani podviesťniekedy ste vinní pretože to myslíte dobre.
Červená ako Tvoje pery
tento svet bolí ako na červeno namaľované ústakeď sa ráno zobudíš a rozprestrieš oči ako plátnoobsiahneš polia vlčích makov a zaseješ do sveta sebakeď rastieš a obrastáš celý môj nedôverčivý svet.
Faceblues
ľudské šťastie sa mihá okolo mňaako statusy fejsbukua moderný svet načahuje svoje rukydo tmavej noci lámppráve som docvičila yoguzlomil som si nohuvarím si čaj a pozerám filmv tichu izby a pozerám na kachličky kúpeľnepredstavujem si to šťastieaké je a kde sa nachádzakeď si líhaš do voňavej postelea v ústach máš miligram zubnej pastyna noutbuk mi sadá prach.
Another for her
vždy ťa budem mať rádpočas výbuchov granátových jabĺkdo lampionových nocíti budem niečo spievať do tmyplnej ohnivých obrázkovv noci čo čaká na tvoje slnkoa tvoju rannú tvár v kvapkách rosyna nič iné dnes v noci nemyslímiba na ránoa na Teba.
anjel v snehu
nejaké veselé dieťauž si nepamätám akéa v ktorom striebornom storočírobilo v snehu anjelovv prítmí večerných lámpjedna jediná ulica bola ešte veľkáako sveta štekali psy a vtedy to neznelo ani smutne.
Samota
nejaká holka kričí ako ťa milujeach ako ťa len miluje ach ako mocmám oči ako dve hrobky keď sa dívamrozobrané obrázky ľudíšróbiky a matky, drôtiky a spojeje mi tak mŕtvo pri všetkej tej láskemŕtvy svet mŕtvych presvedčení a snáhpopri utrpení a bolesti osamelosť je veľká kurva načahuje rukydve špinavé hnáty zatiaľčo ty vzdycháš v čistej postelia plodíš deti lásky v úplne inom vesmíre ako je tentoskoro spíš keď ťa počujem v telefónepoložíš a zasmeješ sa ako keď zvonia roľničkysvet zavŕzga v mojich ušiach mocnejšie vravel som čosi niekam niekomua vietor to zobral niekam osobne.
Náušnice od Chopina
skús mi povedať či ti nie je clivokeď zaspávaš s Chopinom v ušiachchvíľu rozbúrené more a chvíľu nedeľné popoludnies cukrovou vatou, deťmi a dámami so slnečníkmiaby si už znova nemusel stretnúť vlastnú ulicuznova nemusel premôcť pálivé slnkovyzvať ho na súbojťahať ho lanom späť do blankytného moraodkiaľ sa ráno vyliahloje večer a po rieke pláva lopatkový parníks tvojou láskou na palubecítiš ešte že je to ona. skús mi naozaj povedať či ti nie je clivokeď zaspávaš s Chopinom v ušiachako s obrovskými náušnicamiozdobené živými zvieratami pasúcimi sa na trávea smaragd je iba kameňChopin Chopin Chopin Chopinľahko lieta ponad morské vlnyponad život ponad lásku ponad strechy zasnežených domovz ktorých sa valia chuchvalce čarovného dymubieleho ako cukrová poleva ktorú používa tvoja mamana zákuskysi doma nohy v teple a Chopin ti daroval tieto náušnice.
U Adriana dnes v Prahe pršalo
Adrian sa opýtalči vidíme ako strašne pršía ja som to videl cez zavreté pästekvapky ktoré sa nečakane spustili na nič netušiacu Prahutisíce mlák odtokov a odkvapovmokrých ríms a zastavených pohľadova tlkotov sŕdc v ticho idúcich taxíkochvidíte to ako strašne prší. myslím že som to aj počulv bubnovaní prstov o tvoj horúci zátyloka vtedy začalo za oknom naozaj pršať.
Všeliek
na rozpálené čelo dopadajú kvapky dažďaa zmývajú všetky tvoje bolesti potoky tečú smerom dole a vzývajú životaby sa narodil tu u nás domatečú preč od všetkých falošných priateľova konáre sa húpu do rytmu tvojich vlasovtancujú na slnečných lúčocha voňajú po kamilkáchdlho veľmi dlho si spal a teraz slepo načahuješ rukuza cestou vetrasi ako veterný mlyn plný sily na novej ceste dýchaš smaragdy a rubínya mávaš na nákladiaky všetky príbehy si nosíš v hlave a je príjemnésa o ne podeliť s tebou a s nikým inýmten pohľad do očí je neoddeliteľnýa smiech je skutočnejší ako všetky klamstvá svetarobím hrubé čiary za minulosťou a je mi dobrev tvojom objatía v hudbe sú zázračné pilulky na vyliečenie duše.
Strom
nedívaj sa za sebaani popod nohy a preletíme túto krajinuako dva divé konehnané túžbou splynúť s vodousi veselšia ako inokedya mne v očiach vyrástli hviezdybez obáv si sadám do koruny stromua dívam sa na zem plnú teba.
jar
opat pride jar a ja sa zmohnem iba na zimu v srdci
ako tragikomik s dazdnikom
budem zazerat na kvety a mozem dufat v zmenu
opat znova sa to zopakuje
STV2 Ziva Panorama
vonku je zamracene
uz tak bude vraj navzdy
a ja sa divam v televizii
na zivu panoramu
Schovka
prebudzanie do sivych ran
a vrtosive hry slnka na schovku
odkotulat sa do skryse a zhasnut dni
v potacajucom sa rytme topanok
Antirealita
tak trochu s hlavou v oblakoch
a na tom mieste opat nikto nie je
len banality a rasisticke vtipy a nic
a flirtovanie a blbe reci a nic
Autobusova zastavka
na tomto mieste som kedysi stal aj ja
a pozoroval briezdenie a rozospatych ludi
studentov robotnikov a dochodcov
v perovych vetrovkach a kabatoch z ozety
Hviezdy
ludia sa tvaria akoby zalezalo na tomto svete
mam chut presvedcit zenu z kanady o tom
ze to co je za oknom je skutocnejsie
ale ona to vie ona to vie
FFFFFFFF
spomenul som si na kamosa Maja
hovoril o praci
vravel ze sa vzdy tesi na padla
a vzdy ked padne, tak nie je vobec stastny
Brkva
vadi mize stracam ludi na kazdom kroku
vadi mize cely svet sa toci opacnym smerom
vadi mize ma pali cele vnutro
alebo ze chladnem ako kamen vytiahnuty z pahreby
Toto nie som ja
toto nie som ja
nie a nie a nie
nie som to ja
pamatam si vobec kto ja som.
Ziva
mohol by som sa pozastavovat nad ludskym spravanim
ale miesto toho som si do huby dal beton
do oci a do usi
stala sa zo mna siva socha uplne nepristupna myslienkam
Pohyb
je tak jednoduche zit sam v sebe
je tak jednoduche nevychadzat do sveta
a tazit z neho iba to co potrebujem
filtrovat vzacne chvile
Dovera
si natolko mlada ze to vytahuje rakovinove bunky
z mojho tela
a tak bystra a mudra ze to vyhana zlych duchov
z kazdeho kuta mojej izby
Cross
na kopci rastu stromy
ktore su ticho ako namraza na autach
vo mne narastol strom
aby umrel aby ho vtaky rozsekali krvavymi zobakmi
Pohladnica z Maroka
najprv si o tebe urobia usudokstrcia ta do skatulemyslia si ze o tebe nieco vediapotom to nieco z teba cicajua potom ked si uz niekto uplne inyposlu ti farebnu pohladnicu z marokakde napisu "ahoj, mame sa dobre, nechybas nam".
Tato je pre R do prace, v ktorej sa jej nechce stale byt
chcel som ta vziat prec od hluku
niekam kde nestretnes minulost
medzi tiche a chapave stromy
bola zima a pripominalo mi to polarnu expediciu
Originalny nazov
pocit akoby mi chybala tristvrtina osobnosti
a ja sedim v praci
a krcovito odpovedam na vesele frazy kolegov
je to dost nepochopitelne
Nazvy su pre kokotov ako ja
neostalo vo mne nic z toho co si mala rada
kludne zabudni
som plny nenavisti k sebe a k svetu
nerastie na mne ziadna cukrova vata
Lucenie
odisla si v trochu inom svete
o jeden den starsom ako sme my
neostalo tu po tebe nic
iba ja a mraky a nedojedena polievka
Mount Everest
počúvam muziku a zrovna mi hrajú prostitutes
a beží televízor s nejakým starým variétnym programom
česká televízia a trsá v nej božskej Kája v bodkovanom saku
s veľkým motýlikom a sú tam také divné farby
Upršané spomienky na červené stromy
báseň sa chcela narodiť v lampiónovej hlave
gúľajúcej sa po mokrej asfaltke
a okolo iba čierne kmene strapatých jabloní
chceli sme z nich trhať plody a strieborné mince rýb
Stratení v kobercoch
toto sa ani neoplatí vyťahovať z regálavysvietené sny za výkladmi nášho tečúceho spánkufiguríny oblečené do pestrofarebnej nahotya my stále viac túžiaci po úteku do časového tunelapo spánku v sýkorčom hniezde, po medveďom chlebepo mravcoch pochodujúcich sem z rajaspi sladko tých osem ešte nenarodených hodína spi dlho a nekonečnetak dlho ako sa dá za osem hodín spaťkeby som ťa mohol teraz objaťurobil by som to taktokeby tak z kníh mohli vyskočiť svedkovia púpavykeby sme si tak s nimi mohli zatancovaťv čudne osvetlenej izbe bez kobercaspi dlho a nezhasínaj svetlo s otvorenými očamidokorán ako brána na prahu príbehovdokonalá jazda farieb na chrbte sovya para ponad hnedý hrniec na bielom sporáku.
Deň za dňom
stále ten istý strach zo životaešte o ňom aj písaťako idiot ktorý je na to hrdýna čo má byť človek vlastne hrdý. na to že sa nezbláznil. alebo že ho nikdy ani nenapadlo že je blázon. že stál vždy na svojom mieste a potom hrdo zomrel.
Fuck it
lucia čaká na zázraka ja zažínam lusterlucia stále čaká na zázraklenže žiadny zázrak neprídezažínam lustersvetlo a krátky pocitže toto je zázrakale zvykli sme si aj na svetlokaždý si na všetko zvykola zázraky pochoval alebo splácholzázraky zázraky jebe ti už. idiotlucia stále čaká na zázraka svet za jej oknami je tak nezázračne skurvenýže nikto nevie na čo to vlastne čakáasi na anjelov s baterkamialebo niečo ešte príšernejšienech sa lucia dočká zázraku.
Idiot
osamelo naháňam svoj chvost
ako pes so svrabom
asi si myslím že keď chytím svoj chvost
niečo sa zmení
Zimná stráž
v predvečer pracovného dňabez sĺnkpíšem slová vyvierajúce akodecembrová láva do Tvojej šálkymám v sebe zopár démonovpríď ich utíšiťsú ako nevychované detipríď s lampášom v malej rukea pozri na mňa ako sa dívam do Tvojich očíavonku je vidno sneh miesto pieskuhorúce okno mi dovolískrz svoju priesvitnosť ho vidieťsneh miesto pieskutoto špinavé sídlisko miesto plážesneh je milosrdná bytosťžijúca v snoch anjelovo ktorých sa sníva Tebea sen pohladí Tvoje vlasy miesto mňaako zlatý prach na listoch augustovýchbriez nad hlavami Tvojich detí.
Striebro
mal som 20 rokov
a šál na krku počas chôdze okolo koľajníc
mrzlo a v mraze sa darilo fialovo červeným kvetom
vzduch bol ako strieborná mreža záhrady
Láska
je veľa druhov láskyjedna ťa nechá umrieť ak si želáš umrieťa tá druhá ti v tom zabránijedna nezasahuje a druhá chce meniť okolnostinapriek osudu napriek realite napriek skalámako vodaako päsťako vánokako láskapremýšľam prečo píšem veciktoré si môžem jednoducho myslieťmožno preto že nemám takú studňudo ktorej to môžem s dôverou vyliaťstačili by mi aj dve kolená na ktoré si môžem položiť hlavuako vodaako päsťako vánokako láskaako zasnežené pole ktoré vyhladila víchricaa milosrdný mráz.
Beat of my heart
po našom koncerte si za klavír sadol človeka hralhral potichubar hučal vravou a tóny sa strácali v cigaretovom dymepočuli sme iba siluety jeho hryobchádzala nás smrť a život a hudbav deň keď som zošalelpristála v mojej izbe obrovská vážkaa ja som jej nevenoval žiadnu pozornosťchcel by som k tvojim nohám zložiť hrejivé španielske letoa rozosmiať ťalen preto že ťa milujemuniesť ťa do andalúziekde to vlastne je. počkaj mrknem do mapyna vlečke nákladiaku sa najlepšie spievajúLOVESONGYľudia ktorí sú nastavení premýšľať o životesú prekliatimilujem ale iba takých ľudípretože je pred nimi cestaobdivuješ mýty, tak si ich začala tvoriťnenechám ťa spadnúťšťastné unavené oči prehltli celé vlhké ránotri vajcia na tvrdo a káva s mliekompo ceste sa k nám blíži budha s batohom plným pivačaaaau kaaamonad zimným jazerom sa vznášajúbiele studené bytostido jesenného jazera sa vylialižĺtky stromov (monet)chcem aby si žila v mieri a láskea zároveň nechcem utekať pred bolesťoučervené jablko sa hlučne oddelilo od stopkyobrovskou rýchlosťou padá dolua po dopade na zem spôsobí zemetraseniezapadá slnko a v diaľke počuť traktoržilami mi prúdia studené rieky zatrateniaspomenul som si.
Meditácia
po 85 000 drgnutiach životom sa môže staťže človek prestane citlivo vnímať života minú sa mu metafory ktoré ťa pohladia po čeleako vánok vo vlasoch apačských žienpo 85 000 rokoch príde ale niektokto ťa svojimi spôsobmi a svojim jednanímpríjemne prekvapí a pohladí po čele bez jedinej metaforyjediným pohľadoma nakopne ťa to tak že si schopný objaviť skalné kvetyzimu meníš na najhorúcejšie leto svojho životaa v horúčkach sa opäť budíš do bolestiz ktorej sa rodí čistá radosť zo súnaležitosti k tomuto životuboh mi je svedkom že nie som opustený ani chvíľuviem že ma nenecháš ležať slabého a unavenéhoviem že som silnejší ako kedykoľvek predtým a pripravenýnasadnúť na prvý aj posledný vlak nášho osobného storočiaprekĺznuť bez ujmy do ďalšiehoje to tajná misia ktorú vidí celý svetktorú už nevnímajú iba stromy rieka a zem ale aj vaše vysoké budovy a ulice krčiace sa pod našimi topánkamistačia mi indície a trafím k tebe aj poslepiačkydôverujem ohňu aj vode aj vtákom aj oblohe aj kopcomvšade vidím tvoju neuveriteľne vľúdnu tvár ktorá nikomu nikdy nič nesľúbilaa nevinnosť nakoniec prisúdim tomu komu sám chcemvedľa mňa je to isté čo vedľa teba.
Wine
moc toho vidieť už nepotrebujemsú ľudia z ktorých rozprávania básne vypadávajúako zuby zo starých ústako orechy z košatých stromovjedno slovo jedna báseňale pre koho sú básne a kto ich potrebujechcel by som ti písať o chrústochje jasné prečo japonci miniaturizujú aj v poéziipretože nič okrem vnemu nedáva v poézii zmyselak chcete haiku sadnite si niekam na dvorpod strechu polorozpadnutej chajdya počúvajte ako dážď bubnuje na strechu hrdzavej tatryako oťažievajú mokré listy a pozorujte kvapky na rajčiakochšuchot stránokťah mäkkej ceruzky po výkrese a vône hliny a asfaltuetikety na značkových vínach sú básnezošity prvákov, kresby bláznovnáhody, asymetrie, zákonitosti, kolobeh, oslobodenie, dievčenské básničky o láske, ružové nohavičky, nedopalky,všetky miesta kde sa chceš ocitnúť a náručiahra na indiánov a prúdiaca mohutná energia snov.
Tube screamer
ten hajzel tam sedel pri pohári vínaa snažil sa napísať svoju 852 001 báseňv hlave tisíc vecí alebo iba jednamŕtve spomienky, z ktorých sa už nedalo ťažiťa stále na to myslelmyslel na to že niečo stratilkeby nebol idiot, nechal by to plávať do kanálaa určite by ho niečo napadlomilióny slov, záplava písmen, forma, žiaden obsah,všetko prázdne a zbytočnéobyčajné pretekypreteky jeho so sebou samýmkoľko ponurých vecí sa dialo okolo nehoa koľko krásnych vecínačo sú ti básne keď úplne jasne vidíštie ponuré a krásne veci. nenávidím otázniky v básňachsú ako slapovanie na base a tapping na gitare.
You´re so French
sedím a myslím na to aká si krásnaako lesklá nočná Parížkeď ti okolo nôh prepláva čierny taxíka neóny spievajú kvetom v asfaltkedýchaš zhlboka vdychuješ celý svetv hlave namaľovaný obraz radostisedím a myslím na to aká si krásnav Paríži a kdekoľvek inde.
Sen2
pozri na tie tancujúce farbysklenené kvapky okolo tvojich vlasoviskriace snehové komínyna miestach kde pobozkal mesiac tvoje ramenoa pozrel na mňa spod tehlového obočiakeď som sa zobudil uprostred minútyniekedy v hlbokej nociktorá patrí iba tvojim snomna ktoré sa snažím dívať v priamom prenosena bielych stenách je vyrytá tvoja tvársvietiš mi z plameňov a spievaš zvnútra hviezddvere dvere dvere sa zabuchli do severného pólukúpil som si loptučervenú s bielymi bodkami a vykopol ju k tebety si dôvod ty si dôvod ty si dôvod všetkéhosi dôvod prečo si človek ako ja kúpi loptua predá ju trom šedovlasím mužom na perónechcel by som si svoje líce oprieť o to tvojea vdýchnuť do seba hmlu červenkastých stromov.
Origami vtáky
nad zimnú priehradu
kreslíš očami origami labute
kačice volavky a čajky
privolávaš ich pohľadom späť
Strom
niečo vo mne rastie ako stroma snaží sa zbúrať moje hranicemoje hranice vyznačené strachomale rastie to samé a je to ako bolestivý pôroda ja sa chcem zhlboka nadýchnuť peľua utekať po lúke poslintaný psomktorý mi beží v pätáchzatiaľčo ty pomaly kráčaš a vdychuješ slnkobežím po tvrdom chodníku, ktorý ma už dobre poznáa vníma moje kroky aj ten rastúci strom vo mne.
Prvý December
1. december. a ja sedím a čakám na tvoju správumne nevadí že som sám a trocha vadírozpráva sa so mnou Dežo Ursiny a ja len počúvamtie krištáľové slová a bambulkovskú hudbulebo rock n roll umrel na nudu je fajn keď v období ticha niekto rozpráva básneaj za mňaa za oknom sa otvárajú leporelá našich svetovpestré zvieratá sa dívajú cez priezory v stromocha v poliach spia jazerá so striebornými rybamicelý svet je jeden veľký zázrak keď unikneš mestutých pár hodín si nájdem a zatúlam sa do zákutí dňaniekedy sa dokážem dívať veľmi dlho do stropua niekedy chcem život premeniť na jednu veľkú cestudeti sa čudujú všetkému a my dospelí si myslímeže život a svet sú pasca a jediný únik je smrťakoby neexistovali dni a nociopýtaj sa sovy nasadni na netopierapopros chrústa. pomodli sa k letnému podvečeruvytiahni hviezdnu noc ako králika z klobúka.
Yeah
jeden druhý tretí štvrtýkeď budeš plakať samapriškripnú ti prsty do dverísedím s hlavou v dlaniacha nikto nič nevravíakoby bolo všetko v poriadkunič nie je v poriadku nikdy ani nebolo.
Sun Eyed Girl
je polnoc a fajčím cigaretu von oknomje zima a všade je tá odporná brečkačo zostala po snehuna čierny asfalt niekto sprejom nasprejovalMAJKA LÚBIM ŤA. zabudol na mäkčeň podpísal sa tagom a ktovie čo urobil potompíšem báseň ako s odťatými rukami a do toho hrábeck hansen. my sun eyed girlpozerám niekam do mizivej budúcnostiešte som neumrel. ešte dýcham tieto zbytky svetlaspánok spánok spánok a jediná myšlienka jediná otázkaprečo je všetko wrong.
Golden summer in your shiny hair
do vlasov sa ti ukrylo golden summerso všetkými cestami utekajúcimi na juhozápada stromy ktoré bežia vzad ďalej do obrazovky zadného okna vo vlasoch máš ukryté golden summerplné cudzích jazier a kopcov ktoréchcú len tak pobozkať slnkohladiace ich po strieborných čiapkachgolden summer golden summer golden summer in your shiny hair.
Všetko najlepšie
všetko najlepšie k narodeninámoheň plameň zima chryzantémy21. 11. 2008.
Promiňte slečno:)
nad piešťanmi sa zbiehajú mrakya z trnavy si to valí žltá karosaako keby to nestačilomyslím na najkrajšie lícne kosti na svetea čumím z okna na červený žeriava robotníkov v sychravom počasí na streche činžiakusi najkrajší obraz v galérii tohto dňano lenže toto nevie žiadna báseň.
Červená hmla
chcel by som ti namaľovať hudbuna prázdne steny vo výťahuprečkávam večer a myslím že dnes nednes fakt nesom trocha unavený z búchania hlavou do múrumyslím že si dám voraz a vyložím si nohyotvorím si plechovku napíšem nič neznamenajúcu báseňa vyhodím z okna staré vecino možno nie v tomto poradíchcel by som ti namaľovať hudbuešte neviem ani akúale asi by bola žltá a zelená a modrášplechol by som ju vedrom na mrakylenivo sa sťahujúce nad vašim a mojim mestomale dnes ne dnes fakt ne.
Klobúk (neviem prečo)
som idiot ktorý nenávidípraktickú realitudo ktorej nikto neprimiešalvzrušenie nebezpečenstvo a rizikona to sa obvykle skapínaa na to druhé tiežpreto sa bojím že umriešale to je celkom bežnéže niekto umrieasi ako je bežné že niekto žijechcel by som sa raz niečomu ešte poriadne začudovaťako vtedy keď som už každémuliezol na nervys výkrikom aha jastrab aha sokolaha oblaky aha kopceaha hrad aha aha aha ahaRenas ty si taký čudujko že. divil by som sa keby sa to nikdy nevrátilomyslím že by som umrelto v každom prípade a je to aj pravda.
For somebody i know
milujem oheň ktorý nosíš vo vlasocha tvoje ústa keď svietia snehoma oči v ktorých sídli meteorová nockeď sa deti na bicykloch vracajúzo starého letného kina.
*
v hlave mi vybuchuje jeden krištáľový akorda v hrudníku mi arytmicky poskakuje môj červenýkettledrum.
Križovatka
nie nepíšeme básnesme už dávno za zenitomani toto nie je báseňnie je to nič čo môžeš nazvaťnie je to ničskončili sa tie podvečery na verandeodleteli farebné vtákynie nepíšeme básneuž nikdy žiadne básne nikamskončili sme s cestami a snamidorazili sme až semna túto bezhlavú križovatkuposaďte sa a čakajte na ďalší spojseďte a zhovárajte sa tichými tónmi hlasudívajte sa do očí a zahrajte si pexesoľahnite si tu a počúvajte tlkot tisícok sŕdcuž nepíšeme básneiba tu tak ležíme a čakáme na údery zvonuz neďalekej zvonice.
Dušičky
slnečný disk sa ponoril do dlane starej lipya dedinské psy sa rozštekali do jesenestará pani sa rozčuľuje a zametá roztopený voskz trávnika.
I saw mothers
na tento druh výsmechusom pripravený v túto noc nebolale už nikdy nikomu nedovolímuraziť matku ktoráodíde na štedrý večer do prácenikdyje veľa vecí čo by som chcel vysloviťale nejde tovždy sa ale budem brániť protiodporným ľuďomčo žijú iba pre dobrý pocitnikdy som vás nemal rád.
....
hmlové ránomieša mlieko so svetlami áuta zimoulyžičkou v kávepriezorom v okne ktoré ťa ľúbiobjíma ťa konármi žltých stromova bozkáva skrz krídla vtákovv povetrí.
Rozhovor s kapelou TESKOHIPPIES
27. 11. 20:00 onlinewww. tlis.
Skúšobňa
všetky sny prikryje sneha kŕdle vrán sa vznesú na poliaokolo Pobedíma a Čachtíckeď pôjdem okolo autobusomnezamávam svojej mladostichodil som sem s gitarou na pleciskúšobňa v dedinke Brunovcemal som 16 a vedel som pár akordovbola zimazima bola neustálev malej pivničke sme boli obklopenízaváraninovými pohármia Hans búchal do svojich prvých amatiekza 3000 Sk. vonku bola zimastále nejaké vianoce, stále nejaké vônestále mráz v nosných dierkachmrazy a nedonosené piesne z pivnices arómou jahôd, malín, hrušiek, jabĺkringlót a egrešovruky skryté do rukavíc.
Náušnice s portrétom Micka Jaggera (Home made lovely earings)
píšeš mi že ma máš radaa ja som si skryl hlavu do dieryv tričkuvonku to bolo tak, že som chodil menšími uličkamia pozeral na staré hnedé domyna strechu hrdzavej dodávkysa poprilepovali listy vo farbezrelých citróniek myslel som na ňu ako sa smejea videl po mokrej ulicikráčať podobné dievčadíval som sa až kým nezmizlaza listami citrónieka ty mi píšeš že ma máš radaa ja mám hlavu ukrytú v oranžovom tričkua do trička mi vplávali stounia celá minulosť ako na trójskom konimilujem niekoho inéhoza listami citróniek a jonatánokdávno prečchcem vidieť plakať vrátnikaa celý tento hotel vydedencovchcem aby hudba vyhodila do luftuchrám.
I believe in miracles
hej hej tiež verím na zázrakytaké čo ma nenakopú do ritia nerozjebú ma elektrickým bičomzázraky o polnoci a o štvrť na deväťkeď sa ti do okna šplhá tupá tvárkeď na teba čumí spoza rohovvšetky tie nedorobené zázrakypochodom vchod kokotpochodom vchod kokotpáči sa ti takýto zázrakalebo by si sa radšej díval ešte chvíľu do jej medových očíako sa ti páči lízať bryzolit tejto ulicezázrak je spať v tvojom spánkupanebože kolega z prácepanebože rozpráva mi o stravných lístkochja chcem zázrakchcem balón nad mestom a tieň tvojho telakriste pane.
Píšem básne, nie som básnik
píšem preto že zrovna nemám po rukegitarupíšem preto že zrovna nemám po ruke tebapíšem preto, že sa mi chcea nevyjebal som sa na to v 19tichpretože už som veľký a je na čase zmeniťoperátora a vymeniť pneumatiky za zimnéa preto, že oči upratovačky sú v červené akokeby ich niekto položil na vianočný obruspíšem preto, lebo ste hluchípíšem, lebo počujete a vidíte padať sneh na strechymačacie labky na komíny a praskanie viníc v mrazemilovanie nad sálajúcim ohňomniekde kde sa tomu hovorí domovkde kroky na dlážke znejú ako slajdovanie bežkárovna majstrovstvách sveta Zimy z roku 1986všade fúkam perie z periny, je December a ja som ešte šťastnýpreto píšem.
Is this the end?
bol som mladýbol som veľký romantika šlapal som na fialovej parea hlavu som mal v nebis tebouprečo sa dnes cítim ako starý zbitý pes. kto mi to urobil. nedokážem cítiť čo som cítilsom starý sklamaný hňupktorý by bez gitary na krku asi umrelo chvíľu mám 27 a s diplomom v rukeobrážam firmyinak ma čaká iba fabrika a blbostisamé kraviny okoložiadna veľká láska ani cesty do Parížaani úteky z realityja som to tak nikdy nechcelvšetko sa mení stále rýchlejšie.
Nové Mesto
nové mesto nad váhom má svoje budovy a na nich mrežeošarpané v mrholiacom októbrimá svojich obyvateľov vo vetrovkáchz roku 1989v novom meste je na stanici bagetériaa v nej sedí najkrajšie dievča na svetea telefonuje s otcom, pije kávuje ráno mám zlepené oči únavoustromy sa objímajú, pretože im je chladnonové mesto má svoj socialistický pop arta smútku plné vrece.
GRUNGE
vonku je grungeové počasiea sídlisko sa zmenilo na Aberdeensedíme s Bohušom na pive u Budhua kecáme o muzikev akváriu plávajú rybičkya vo vzduchu bývalé tvárevonku je grungeové počasiea dážď robí kruhy v mlákachjediné čo bude vždy oranžovésú booklety kapely Teskohippies.
Ceruzková báseň
okolo tvojich rúk pulzujeteplý vzduch do napnutých plachiet zimya stromy sa pohupujú nad našimi hlavamivetrom rozčerenými hladinami vlasovspletitých koreňov a čiernych konárovvšetko je nakreslené tušomlen tie listy niekto domaľoval malým štetcom ako žlté slzy na ceruzkové oči galóny modrej na oblohua na zelenej tráve je ráno vysypaný cukorobrysy sú ceruzka a čiernočierne tuše veľmi silno vkreslené do srdcaokolo tvojich rúk pulzujeteplý vzduch do napnutých plachiet zimy.
Chladný pondelok ráno
zobudíš sa do chladného rának tvári si priložíš studenú vodu v jemných dlaniachodídeš smerom ku kuchyni a zažneš tamdo mikrovlnky vložíš šálku s grankomsadneš si za stôl a rukami si podoprieš hlavumikrovlnka cinkne a ty sa trošku mykneš.
Minulá hudba
minulá hudba ktorá ti bodne do telarozseká ti srdce na cuckyspôsobí že krvácaš na asfaltovej diaľnicis výhľadom na zadumané kopcemlčiace v jesennom rannom opareautobus neľútostne uháňa vpreda ty zanechávaš za sebou jej tvára gotické a barokové reáliejej bozky a hlasné a tiché očiako moc vecí sa zmestí do minulej hudby. tak napríklad sedí na gaučizlomená v tej svojej nehepamätám si ju ako nejakú Picassovu maľbuoči privreté od únavyoheň zima mráz všade tiene jej svetlatoto kúzlo som miloval najviacbyť tam a počúvať hudbu slov plávajúcich v mede.
Semafor
dievča zabúdam na tvoju tvármyslím že vyzerala trocha ako semaforktorý som dnes odfotilna mrholiacej križovatkezáblesky svetiel prebodávali sychravú noc ako farebné bajonetya oči detí spali v tisícich izbáchja som stále vonku a fotím semaforje ako tvoja tichá tvár.
Nočné návštevy
dievčatko sa po večeroch stretáva s anjelmirozpráva sa s nimi a oni jej poletujúokolo postele. dievčatko hryzie do zelenéhojablka. usmieva savždy tušila že existujú.
Snehová vločka
v zime ľudia krehnúnosia ruky vo vreckácha v hlavách majú všetci mrázstarí muži odhrabujú sneha deti sa guľujú medzi špinavýmipanelákmimám čierny kabát a ruky vo vreckáchzozimilo sa a moje sny sú ako ľadv hlave mám štruktúru snehovej vločkynohy mám v suchu a vlasy vo vetrea občas čiapka.
Eukalyptus
básne raz uletia z môjho zošitaa zaspia na tvojom oblokubudú ako malé mäkké klbkábudú spať ako koalyv tvojej eukalyptovej prítomnosti.
V
dievča stojí pri oknea díva sa na husi letiace na juhchcela by letieť s nimichcel by som byť s ňou.
Darček
chcel by som ti darovať strieborný bicykel
a tri slnečné dni babieho leta
chcel by som cítiť tvoje vlasy
po daždi
Diskusia na temu jednu
preco pisete. co vam to dava. co vas inspiruje. ake su vase vzory.
Tisíc stožiarov v kvapkách vody
tisíc stožiarovv kvapkách vodytiché kroky a elektrické výbojetisíc stožiarovv kvapkách vodystratený.
Básnička pre spiace dievčatko
traktory poorali poliaa na plote visia štrbavé hrableslnko slabúčko svieti cez modré pavučinya tvoje topánky spia na prahuvinohrady ticho spiapod zadumanými kopcamia ty spíš tiež vedľa medvedíka Štefanasníva sa ti o mede a píšťalkáchna dvore sa na jabloniachhúpe kožka zo slaninya ty sedíš za zamrznutým oknomnad šálkou čajudievčatko moje.
Správa poslaná
prší na kocky cukru vyložené na streche zeleného karavanu .
2 miniatury
****nad výparmi lipton earl greys dvoma lyžicami cukrumi voniaš ako strieborné ránotrianglového novembra****na pódiu sa zaleskol činela elektronický kluk skočildo fialovej špirály gitarovéhosnapred klubom sa zgrupovali holubyz celého námestiabolo sychravo**** .
Sweet song
cez strmú uličku s lucernamicez steny čo sa ti podobajú na zákuskyzačal presakovať večer a mráztvoj krok, para z úst, smiech a dymjednoducho vôňa toho miestavšetko sa to mieša v dvoch šálkachkamilkového čajuigelitka plná miliek (happy birthday)a stena vraj naozaj vyzerá ako kremešdo ktorého chceš hrýzť bielymi zubamibol to taký sladký deň. ako kakaoa zimný takmer mesiac pred vianocami.
***bezpečie***
chcel by som byť v bezpečís rozbitým kolenomna saniachchcel by som byť v bezpečís rozbitým kolenomna saniachmoc sa chcem vrátiťdo bezpečiaveľmi takto veľmiblíži sa môj spánokchcel by som to všetko prespaťa byť niekde s rozbitým kolenomna saniachkeď ešte padal sneh na šongolce.
Hudba
poznal som jedno dievčaa to dievča malo všade hudbuplávala jej aj vo vlasochmala ju v dychua vedela krásne falošne spievaťa ja som sa do nej zamilovaldo jej hudbyktorú nosila von vo vreckáchspolu s tými peknými rukamiktorými kreslila vrabce do modréhozimného vzduchu.
Som parchant
som jeden z tých parchantovčo vedia maľovať na špinavé chodníkya dýchať dokážem aj v plynovejkomoresom taký ten zmrd ktorého nezlomíšsom hajzlík čo má vlastný svetktorý nemusí pochopiť každý blbečekmám drevené krabičky s voňavýmibylinkami a farebné sklá mi kolujúžilamisom ako veľká spiaca prietrž mračienktorej je jedno kedy nastanea vychrstne na oblohu dúhua som tiež neskutočne smutný a trpímtrpím ako zviera pre veci ktorým verímsom jeden z tých parchantov ktorí nič nemajúa ani nemali.
Pre Elliotta
je trocha chladnopozerám na reliéfy starého kostolaa sníva sa mi o tebeje trochu chladnotrocha viacobloha je tak modráaž je to neuveriteľnéa ty svojimi nôžkami rozbíjašodumreté škeble na dne priehradymusím tu dnes chodiťa dívať sa na tu spúšť a všade je už vodaje trochu chladnopretože začína zapadať slnko a ja nemám bunduje mi tu chladnoako pod zatiahnutou oblohoua nad mokrým popadaným lístímbez záruky že poludňajší smiechje večnýpozerám na reliéfy starého kostolamyslím na to každý deňže ľudia nie sú fľašky ktoré vypijete a potom zahodíteje mi tu moc chladno.
Nobody loves you when you´re down and out
jediné čo mámtento skurvený server na blitkypríď taký aký sineser sa a príď príď aká siskurvená poblitá madonapríď s prepichnutými dlaňami domovpríď domov kde hnijú zvyšky večerepoď domov medzi ostne stienpoď sa triasť do kúta je tam prichystané polienkoa keď sa otočíš k večerníčkudostaneš fackuprestaň revať. poď sem taký aký si. dostaneš bitku. sestra brat.
AUTUMN innocence
míľovými krokmi sa blíži jeseňa ty si kuriatko so žltým perímukryté v náručí a schúlené pod strechouz korún stromovvystrašené a ešte spánkom zalepené očiskúmajú denné zábleskyvšetko je znova prvý krát všetkomoja prvá jeseňchodím po štyroch a plazím sasom unavený, práve som sa narodilčo je to jeseň. čo je to. aké je to na jeseň. stromy.
Červená vetrovka
vôňa vosku a chryzantémoheň aj keď maličkýsvieti do tvojho horúceho srdcaktoré roztápa námrazu na pomníkochvidím ťa z diaľky priestoru aj časucelé počasie také modrošedé a mrazivéa ty si ako červená bodka v mojomzornom poliblížil som sa k cintorínu za niečímčo bolo môj celý život.
Bodkované vrecko
utieram prach ukladám knižkyobčas zakopnem o pokladnapríklad o bodkované vrecúško na čajuviazal som naň koženú šnúrkua zavesil si ho na krknosím pri sebe duchovcítim ako spia v mojom srdci a v bodkovanomvrecku na hrudischúlení duchovia zelenších chvíľ ako je tátomilujem Ťa.
Šťastie
dívam sa na svojich kámošova som rád že aspoň oni sú šťastnízavriem oči a predstavujem siaké to asi jekeď vám chutí večeraalebo raňajkykeď hráte počítačovú hrualebo sa dívate na filmčítate knihuzvoní vám telefónpočúvate hudbupremýšľam aký je to pocitbyť šťastný.
Tento song som si po desiatich rokoch pustil vďaka P. H. a jeho básni
keď ti odídu všetky snykeď je mladosť preča všetky dievčatá ti pozerajú do peňaženkykeď dostaneš prvú výplatua nevieš čo s ňoupretože dievča ktorej smiechsi chcel vidieť v Parížia na všetkých pekných miestach svetaje prečpremýšľaš ako by si to všetko zmenila zatínaš pästea snažíš sa znova otvoriť srdceale akosi to nejdepremýšľaš ako by si to všetko zmenil.
Sladké sny
bol to taký deň vôbec neviem aké bolo počasiežalúzie stiahnuté a aj keď som chodil fajčiť na balkónnevšimol som si počasieneviem koľkokrát som v ten deň plakalbolo to očistné ako SNEHmoje telo sa triaslo slabosťou a vyčerpanímvo vzduchu viseli zmenyúplná slabosť posledná etapaOči ako 2 prázdne jamy vydesené a červenék večeru som dostal zimnicu a tri m@ily jeden z artforadruhý od Maja ( prepošli ho trom ľuďom a pomôžeš dievčatku s nádorom v hlave)preposlal som ho Janke Bohušovi a Láďovitretí mail bol z časopisu bolo na časeuvaril som čaj zimnica, knižkyčítam si Jana Těsnohlídkapíšem. je to úbohékeď som zaspal. v televízii bežal ešte horornevypol som ani počítačNOC NOC NOC NOC NOC NOC neskončinech neskončí sa spánok v sne sa s ňou budem milovaťako keď anjelské mlieko zaleje svetNOC NOC NOC NOC NOCsladká dobrotivá noc štátna hymna na stv1 a môj senmôj sen môj sladký sen po celom tom psom dniako chrt ktorého zbili oceľovou tyčoua odrazu zázračne ponorený v tvojej vôni farbe svetle noc je ako obrovská veľryba v ktorej som ukrytýs tebou Škromadelko .
I miss her so
najkrajšie bolo keď som vedel že ma čakáš domaalebo si otvorila bránu na vašom domes uterákom na hlave a oči ti šťastne svetielkovali do tmynajkrajšie bolo keď si ma objalakeď som tvoje teplé telo cítil na mojomnajkrajšia bola ulica na ktorej bývašbolo dobré po nej kráčať a vdychovaťstudený vzducha sledovať perleť námrazy na chodníkua paru z mojich nedočkavých ústktoré ťa chceli pobozkať na tvoje čerešňové ústaviem že táto básnička je sladkáa že to nie je žiadne umenie a takale niekedy to tak človek cítia potom ti napíše čo bolo najkrajšieale. je toho ďaleko viac a my už nemáme časo chvíľu zase odletia labute od vás na juha bude tomu rok. dlhý rok. dlhý ako predlžujúce sa tiene broskýň.
Ulice počas letnej búrky ako sa mi premietli na plátne mojej zlovestnej imaginácie...PS: Stále ľúbim tvojú modrú
mocne prší už dva svetelné rokyprší v rukávoch tvojej staršej sestryv autobuseprší v kine a na terasáchnikde nikohoprší mocne mokro a silnerozpršalo sa nad mestom aj pod nímprší na kone za nímautá rolujú po pristávacích dráhachmoja drahá moja drahápršíkvapky ako kryštáľpadajú a lámu sa rozbíjajú hlavy holubomtrhajú sa na tvoje malé slzy a vyletujú opäť kúsok nad zemstrechy sa zdajú nižšie ako obvyklepretože riadne poriadne padá voda z nebaakoby to nebol len mokrý senkde ťa vyzliekam ako zviera vo vodnom tuneliokná a kvapky okná a kvapky ako výkladné tabuleiných mokrých svetovtečú neóny tečú kroky tečiem na ulicisámprší mi do uší do očí do gatíprším celý ja sám ulicou bežím padám trieštimvodou sám celý autobus okolo voda voda samá vodaprším ako oko stromu pod zatiahnutým nebommraky ako rukydáždniky a prístrešky kebab a vôňa koreniaa tu. tu prší moja. prší tu silno bez prestaniapoď ma zohriať a zmoknime do poslednej nitkypremočme si zelenú mikinu a blue akvamarínové džííínydievča dievča dievča poďprší ou ou ou ou pršíííííí ako studené vtákyvšetky ich modro sivé kŕdle sedia na elektrických vedeniacha znechutene kývu hlavami keď ma vidiamajú toho dosťaj oni ma chcú vidieť konečne s tebou v tom krvilačnom daždi.
Zimná básnička
pomôž mi vrátiť sa do dníkeď mráz štípal vo vreckách môjhočierneho kabáta na ceste k vámpomôž mi vrátiť sa do toho poloprázdnehovečerného autobusuza jeho oknom tancovali poloroztopené vločkystarý kostol v Suchej nad Parnoutancovali okolo neho ako malé baletkysedel som v autobuse a bol som šťastnýľudia sa vracali z práce domova bol to naozaj domova ja som šiel k tebe.
Potrebujem radu od niekoho kto pise prozu:)
ahojte ludia:) chcel by som zacat pisat roman, alebo novelu. rad by som zohnal niekoho kto by mi poradil (samozrejme zadara:))) ohladom toho ako sa pisu dialogy a take tie teoreticke finty:) dakujem.
Malá básnička
vždy keď ide dievčatko spaťpozrie napravo od postelekde leží obrovský živý medveď usmeje sa a povie: "dobrú noc".
Pohoda
nehovor mi že všetci ľudia súrovnakíunavený po päťhodinovej chôdzisom dorazil na terasu za dedinoubola horúčava a tešil som sa na studené pivo. schválne som nepilvodu v batohu. aspoň budem nadržanejšía aj som bollupol som polovicu do seba za pár sekúnda sedel a hladkal za ušami malého bastardačo si ku mne sadol do tieňaprišla nejaká rodinka s deťmis deťmi ktoré raz budú ako tá rodinkasporiadaná čistá nudná zatiaľ behajú po terase so striekacími pištoľamia nanukmi od algidy. pri ďaľšom stole sedia miestni štamgastitak okolo tridsať a tie rečipane kristeza koľko.
Jeseň v Trnave
koruny stromov ako meniace sa izbypresvitajúci strop neba je zatiahnutéa vietor rozhadzuje zlaté listypopred tvoje modré očiako malé žlto hnedé vtáčikymodrá sivá a žltá sa mieša s čerňoujavorových kmeňov.
Improvisation II.
dívam sa ponad hlavy niekam pod stropa vypúšťam oblaky dymuobyčajné sedenie v bare je báseňčo tu robia tí ľudia. koho hľadajú. položil som hlavu na stôlako pes na predné labkyv slnečnom piesku mexického malomestaa videl ťa sklo sklo sklooheň v sklelízať tvoju mušličku medzi palisádamičo sú vlastne palisády. predstavil som si mohutný lespalisandre brezy a pláž plnú mŕtvych ulitníkov a krabovpolievku z morských príšerslaný vzduch a poetov plážetak dvoch z miliónaodtiaľto by som sa nerád vrátil späťdvíhať činky pre potešenie z bolestikúsať si do hornej peryaž tečie krv ako z bradaviekpes sa dvíha z prašnej ulicea beží popred slnkom a vápnom vybielené domyradi sa dívate na podobné výjavyja to viempoznám vás ako svoje botyste rovnakíprídi sem za mnou a ja ti ukážem vesmírvesmír plný slnečných ozdôbzavesené na priedomiach susedovcinkajú v jemnom vánkucítim brezový šampón a broskyňovú arómusi to tykrehká ako by ťa niekto vystrihol z papieraopatrne sa ťa dotýkamaby som z teba nestriasol peľaby si sa nepotrhalaešte sa neotáčam za slnkomale pozorujem mesiac v splnev mojej vlčej nociv mojej vlčej realitev mojom hladev mojej dychtivosti a mojom ukrutnom hlade.
Nostalgická improvizácia počas počúvania The Doors
myslím že som mal tak 17za sebou rande s nejakou Zdenkouv čajovničajovňa Mystikneopatrné balansovanie ďakujem za pekný deň a potom doma v myšlienkach na ňuZdenka čierne vlasy ako havran a veľké očimoja stará dobrá izba plná dušía okno po ktorom stekali kvapky dažďamyslel som tam na Zdenku a na čajz čajovnemusím byť opatrnýizba bola tichšia ako dnesvšetko bolo vtedy tichšiepod posteľou stál 20 rokov starýstriebornýjednokazetový magnetofón SONYa mne v ten deň spolužiačka Katka požičalaThe Doors. nikdy som to nepočulvložil som kazetu do magičua počúval Waiting For the Sunniekedy sa snažím vrátiť do toho dňaaké to bolomyslieť na Zdenku, ktorá má už dieťaa na ulici ma nespoznáthe Doors už nikdy nebudem počuť ako vtedyani jablká na stromoch nie sú tie isténiekedy si pôjdem pozrieť zblízka jablonemyslím že som sa nikdy nezaľúbil do holky z mestaaká zvláštna bola vtedy moja izbaa aké bolo všetko zvláštneaj tá čajovňa a podvečer na autobusovej zástavkekoľko sĺz sa mohlo preliať od tej dobya ako sa svet zmenilpustite si Riders on the Storm a počúvajte ten dážďv pozadía ako tam občas zahrmí akoby ste boli dnu v tej piesnia stopovali na diaľnici počas letnej búrkyv izbe lietali mrakyžiarovka svietila na žlto a koberec hrial na chodidláchležal som medzi učebnicamia len tak som myslel na Zdenkuako sa usmieva do jesenného vzduchušálka svätojánskeho čaju stála sedem korún.
Poster
broskyňové vtáky rozsekliazúrovú oblohu ako komiksový plagátnad posteľou bledého dievčatkaktorému neviditeľný dážďbubnuje na zatiahnutú strechuokenice sa trasúa bledé dievčatko vplávalomedzi broskyňové vtákya premenilo sa na jedného z nich.
Ceruzka v tvojich prstoch
ruky z ceruziek a uhlíkovštetcom farbami vyčaruješúsmev snehuliakaaby mali deti radosťjeden prst tvojej rukyraz držalo dieťa v autobuseurčite si sa usmievalaa v hlave ceruzky a tušefarby tvojho šálu a červenej bundystolička rebrík a vedrona výkrese na bielom výkresebielom výkresebielom výkreseako keď na sneh spadne gombíkz malého snehuliakastopy tvojich čižiem v snehua ja preč úplne preč.
For the one i love
na lesnú cestu si posadalroj motýľov a ich tigrie krídlarozvírili bublinky atómov a molekúlvo vlasoch sa ti usalašil vánoksi taká krásna a jemná v poludňajšom slnkuaž sa ťa bojím dotknúť.
without rhymes
hodil som do placu (to neni preklep) svoje očisvoje srdce, svoju dušu, aj hlavu (gabika sa bude smiať ale mne je to jedno)ešte nikdy som nikoho nemiloval tak, že som bol ochotnýbyť iba jeho kamarátpomaly mi stačí pár slov, vidieť toho človekavedieť že je v poriadku a že je zdravý a živýyou are my best mate nerozumieš mi, ale to nevadímálokto mi rozumie. som na to zvyknutýhľadám len svoje miesto na zemi a je to ťažképredtým som ho našiel pri tebeale ty si ho nenašla pri mnevôbec sa tomu už nečudujemuž ťa nechcem zväzovať svojou láskou k tebeale vždy ti budem na blízkuak sa ti čokoľvek stane môžeš sa s tým na mňa obrátiťnemusíš nič vysvetľovať a ani mi nič daťdala si mi toho už beztak dosť.
Nikdy sa nestretneme
musím sa dostať preč z týchto miestpreč ďaleko prečniekam kde anjelské zbory chrlia snehako delá na štrbskom plesesneh po ktorom sa spúšťajú červené čiapkyv esíčkachchcem v zime objímať tvoje útle ramenáa kresliť soby do tvojho horúceho srdcapočúvať tvoje vety bez koncaa smiech ktorý zvoní ako malé cencúlepod odkvapommusím sa dostať preč z týchto miestpreč preč preč preč.
Váh
chodím sa prechádzať k Váhusledujem vlny počas súmrakua z úst vypúšťam dymsom rád, že nie je pekné počasielebo takéto je ešte krajšiepo hladine plávajú labutea ja sa na ne iba ticho dívamchcel by som byť celý v zelenoma stáť v žiari západu slnkakričať na západnú stranuposielať ti srdcervúce pozdravystačilo by mi malé tiché ahojfúka vietor a mne je chladnoaj v svetri.
Dry your eyes
<object width="425" height="344"><param name="movie" value="http://www. youtube. com/v/tbPA58xJI24&hl=en&fs=1"></param><param name="allowFullScreen" value="true"></param><embed src="http://www. youtube.
KNIHA
ľudia vo filmoch a kniháchviac hovoria a viac žijúprechádzajú sa krajinamitakými, čo si predstavímea vieme že sme tam boli raz tiežvedú otvorený vnútorný životboria sa ťažkosťamiriešia veci komplexnejšiežijú ako v obraze, ktorý sa večne meníkaždú sekundukonce sú niekedy trpkéinokedy mám rád happyendyľudia v kniháchmoja kniha sa motá po daždia jej stránky sú premočenéhľadá knižnicu, policu, tvoje rukya tvoje prekvapené oči, čo hľadia jejnajnežnejšie stránky napísané pre teba.
Agáty
na tvár ti padajúdažďové kvapkyz kvetov agátuagáty za dedinouvedľa krížahrmícesta za dedinoulemovaná agátmipred nami psy.
Mal som raz sen
mal som nejaký senuž neviem akýmôj sen udusili chápadlá rôzneho druhuktorým nerozumiemty a ja ja a tysedím v kľude a vnímam tvoj dychmal som sen ale už nesnívamchodím námesačným svetloma snažím sa preplávať mores tou tupou bolesťoučo tu po vás zostalaaby si sa odstrihol od minulostipotrebuješ budúcnosťhovorím sia nechutí mi jesťstrata času opäť a na raňajky cigareta na balkónepieseň nie je žiadna holubicaktorá priletí k tvojmu oknutisícka básní ako blúznenieani štipka reality v nich nebolavýmysly od výmyslu sveta a zem dýchalateplom tvojich rúklenže boli studené ako ľad a ja som verilveril som vode, kameňom, stromom a plazomveril som že existujú dobrí básniciveril som že. proste som silne veril. a bola to silná zrada.
Uleteli básne smerom na východ, zakrúžili nad komínmi a umreli v mrazivom decembrovom ráne
la la lala la lav básni to nejde zaspievaťale pekná melódia si ku mne prisadlaa zložila si krídla ako pri odpočinkuodišla sia ja môžem opäť písať tie básnektoré si mala radamiesto tých, ktoré nemá rád niktola la la lala la plus tie sirénypožiarnych áuthorí môj celý domovplamene rozhrýzli celú mozaiku fariebaž k živici spomienok a snovkričia o pomoc a krčia sa v kútestále si pamätám biely sneha kŕdle vrán na ňompamätám si aj na leto a JESEŇ.
Keď fúka vietor a hrá na komíny, myslím na to aká si preč
rozprávaš to zrnkám piesku na parapetea čakáš ako ich rozptýli mrholenieako slzy tvojho bohatvoj boh dažďa ktorý zmije špinu zo sôchna námestí z krížov za dedinamiz listov vinícostane iba vôňa ktorú cítišiba ak. iba ak. premýšľam ako to napísaťiba ak ťa. nemôžem.
?????
je mi tak smutno pri predstavekoľko ľudí umriebez toho aby si na teba spomenulije mi tak smutnoje mi tak smutnože život ktorý prežijem nebude s teboua ty sa budeš smiať niekde úplne indeako ja budem plakaťa vedľa mňa bude niekto úplne inýa ja na teba nebudem myslieťty ma nebudeš poznaťaj keď sme boli najlepší priateliatvoje oči boli ako lampyvždy keď som ťa uvidel raz zabudnem tvoje menoa je mi kurva smutno za celým vesmíromktorý nosíš v srdcipretože v duchu viemže nie si obyčajný človekale poklad ktorý som mal chrániť.
Bez elfov
možem sa pýtať how t o survive in the night lifemožem sa dívať z okna ako prší a myslieť si niečolen tak pre sebana gitare zahrať prchavú melódiua snažiť sa zabudnúť na prechlastané nocipretože jediné čo chcem naozajje prejsť sa s niekým po trávnatej plánikde vietor zobúdza zo sna elfov asi je to príliš prehnaná požiadavkakeď si uvedomím že elfovia neexistujú.
Pod kopcami
decembrový sneh sa zniesol na strechya komíny vyfúkli biely dymv mojich nozdrách sa usadili staré vônekeď som ti niesol sebana nohách zanechávajúcich stopyvo vŕzgajúcom snehua kohúty spali v kurínocha mačky tvorili klbká v šopáchv komore viseli nohy klobás a slaninastrechy sa ponárali do tichapary stúpajúcej z úst a deti v čiapkachťahali sánky hore kopcom smerom k lesubože ty si bola ako dieťa očakávajúc vianoce s rozžiarenými očamia v náručí stískajúc knižky a šteniatkavšetka láska ti pretekala drobnými rukamiako voňavý dym vo fialových poliachkde vločky kreslili tvoju tvár.
0908 205 677
viem že nepotrebuješ mať pri sebepríťaž ako som jaod malička žijem v sne a teraz som sa zobudilvšetci tí chlapci okolo tebasi urobili vodičák v osemnásticha jazdia na autáchzatiaľ čo ja som chodil kade tade s gitaroua myslel si že budem rocková hviezdavšetky tie detské sny verzus dospelosť a nudaktorá ale tým chlapcom okolo teba vyhovujechodím ako bez duše celé dnia viem že existuje človek pre ktoréhoby som všetko zmenila na to mi povieš len že musím žiť kvôli sebeako to robíš tyjasné. odsťahujem sa do cudzieho mestas tieňom fotra ktorý ma nenávidí za chrbtomv batohu budem mať dojebané detstvoa samotunájdem si zle platenú prácu a z okolo idúcich jeepov na mňa budú lietať slinya prídem z práce domovdo izby tri krát tri metrea ľahnem si tam a budem pozerať televízorv tom lepšom prípadealebo sa zbláznim pri očumovaní stropubudem to robiť len a len pre sebažiadna milujúca žena, deti, udice, psyiba samovražedné stavy a osamelosťa pivoa akcie na ktoré už nemám náladua prestanem držať krok so svetom a s módoua svet ma zvalcuje a móda ma vyzlečiea telefón stíchne a keď bude niekto volaťbude to omyl alebo vyhrážanie sa zabitímnačo odpoviem, že ok zabite ma rýchloale napriek tomu sa posnažím to prežiťa splniť si svoje snyjediné čo potrebuje človek ako jaje nekráčať sám po ceste.
Mraky
cesta autobusom ubiehala pomalydlhý asfaltový hadnad trnavou som uvidel z diaľky šedý hríb mračiena pod ním vodné nitenemal som dáždnik. asi zmoknemako kurablížili sme sa k búrke a ona k námna sedem míľových čižmáchcez otvorené okno som zacítil vietora vôňu dažďa, mokrej zeme a asfaltuzavrel som oči a znova ich otvorilkopce pod ktorými bývaš čakali tiež na dážďa ja som sa na ne díval pomedzi kvapkyna okne podvečerného autobusu.
Hey
chceš byť s niekým milovanýmv domea byť si istý sebou že to zvládnešchceš psa a nejaký les nablízkuúplne obyčajné veciúplne najkrajšie a najobyčajnejšie vecia len sedíš čakáš a nazvú ťa perverznýmkopnú ťa do bruchanechajú ťa opustene zavýjať na stenya rozprávať samému sebeslová neútechy a nepohodliaramená sa zužujú v cigaretovom dymesleduješ chodcov. každý je bezo zmyslua kráča ďalej akoby niča ty myslíš na všetky sny ktoré už nemášlebo ti ich vzali zo seboua nazvali ťa v duchu niečím čím nie sitak im ukáž kto si.
Rouzmery je kunda opice
ukradnuté kľúče odo mňauž nikto nenájde a ja budem stáť pred sebou samým a klopaťkým ma niekto nevezme k sebea ja tam ostanem stáť ako stromzaliaty lávou a šokovaný náhlym zastavenímčasudoma máš gramofón a veľa rozprávoksi jediný človek ktorý to môže vykonaťokrem mňavyhnúť sa utrpeniu týmže ho celé vstrebem do sebaako hada vyserem vonpotom ti ukážem ako narábam s časomukážem ti aké to je čakaťja a čas sme ako dvaja nepriateliaktorí sa vyhýbajú sebe navzájomukradnuté kľúče odo mňapráve som rozkopol dverehodil na podlahu pľuvaneca otočil sa naspäťtu už nebývam priateľka moja falošná.
****
vôbec neviem kde sa stala chybaže tu sedím už týždeň sáma nič sa nehýbe ani steny nekrúžialen smutné pesničky mi kĺžu ušamiako ležérne farebné hady plné snovkeď som ťa prvý raz videlmyslel som si že si staršiapôsobila si na mňa ako zázrak medzi smeťamiktovie prečoprečo sa hovorí to o tom zlate a blyšťaníčo viac povedaťštyri dni som takmer neprehovoril slovozatiaľčo ženské magazíny chrlia rady o partnerstvezabíjam si hlavu o budúcnosťako múr bez útechy a mne je stále väčšia zimaaž si objímam vlastné plecia a snívam o zime pred ohňom o svetle v malom dome pod kopcamije to len nostalgia a čosi navyšečo nechcem nazývať, lebo to nemá meno.
Júl
keď aristoteles hovoril o prvom filozofovaníako o čudovaní sa je mi zvláštnepredstavil som si veľké oči otvorené dokoránod úžasu nad svetomdnes málo ľudí vidí to čo videli onimesiac slnko jazerá a hviezdyvšetko vysvetlené zabalené v igelitena predajchcel by som ťa previesť krajinamimojich túžob a návratov do dôbkeď sme mali roztvorené oči ako obrovské sklenené gule a ty. a ty. ktovie čo tycelé nebo sa odráža na hladine dve oblohy plné mlieka a júlový vzduchzabudol som.
Bolesť
sú miesta a čas kam sa už nedá vrátiťvšetko si pamätáš a vieš aj na čo si myslelje to len sen len sen. len sen. nikdy sa nevrátišskús si spomenúť na všetkých tých ľudína tie letá a zimykoľko ich je už preča pamätáš si detaily aký to bol pocitkeď si vdýchol mrazivý vzduch pod oceľovo modrou oblohouako sa vlnil vzduch nad poľomako čajky krúžili nad mŕtvymi mušľamia tvoj smiechako som hral everybody hurts na vianočnej besiedkena gymplivšetci mali obleky a ja roztrhané riflekde to všetko je. kde sú všetci tí ľudia.
Sweet Nineties
vo mne je toho málosamý mŕtvy hobbitpozri čo si urobilauškrtené srnky vo mneasi nemáš chuť na krvavú dúhuprišla si prebudiť slamenného mamutaa ohnivokrídle motýle letnej nocia teraz tu je len tento popolpolia plné vlčích makovsú teraz prázdneani nevoňajú ako tvoje rukya ruky tvojej matkyani nikto nespieva tvoje pesničkyani ničnevidím ťa v šatách s námorníckym kolesomnevnímam horúčavu z augusta 2006nepadajú kvapky veľké ako futbalová loptaprebudený zo snanechajte ma ešte spať ja sa na to nechcem dívaťchcem mať pri sebe tvoje vlasydo prdele nechajte ma tumne sa nechce kráčať po vašich zasraných uliciach.
Neviem ako to nazvať
kto som oproti vám. samozrejme niktojedna mi píše ako sa jej ľudia stále pýtajú čo jej jea jej pritom nič nie jezábavné nie. lezú jej tí ľudia hrozne na nervymám chuť sa jej spýtať čo jej jeale serem na to. ďalšia má pocit že jej život je oproti môjmuhrozne zaujímavýďalšia ma má vraj rada ale už to nebude opakovaťaby som sa náhodou tou láskou nepredávkovala chlapci sú ďalej tvrdí a predbiehajú na plnej čiare a tunujú motory a potom umrúna infarktnechcem byť ani chvíľu sámale radšej budem sám ako sa prizerať na tú spúšťčo dokážu ľudia narobiťa opäť sa nájdu ľudia čo povediaže môj život oproti ich nestojí za niča budú ujúkať od radosti a potom sa zobudias hlavou plnou vlastných problémovchodil ku mne jeden týpekvečne sa čudoval prečo nežijem super životako on on on on onniekedy som ani netušil ako zle mi jeale on prišiel a všetko mi vysvetlilkeď som sa s ním prestal baviťzačal som ho vídať šialene ožratého s parohami na hlavezačal som sa s ním opäť baviťa on mi opätovne vysvetlil že sa má moc dobrea že by mi prospelo žiť inakmusel som s ním opäť prerušiť kontaktyaby mal viac dôvodov sa usmievať na svetale ja pritom nechcem byť sámnechcem sa ani mračiť ani sa hádať a mať depresielen neviem prečo každý dobrý úmysel končí v stokea ja si musím stále hovoriť nevadí to nič to bude dobréa ono neni.
Všetkým čo ma opustili
mám strach ale nie o úspech tejto básnemám strach že zhorím vo vásasi neviete čo tým myslímasi niedal som vám všetko a volačo aj vzalbodaj by sa nestalo čo sa všetko staloale keď sa niečo staneuž sa to neodstaneje ťažké dívať sa ako umierajú ľudiaaj keď pred vašimi očami žijúale pre vás musia byť mŕtvilebo niekto to tak chcelebo máte hrdosť a už im ani neveríteaj keď viete že tí ľudia nie sú zlíže chceli byť len šťastní a preto vás opustilia teraz premýšľajú ako ďalej a ja im neviem pomôcť lebo sám potrebujem pomocale nežiadam o ňu lebo som si zvykolže človek je milovaný len keď nemiluježe človek je obklopený ľuďmi iba keď je sáma že nádej je len otázka časukdežto beznádej vám dáva šance ktoré aj tak nevyužijeteniektorí ľudia vám nikdy neporozumejúich neha bolínikdy som pre vás nechcel byť tým, čím som terazzaslúžim si byť stratenýnehľadajte manemá to žiadny významhlúpo a bez úžitku vás milujem.
Fotografia
videl som ťa v sne viešmala si pruhované podkolienkya vlasy prefarbené na hnedosedela si na lavičke vedľa neznámehoa dívala si sa smutneboli to fotografie v koženom albumeprilepené páskouna jednej fotografii boli sklenené gulev trnavskom parku okolo lavičieka k fotografii popiska: "niekedy je vonku aj počasie"a po sklenných bublinách stekali malé kvapkya steblá trávy boli mokréa žlté listy voňali dažďom a vonku bolo možno počasie.
:*
mmmm bla bla blanesmrteľná báseň básnicipuberta ambície a jeleneou vodíš ma po lesea je to báseňaach pozri ako ma objímaš na kopcinačo by som toto robilpísal báseňaž keď ma opustíš aj moje silymmm bla bla pičovina báseňjeleň vyplašený pomedzi stromymy naše oči láska a streľbanačo by som od teba niekampísať báseň neeeeradšej vdychovať tento stromčo nám vyrástol pred nohamimmmm bla bla bla básnicimmmm blabla bla bla lalala bla.
Stratené
boh má asi zmysel pre humornapísal som svoju najdlhšiu báseňmyslím že najlepšiuhovorila o všetkom čo mám v sebea zároveň nepovedala ničvolala sa Sizyfosbola o nezmyselnosti životaa túžbe po zmysleautomatický text, ktorý som vypotil za 10 minútbolo to o láske a sklamanío tom ako sa strácajú ľudia z môjho životaa že mi na nich záležíže je to zbytočné a vyčerpáva ma toa boh má asi zmysel pre humorpretože tú báseň som celú stratilstratila sa v hlbinách počítačaumrela odišla do prázdnaurobila iba to o čom som v nej písalstala sa sama sebouničím.
Piatok
otvorím okno do špinavého svetakde sa dá tešiť zo života a chodiť na prechádzky so psoma robiť rôzne veci a byť takzvane šťastnýdo vnútra prúdi chladný vzduch a nočný motýľje jarný podvečerdepresia je ako plíživá nemoc keď osamotespriadaš plány na odchod do prečmyslel som si že to bude dobréže sa zase nadýchnem niečohoale to nie je ako dať si po práci jeden panák a šlukto je o inomnúti ma to premýšľať nad žiletkami a teplou vodoualebo nad tichou paralýzou na práškochvonku niekto telefonujemá nepríjemný hlas je nepríjemnýnezavriem oknoje to príliš smutnémusím len dýchať a myslieť na tvoje dlanecudzie ako cudzí byt alebo posteľuž sa nikdy nevrátim tam kde som bol prvrozmýšľal som že napíšem bohumám jeho icq čísloale je vždy offasi niekde tancuje a smeje sa nad smrťounašťastie mám cigarety a môžem si ničiť zdravievon oknom fúkať oblaky dymu do obzorua môžem počúvať the curezhlboka dýcham a dám si ešte jeden pohára jednu cigu von oknom smerom do poľaktoré sa pomaly ponára do tmypiatok je ako veľká mušľakdesi sa smeješ a žiješaspoň že tak a všetko bude okkeď mi sfajčená zavoláš že je tam super.
Chrobátko
na parapete sú uschnuté chrobáčikyako keby pristáli v jaritakto mŕtvo sa túlia k sebeako keby ich dlhá zima vyčerpalaaž na smrťpozerám na ne a nechávam hrať hudbustále hlasnejšie stále tichšiezabúdam a nezabúdam na fackymyslel som že zvoní mobilale to bol len sampel z pesničkychrobáčikom je to už jednovšetci ste rovnakí.
Dážď
vonku prší ako keď šuští staré rádioa je tmaa dievčatká spia pod dýchajúcimi horamidýcham aj janádych výdych nádych výdych a klbká vlnyrozhádzané na zemisveter ako nosil kurt cobainvonku prší a špinavé chodníky sú mokréako tvoja jaskyňa uprostred telamám triašku a o chvíľu zas dozrejú čerešnepočas týchto dní sa viem skryť do kinak rieke ktorá plynie bohvie kamstrácam vieru ako v loosin´my religionpozerám a dívam sa na kopceidem s nimi do nich pomaly stúpamepo okrovej zemi pahorkovna strome spieva drozd a dážď mu steká po krídleupršaná klávesnica piana robí cink cinka vonku ti zmokol vlnený sveterpretože prší zrovna keď ty si vonku a ja domazrovna jar nám unikla do nenaplnenej večnostičakal som na ňu celú večnosť.
Dead Flowers
umiera láska umierajú vzťahyumiera moje akváriumumiera moje srdce moja dušaumierajú moje rukyumiera všetkovšetko je mŕtvebez pointy dopredu mŕtvetvoj mŕtvy smiechdopredu mŕtvy bozkláska sa zmení na nenávisťnenávisť je smrť je smrťsom už teraz mŕtvymŕtvy mŕtvy mŕtvy mŕtvybez jediného zvuku všetko pochovanénepočutý nikým nevidený v hrobkektorú som si sám postavilibaže živý do prdele živýale neviem prečo. pre smrť a pre smrťmŕrrrtva mrrrrtva budúcnosťmrrrrtva minulosť mŕtve slovomŕtva ruka položená na mojejmŕtva krv v mŕtvej žilezabitý cit iba bolesť v tele rakovinahlodá páchne prázdnota bez fariebzima úzkosť samota a nedôverasmrť.
Stay or get away
pozri holka. ja som takýtomyslíš že chcem strúhať formu. nepotrebujem niekoho kto si myslíže som oukejnebudem robiť ramenáako ten pičus ktorý to potrebujenebudem ťa moriť básničkamito sú moje osobné vecidaj si dokopy všetky plusy a mínusya kľudne sa strať alebo ostaňmám plné ruky životaktorý sa stratí v prázdneak ho nenasaješ a nepošleš ďalejmáš ho aj tybez toho je všetko jedno.
Majoneza
kokot vošiel do miestnosti a povedalsom básnikčakal nejakú reakciužiadnej sa nedočkalskríkol hlasnejšie som báááásnika do hlavy ho trafil kelímok s pivomvy nechcete počúvať moje básne. vy sedláci. sedláci. do hlavy ho trafil pohár od majonézypokazenejvôbec neviem kde sme ju vyhrabaliz kerej piče materačej sme ju získali.
Mojej láske
samý lúzer samý niktošsápu sa ti po srdci potom ho zašlapúrozdaj sa a neostane ničkedy nájdeš človeka kto ti dá všetkolen lúzri a nuly plné sľubovs prázdnymi papulami a ešte prázdnejšími dušamipoznám ich takých veľauž som ich videl kopecsamá póza a chabé myšlienky a slabé snydrž sa pri zemi drž sa pri zemivšetko je to aj tak iba nasilunásilím ťa oddelia od všetkého čo máš ráda myslia si že zvíťazilinuly a podvodníci z nižšej cenovej kategórienudní na zaplakaniepri tebe žiarim ako diamanta nechcem od teba niččo mi nechceš sama daťtakto ťa milujem až za hroba asi ti to nikdy nepoviem.
Báseň pre malinké
nechcem vytvoriť veľkú báseňchcem ti len povedať že mi chýba tvoj smiecha tvoje objatiea všetko čo robíš tak sladko ako niktonapríklad granko keď svitá.
Básnička bez princeznej
keď ti nič neostaloa motáš sa od steny k stenea pesničkám sa nedá veriťlebo človek čo spieva je preča ty máš v ušiach slúchadlákeď fajčíš cigarety miesto jedlaa vieš že si sámvtedy si sadneš a napíšeš báseňale nevieš prečo to robíšvieš že ťa zvalcujú jarné dnikeď teba hriala zimaa jarné dni sú chladné ako diamantyna krku vyschnutej dámyľúbim ťa ľúbim ťa ľúbim ťaale ty mňa nie ty mňa nieje ťažké byť ľudský a ťažké byť neľudskýpôjdeš sám dlhou tmavou nocouv očakávaní rána rána rána ránakeď spievajú plechové techno vtákynerozozneješ flautu nad hôrkouani nevrátiš vlhkosť toho vzduchuspäť do tvojho náručiasi ešte tam. si ešte tam. dúfam že žiješ tam kde si žila predtýmtam kde sa vracajú labutea staré panie si o tom vravia v autobuseo 18:30 z trnavy k vámdo váško studeného domu kde je zima iba mnena matracoch pol metra pod tvojou posteľou.
Jebem na názvy
stále skúšaš niečo novévieš že to bude nová postelnová zubná kefka, nová vôňanové pesničky a knihynové zvyky a nové tvárekeď to čo bol tvoj domovťa vyvrhlo na ulicua ty ideš a stretneš niekoho novéhoa zakúšaš nový humor a nové citynové problémynové jedlá a nový sex a nové ránotrochu cudzieje to nezvyk je to novévšetko si zahodila pre niečo novéa ja si na niečo nové práve zvykámnové cesty pozdĺž riekynová známosť, ktorej možno ublížimnové ročné obdobie. tuším jarnová jar, iná jeseň, naše námestie, naša kaviareňkecy kecy kecyuž je všetko nové a nič nikdy nebolo vzácnesme ako staré noviny v košia ako tie nové na stole a zajtra tiež v košia všetko to nové bude raz tiež staré.
Choroba
keď vieš zlato ja už neviem ani aký je deňráno sa zobudím a namiesto raňajoksi zapálim cigaretuzožerem jednu tabletku zinkua dovracám sa do záchodanamiesto článku za ktorý by mi dali prachynapíšem zadarmo báseňa zase sa neosprchujemza zatiahnutými roletami prežijem celý deňneumývam riad a ani sebaale dnes musím vyjsť von do svetaa dívať sa na to všetkostále dúfam že nepríde jarpre mňa jar znamená bolesťvyhovovala by mi polárna noca žmúrenie do žltej žiarovkypointa sa skryla do môjho žalúdkakde neznesiteľne páli a bolíproste som ochorel a horím.
MANDO DIAO
som rád doma sámvypeckujem hudbu poriadne nahlasMANDO DIAOa prehluším všetku tú bolesťdo hudby sa dá skryť pred všetkýmikurvami tohto svetaaj pred tebouasi mi chýba tvoj falošný smiechnemôžem si pomôcť ale nebol falošnýproste som to nevedelsedieť v izbe a surfovať na basochmyslieť na holku s dlhými vlasmiktorú to už tiež tak nebavímal by som začať jesť.
V jeseni
tvoj úsmev sa skrylv žlti tmavých stromova mňa prikryli listy.
Plná poľná (mýtus o človeku)
milan zistil, že ho podvádza jeho milovaná. kým on doma sníval o tom, že ju urobí šťastnou, robil ju šťastnou niekto iný. keď to zistil, zatočil sa s ním celý svet. nevedel do koho ani do čoho kopnúť.
Hm
Blbý rok. Všetko ide od deviatich k piatim. Aj keď sa niečo darí, ide to mimo mňa, akoby sa ma to ani netýkalo. Každý len:-Oooo.
Hm
Blbý rok. Všetko ide od deviatich k piatim. Aj keď sa niečo darí, ide to mimo mňa, akoby sa ma to ani netýkalo. Každý len:-Oooo.
Sorry za chyby
este nebola tak hlboka noc ale frantiskovi sa chcelo spat. mal pred sebou kopec prace, ale on nebol workoholik. vzdy sa chcel volat frantisek a aj sa tak volal. len mu neslo do hlavy ako je mozne ze takto neskoro vecer bazi po kontakte s niecim co jeho dusa potrebuje k zivotu.
Diletantská poézia pre otrlých
nenávidím slová bez dôvoduchcem tvoju pravdu mať vo vreckurovno pri srdciuchovať všetko čím si bolaspolu s tým čím sinajvzácnejšia planéta vo vesmíreutajená a vzácnanikdy nikdy a nikdy nikdy nezabudnemna slová ani na hudbuani na kúsok tebavždy máš u mňa domovaj keď bude zem mesačnou krajinoubudeš tu mať mňa a detstvonavždy.
Predošlý deň
rok je farebný ako vlajkanejakej teplej krajinyako pás pestrej látkynatiahnutej od januára k decembrutie konce sú ako biele obdĺžnikydnes sa mi zdalože som ešte nikdy nevideltak zlatohnedý svetpole bolo ako bábovka z kakaaa na ňom trojica detí a čierny pesaž dnes večer sa na bábovkuzosypal cukora delá farieb stíchliako vnútro spánku jahody.
Jericho
slnko na chvíľu presvietilo mrakya bolo to iba ako vyblednutýcitróna do krajiny vstúpili jazdci únavyzaháňaš to filmami čítaním samotoua hudbou zo severu kde ľad trieštikmene stromov ako drevené rukybez rúktriasli sme sa rozhovormiktoré vnikali priamo do dušímohlo nás to zabiť ako vlnaktorá sa po čase usadí a umriepo perónoch sa prechádza dobrea vlaky sa plazia ako hady nočnými poliamibez záruky na návrata predsa sa vrátišalebo sme počítali pruhy na temnej asfaltkekeď sme sa tunelom noci rútili do brieždeniautopení v krvi vlastných svetovmlčiaci a unaveníso stenami medzi našimi telami a mysľamikaždý sám za sebaako nás to dnes učiadodnes tam všade znejú clivé rohya prosia o pád jerichonaklonené nad bezprostrednú lúkuplnú mŕtveho zhodeného parožia.
BAR
noc ako keby bola po smrtia kryštáľ sa NUDNE LESKNE na barestojíme tu a kričíme na barmankua utekajú nám oči ponad modré plamenechlastá sa zadara. trocha sme to roztočili. okolo prebehlo fialové kuraani sme si poriadne nevšimlikedy skončila noc a začalo ránoale nevadí.
Zabi skurveného nácka a bolševika
ruky k stene. k zemiiii. nevidíte že mám samopal. to namiesto kokotačo čumíš otoč sarozkroč nohy.
Paranoia
unavený o tomto časemŕtvy a vycucanýako po nájazde pavúkov z peklabojím sa spánku aj bdeniaeste jeden podnet a vybuchnemoddelený od zmyslu životaako od pupočnej šnúrypredávkovaný šťastímstrach obnaženej dušez uhryznutiapríliš mnoho informácií pretieklo kanálomsom na muške lovca.
Ústup
odchádza to s hudbou Dežas jeho slovamis citmi ktoré sú menšie ako tie čo boliaa preto väčšiezabudol som že na to aby som mohol mať niekoho rádmusím mať rád sebaaspoň trocha nie moc nie priveľanapijem sa vodyprehodím pár slov s Vladompár slov so mnou prehodí Dežozabudnem a zaspím do nového dňadeň uplynie na chodníkochv autobusoch v kníhkupectváchv objatí v hračkárstvev slobodných nádychoch a výdychochnič nechcejúcej láskyako mantra osobného náboženstvaako nič plné všetkéhoa všetko plné ničohojednota oooo jednota oooo coopreťaze myšlienok sa ukladajú do tejto básnepremýšľam ale neanalyzujemmyslím že stačínie som megaloman.
EMO EFFECT
videl som video parodujúce emonič zvláštnezasmial som sabol to účel videanie som predsa emokill the emo. na tričku punk girlmóda je takábuď si punk alebo hiphoperemo antiemo anti hiphopmusíš si vybraťalebo nemusíš si outnie si vtiahnutý do hry do jej dejaspäť k videuneviem či byť smutný je v módealebo si smutní ľudia urobili imagezo svojho smútkuasi obojeale vo videu ide o tov podstateže ak ste nespokojní a nešťastníste zároveň aj smiešnipíšete básne. hráte na gitare. ste citliví.
Fotky z koncertu
kričiace pery v polnoci koncertuľudia si striedajú posty na parketea vydupávajú rytmus do elektrickej operystovky nôh na trávnikua poletujúce fajky a rukyfľaša vodky koluje z úst do ústserieme na herpesy a na faux pauxmám dlane vo vreckách kabátupre istotu sa dívam na škodu 100z ktorej hrá tranceaby z nej vyšli dobrodinci z brezovej pod bradloma poctili nás historkami o tamojších hríbochšaňo sa smeje ako koza a zapíja to džúsomešte vodka blesk z foťákuktorý to zachytí a ideme dnu medzi spotených ľudía medzi kelímkové piváobčas sa okolo mihne zblúdený dôchodca hľadajúci mladosť a v šenku pokecámes kamionistom o jeho ženestrácame sa navzájomje nás príliš veľa a znova sa stretámes niektorými po rokochostali fotky plné grimás smiechu a očí.
Surrealistický piatok
niekto mi obsadil kúpeľňuvaňa s horúcou vodou mi na chvíľu unikáešte dopíšem báseň a odpíšem Gabike na icqa povysávam očami perzské kobercea za oknom nasnežia dva metre snehubude zima ako v uliciach new yorkua surrealisti si zdvihnú goliere k bradea budú popíjať čaj s mrkvovou šťavouniekde v suchu praskajúceho drevasamozrejme v kruhu podobných týpkovako mydnes večer.
Nitra , fízli , pospolitosť , hovno
fízli zmlátili na policajnej stanicidievča ktoré odviedli z punkového koncertuskurvené hovädá v kukláchverzus malé dievčakaliňákov boj proti extrémizmua experti ktorí sa učia čítaťzamestnanci štátudobrovolní otrocivy vyjebané slovenské kurvyčo volili slotu a toho vyjebaného buzerantaktorý je predseda vládyalibizmus a svojvôľa mentálne retardovanýchv uniformáchzhromaždenie krajnej pravice za slobodu slovaďalšia absurditavy vyjebaní buzeranti čo vás vaše skurvené matky vysralivy sa idete zhromažďovať za slobodu slova. a kto bude počúvať tie vaše kokotiny. žiadna sloboda slovaodjebať vás do plynovej komory všetkýchsloboda slovakoho chcete ojebať. veď sloboda slova a akákoľvek slobodaje proti vášmu princípu zmýšľaniateda ak môžem nazvať zmýšľaním ten hnilý procesodohrávajúci sa vo vašich nepekných bielych hlaváchtie kusy mŕtvych hovien prevaľujúcich sa ako hnedé moreod jednej steny lebky k druhejslovensko je skurvený policajný štát a ja si do vlajky utrem akurát tak riťa ak ma chceš poúčať o národnej hrdosti.
Sneh
deti sa tešia aj zo špinavého snehuktorý sa roztáparobia malé vodnaté snehové gulea hádžu ich po sebepamätám si na biele závejeiskriace do tmy žltých lámpa sane letiace dolu kopcompotom čaj jedno vrecko v hrnci pre päť ľudíčervené líca a oteplovačky na radiátorednes prvý raz sneží a je to stratenénikto z nás si neobúva snehulekeď sa dívam hore je to ako naozajale na zemi ležia mŕtve vločkya menia sa na vodu tečúcu do kanálapôjdeme na iné miestakde sa píše rok 1987a v snehu neleží žiadna správa politickéhocharakteru a reklama na hypotekárny úverlen ten čistý sneh so stopami detí a psov.
Vianočná
ako mohol odísť čas zlatéhoa bieleho odevu z básníkeď to má znamenať ponárať sado rovnakých vôd ako minuleasi to bude potrebnétak ako sa menia ročné obdobiakoláč rozdelený na štyri častitočí sa na tanieriaj moja myseľ sa točí a hľadá krajinukde sme sa narodiliuprostred slnečných lúčovv pavučine stromoradí cesty nakreslené tušom a psie stopyv snehuvždy na vianoce to na mňa prídeakoby som nemal dosť.
Luxus
nemôžem písať básnepretože sa bojím vlastných myšlienoka byť smutný môže byť iba niektokto nemá za nikoho zodpovednosťpre ostatných je to luxus.
Česká
proč se mně ptášproč děláš závěryproč je venku tmaproč je venku tmalidi které nic nebavíjen tančit na cizí hudbua lidi v ziměvystavěni chladu bílé barvyproč mi v nosních dírkáchproudí celej severdivoké prase se na okamih zastavilo na čistincea fuňelo párou jako prasevenku je přítmía mé hezké ošklivé botydělají kroky za mnea za tebe a za pejsky na trávníkuumí vychutnat podzima javory dělají tiché písněproč mně pane bolí hlavaproč jsem tak netečnejk tomuhle světu.
Všetko najlepšie po roku
zaspávam v autobuse
a za oknom sa bozkávajú polia
za traktorom sa zlieta kŕdeľ vtákov
vyjedajú červy a chrobáky z hnedých brázd
Asdert/(!"*POlkui
ja nie som ten ktorému to svedčív autobuse na ulici na záchodemám tvár ktorú vidíšale pomaly ju strácamv rôznych ritiach myslev pičiach svojich fantáziíja nemám rád realituani jej opaknemám čo povedaťa preto vrieskam na plnú hubusom už ako tytoto je výpoveď o tomako prázdnoje na svetekde sme vymenilislová za skutočnosťšli sme po ulici vysvietenejbillboardamia bolo nám clivo a smutnoale nemali sme konkrétny dôvodnikdy sme ho nemalinikdy nikdy nikdysme mŕtvi ako albatrosyletiace ponad morenič nie je skutočnejšie ako prázdnopovedz mi niečočo nebude znieť ako veta niekoho inéhoalebo vieš čo. jeb na to.
Malá opica a jej pán bez ruky
zaspala posledná princeznáani som si nevšimol kedyserem na to princeznéna zem letia drakyale čínskea v povetrí zanechávajú dotrhanúoblohu ako kakaofialovújaponský rybár si spieva v člnea ja si brúsim dychovú sekciuv strede cirkusudivák si spokojne vydýcholon to nebudednes sa vyspím sám so seboua bude to fajn.
Stretnutie v jeseni
začína to neškodnecestou po ulici na ktorú padajúžlté decká stromovticho šuštia ako pred rokomkeď si mal ešte žlté teniskya ani neviem či to bolo inéalebo také istévlastne bolo to určite inéiba sa mi zdá že vtedy som to neboljaže ma málo s tým človekom spájaa s tým časomstačí sa pozrieť na staré básnena staré krokypo zemi zvlhčenej slzami tak trochu melancholikpopri plote natretom na zelenomalé oká cez ktoré vidnostoročné lipya knižky v batohu musím vrátiť do knižnicenečítal som ichbolo to dávnoako keby to nebololen šrapnel v srdci a boľavé orgánymi to pripomenúkeď zazriem sebavedomú tvár za sklom automobiluznačky škoda oktavianová ŠPZ, nová tvár, nové všetkolen obrázok v hlave ten istýstará pohľadnica v koši.
Autobus
rozhodoval som sa či napíšem báseňalebo sa pozriem na www. cp. skkedy ide autobus do vrbovéhonačapujte mi tam studené pivo a pripravte si pre mňa zopár slovbudem v nich chodiť a zohrievať kostisom starý a unavenýautobus do vrbovéhobudem v ňom sedieť sáma na poli sa budú naháňať zajaceja pôjdem na pivo von zo svojho mesta.
Nehorelo
keď zapadalo slnko
domy neďalekej dediny
vyzerali akoby horeli
nedočkavosťou
Teskohippie
ahoj. tak poď. napíšeme si básničku. ahoj tak poď.
Zimomriavky a Horúčka
nehnevám sa. nemám ako. nemám na to aparátsom loďka na vlnách bližiaca sa v smiechu na ostré hrany skálviem že tam tiež sedíš a brúsiš si hánky na hrbolatej stenealebo máš svoj kľuda vyhrievaš nohy v papučiach jesenesom ako nálož plná prázdnaruky. ruky studené a bolesť z vnútraprišla náhle ako temný vlakako päsť natiahnutá v zamatovej rukavicia ostych.
Vole
nemôžem už čítať Geminuje to ako pustiť si svoj život znovazatváram okno pred slovamiktoré sú len slováa skutočnosť je len sena sen je len života ako napísal Vole: " veď je to len život"a potom sa usmial na slnko bezočivoako len vedelurčite sa dnes dočkám spánkuale najprv si uvarím čaj ktorý ma tam pozvečervený a horúci v dlaniachvonku bude padať dážď do svetiel.
Melta
a hodinky na stene robia tik taka občas každú hodinu kukučka pripomína pravidelnosťa v hrnčeku je čierna melta kávaa topinky s cesnakom na starom tanieriktorý je rozprávkovýRUBIN TESLA svieti na kuchyňua môj dedo zíva do novín značkyPRÁCA nad nakrájanou slaninouzaspávam pri večerníčku a do tikotu kukučiek zniededovo mliaskanie.
Summer is gone and even in us
odniekiaľ pritiahli mrakya slnko ostalo len v niektorých hlaváchmožno presvecuje cez očia naťahujeme ruky za sebaako špagátypretože sme sa nestihliokúpať v jeho lúčochvráť sa ešte v októbricez imaginárne zámkyv školských aktovkách.
Nízkorozpočtová
do každého vzťahu sa snažím dať všetkoale už som naozaj unavený nedostať ničako si mám dopriať odpočinokpri chôdzi po betóne hore dole a dookolasnažím sa veriť že nie som prekliatyniečo mám niečo so sebou nosímnikto to nechce.
Kluci kde jste?
v poslednom časeje to asi tak osemsto rokovakoby som spal a nevidel pred sebouničmusel som sa nejak previniťkeď je všetko dobré z dosahu mojich očípred monitorom s icq mi padá hlavanikto ma nepoznáešte ma nikto nevyhrabal spod smetíako tam spím osemsto rokovpočúvam nový tata bojsa spím v bdelom stavebudúce dni budú moje topánky chodiť po pustých cestácha ja si od toho nič nesľubujemmožno unavené nohy a očibudem sa dívaťsnáď ešte zvládnem aspoň toloviť očami všetko čo je zamknutékvalitným oceľovým zámkoma kričí na mňa NIE. celou svojou existenciouchcem sa pýtať na niečo čo bolíale bolí ma to a vynechávam konverzačný tóndívam sa. už sa len dívam. dokedy to potrvá.
Nudný život
zobudim sa na obedmám mastné vlasy a smrdímpremýšľam že sa osprchujempremýšľam dlhonakoniec ubehne deň a ja sado sprchy dostanem až večerčo si robil celý deň. rozmýšľal som že sa osprchujemtakže vlastne nemám čo povedaťnie je to zaujímavý životza nechtami mám špinua páchnem nudouako sa máš. odpovede sa zúžili nav pohode a fajnnie je čo hovoriť nie je o čo sa zaujímaťlen bdieť a spať.
Dlhá báseň
prosím nechaj ma takprosím nehovor mi že to prejdeviktória máš také menoz ktorého je závraťvysoko z tvojich ihličiekviktória si tak nízko na vysokých podpätkochudrž si to tajomstvo ktoré neexistujea vezmi si ho do hrobuja som ťa nestvorilja ťa pochovám ako myšlienku na cigaretukeď prší do oknaaj vrany majú kam ísťja niekde som a nemám kam ísťzdravím priateľov neobratnými gestamia na ústach mám rovnú priamkusú básne dlhé ako modlitby indiánovtie sú možno bez slovale v noci sa písanie mení na dôležitú prácusom osamelý chlapec nad klávesnicoua neverím ti. ani ty mne. nikto mi neverí. akoby to nebolo jedno.
Strela
robert sa zobudil a nalial si kávuvčera mu umrel pes. modrý bastard. volal sa Strela a mal biely chrup. robert si naň spomenul a kopol do slipovkáva sa mu vyliala na koleno a plachtušiel do kúpeľne.
Nad ránom
keby som sa necitíl ako blbecnapísal by som múdru báseňale o to tu predsa vôbec nejdesľúbil som sám sebe že objavím cestuplnú slnka a moravských koláčovže niekoho rozosmejem v tôni studnesľúbil som ti jar leto jeseň a zimua k tomu piate ročné obdobiekde sa skryješ pred ostatnýmiplánujem veľkú cestukde zabudneš na bolesťa návrat kde uvidíš svoju tvár dokonalea nebude to zrovna detoxpretože potrebuješ príjemnýpre zmenu príjemný toxešte nevieš či ľúbiš nie si si istýa preto potrebuješ získať vôňu vlasupo troch dňoch na ceste bez kúpeľapozrieť sa na tú krásnu holkubez hystérie všedných miestona ťa zavedie tam kam ty jumusíte vyraziť bezpodmienečne tamkde ticho liečiinak nikto už nič nezistíje to isté nie je to istékaždý je iný v pretekoch o zážitky slastia o tú ideokolo prešlo auto a nejakí ľudia ti zamávaliz nudyauto šlo ďalej a umrelo ti v mozgupoďme preč von z mesta a zabudnime na jeden nekonečný týždeňna spiace hviezdy kanalizácie a spoločnéhospolunažívaniautečme a vráťme sa so železnou iskrou beznádeje v okuspáľme úprimným krikom celú večnosťutrpenianapime sa kyslého dažďastvorme deti ktoré zabijú drakanasťahujme sa do spální bielej láskya zažnime svetlá studeného milovaniadajte mi to čo nemáma ja vám dám to čo nemátecelé to začalo nevinne a tichoa vy ste pri tom ani neboli.
Rána
cez okno vidím ako sa prikradol do nocideňvplazil sa do ulíc a rozsvietil mesto a okolité lesyrozvlnil hlinu polí a zasvietil do tmynebyť ľudí. bolo by to krásneale nebyť mňa a teba kto by sa díval a hovoril jeden druhému. lenže my nie sme ľudia. sme dva červypamätám sa na tvoje bledé čelootočené k stropu"čo budeš dnes robiť.
Ble..Grc .. blabol
serem na vásna všetky zbytočné pseudovzťahy zdravíme sa v krčmách a barochale keď som na dnenikto z vás tu nie ježiadna špinavá kurva sa neozvea nepodá mi pomocnú rukuzaujímate sa o mňa iba keď z toho plynienejaká zvrhlá zábavkamusíte byť veľmi otrlí ľudiaste jebnutí je mi z vás zle.
Búrka
žltý búrkový vtákako päsť prerazil cez mrakyšálka plná jahôd na oblokusa zatriasla a jablone bičujú okenice. moja láska zatiahla záclony.
Ľudská
chodíme po asfalte a po trávnikoch a hlináchrôzne páry nôh topánok a tenisiekpijeme jeme štíme a seriemek stretom nás vedie sex. radi sa zasnívame o láske. potom si zašukáme alebo nezašukámesme ako hmyz. sme ľudia.
Keby mali myšlienky význam, znamenali by viac ako peniaze...
mám príšerne veľa pitia a som naň sámmám za sebou noc na extáze a elektro hudbesom besné zviera ktoré vidí iba oponu a za ňou ničchrlím slová a duša nie je ako kolibríkčo som tým myslel. spýtaj sa a nepoviemvidel som oči a ruky a nohy a ani kúsok dušebál som sa ju vidieťprestal som veriťprestal som veriť. je to vada môjho charakterulenže nikto nie je dokonalý. ale ako by sme chceli.
Pláž
dobre vieš. dobre vieš že najlepšie ti je. keď. nemáš rád.
Boh a Ja
ty vieš že výkrik je nekonečnýty vieš že bolesť neskončíty vieš že túžba ostáva nenaplnenáty vieš aký je ľudský osudty mlčíš a nevravíš ničvidíš ako kráčame po mesiacividíš že sa staviame zo zemevidíš ako k nej padáme neustálety vieš. tak zavolaj nebeských požiarnikov na pomoczavolaj okrídlené bytosti v bielomdívaj sa a pochop jej bolesťa nezatváraj nás do cvokhauzovpohlaď jej vlasy ktoré nazvali nepeknýmia preklaj karmuty sám sa osloboďčo chceš od nás. sme len prach. ty si všemocný.
Ticho
chcelo by to ešte jednu fľašku vínaaj keď človek sa pýta načo je dobré piťosamote keď smiech tíchne v útrobách a ty chceš byť sáma počúvať hudbu ktorá kričí menej ako deňtak si nalejem niečo tvrdšie a stíchnem ešte viacsrdce bije bez dušetoto nie je volanie o pomoc. toto nie je nič. nič rozpustené v noci rána. v noci tichej ako papier.
Still down
som kurva ktorá uvádza detské reláciea potrebujem lásku ako každýv aleji kde rastú stromysom sa zamilovala do Tebaa ty do Mňastála som nad priepasťou a očamisom hľadala srdce v Tvojej hrudiako bliká na červeno a vzdychá len po Mnebrezy zhadzovali kôru akoby naposledyvideli Teba Mňa a Psabolo letné júlové popoludnie 2005a ja som tam niekde stratil svoje poslednédetstvo.
Ian Curtis
i love the indienagelované vlasy a voňavku za litermysli si čo chcešja ti nepatrímrád chlastám a čo. moja budúca holka tiežmá blond vlasy a popiči postavupíše básne a spieva lepšie ako jazajtra sa zdrbem na sračky a budem sa rehotaťviac ako Ian.
Nový poraaadne trendový album TESKOHIPPIES for DOWNLOAD
http://www. teskohippies. ic. cz/mp3.
Download
skvela vec. chodte na download. kvetynikotinu. com.
Jabloň
mám slzy vo vreckách"nerieš" vravíšmám rebrík opretý o nohua z rúk mi vyrastajú červené jablkáčakám kedy ma oberieščakám cez ročné obdobiacež štyri farbyobťažkaný jablkami až mi je to trápnepopadajú na zem, zhnijú a zje ich zemmám vo vreckách slzy z minulého rokuvysuš ich.
Pozvanie
chcem ťa uniesť niekam kde si odpočiniešniekam kde tvoje oči zľahknúbudem sa o teba staraťa fúkať každú ranubudem ťa hladiť a bozkávať ti viečkaunavenéprinesiem ti farby a štetce a plátnoak budeš chcieť namalovať piesok a morebudem ťa učiť plávať a všetko čo chcešbudeme si spievať pesničkya tancovať na hudbu ktorú nikto nepočujedo rytmu dychu a vetra v palmách.
Labuť
Barney sa vracal z nočnej smeny v továrniotvoril dvere bytu, kde býval so svojou mladoua krásnou ženou s hrdlom ako labuťešte spí. Barney čo najtichšie otvoril dvere kúpeľneaby sa osprchovalnikdy by si k svojej mladej a krásnej žene s labuťou šijou neľahol, keby pácholjeho žena vždy voňala ako levanduľový kvetzakaždým keď vdýchol jej vôňu, vdýchol celý svoj život a vzápätí vydýchol vesmír dávajúcijeho životu zmysel. Barneyho žena. ach.
Labuť (pokračovanie)
Barney rozpačito podišiel k stolu a rukou si škrabal hlavu. chytil do roztrasenej ruky papierik a prišlo mu nevoľnoprivretými očami videl iba roztrasené písmo jeho mladeja krásnej ženy. pomaly otvoril oči a kontúry vecí v kuchyni sa zaostrilia vyryli vrásky rannému svetlu. ostré ryhy tanierovšálok a solničiek.
Spomienky na písanie
pre tvoju inakosť by som umrelale možno niemožno napíšem báseň ježiši. možno sa mýlim. nie. určite sa mýlimlenže báseň v ktorej plačústromy a hniezda je prečale možno sa mýlimmožno ešte privolám tancujúce cencúľe (rampouchy)ale možno skončím ako dymnemuselo by to ani vadiťniekedy stačí že ťa milujemčo na tom že chodíš so skautommožno spadnem z tejto stoličkya táto báseň skončí víchricouach.
Modlitba k neexistujúcemu
bože pomôž mi v tom to osamelom vesmíredaj mi silu keď budem kráčať so zabudnutím v srdcia prestanú ma brať na vedomiekeď budem počuť iba sirénu sanitky a štekotčo mi vtedy pomôže. krutosť ako sprievodca mojej láskybeznádej a nespravodlivosťbože. prečo bože. prečo.
Revolver v oku
sedím ako zmok a čakám kedy zaspímpo tom čo sa stalopo tom ako som dostal priamy zásahsedím a čakám na holuba alebo škriatkasom ako telo bez duše. no a čo. stalo sa a deje sa stále. čo ďalej.
Dobre teda
uväznený v predstavách iných o mneto nevadílepšia je samota a tichonedať o sebe vedieť a mať sa dobremám rád svoj zlý vkuskeď váš je dobrýje fajn hladkať si brucho a tváriť sa ako hlupáčikbyť k sebe nežný a čítať si o Plastikochsmiať sa z vlastnej nedokonalosti je akobyť osvietený a zároveň nebyť. veď o to ani nejdelen ležať pod oblakmi a usmievať sa na baránkypracovať na ostrom slnku a čerstvom vzduchužiadne kvádro a kravatato sa mi chce. byť prostý ako voda.
Miniaturka do vrecka
šli sme do kopca mlčiaca hovoriac penové slováako dva bublifuky v slnečnom vánku.
Skrat
začalo pršať na armádu kovových robotovdo vzduchu vyleteli iskry kúdoľ dymu a pach spálenej umelej hmotypod listami sa skrývali lienky.
Nuda V Himalájach
nudím sa jak defka na gaučikeď pažravo zíva na stenunudím sa a mám pocit že ti napíšemako sa nudímako mi remorkér preplával prázdnou hlavouako vonku mraky osrali celú oblohuako sa mi nič nedarí a z ničoho nemám radosťešte mocnejšie sa prilep na toho mafošaso zahraničným autom značky HOVNOja si zatiaľ doma pripravím plán na cestu himalájami a snáď sa prestanem nudiť.
Brestová ulica
na brestovej ulici sú tehlové domyklaňajú sa tvojim malým nohámpod ktorými sa vynie chodníkje to letná alej kde skáču mačky zo stromu na stroma kde zívajú plechové kontajnerytvoje malé nohy dupú na asfalt brestovej ulicea tehlovým domom žmurkajú oknámesiac sa na malú chvíľu sklonil aby ti zasvietilty si sa usmiala cez koruny brestova potom ťa ožiarilo strieborné svetlov diaľke bolo počuť hukot mesta nad vodoulampy a kolesá idúce kamsi prečšla si domov s knihou v podpažía celá brestová ulica ťa chránilaakoby som sa premenil na ňu mesiac a bresty.
Letný dážď
pršía dážď zmýva škvrny z chrbtov zvieratpršía ja sa dívam ako pršípadajú kvapky na trávua na lesklú helmu bicyklujúceho sa chlapcaa na hasičské auto a tričko dievčaťačo ide z nákupuprší do medzier medzi prstamia za ušimohlo by pršať ešte niekoľko dníkým nerozkvitne horizont.
Láskavý prístup
ohovára za chrbtom ľudíčo mu nič nespravilikľudne príde za tvojou frajerkoua povie jej aby sa s tebou rozišlaje to vedec. píše pekné básne. a vyjadruje sa veľmi zdvorilonie je pózer. ale všetci ostatní sú.
Mami
je to nuda. je to presne taká istá nuda. ako keď sa niekto opilo smeje v baretie kecy debilov. tie pózy drsňákov.
I´ve got nothing to say
posral si to tou básňou
ktorá sa automaticky zaradila
do nejakého klubu
chcel si písať ako ten chalan
ZILETKY
Mihaju sa stromy z vlaku vidiet domy zo skoly do sna a zase domov k baletkam z papieru. Cestou na pohreb rozpálit Spartu zahasit v hrobe kamosa , kedysi bývalo. Zostarnut na ceste vyrast z chodnika spadnut na kamenie kolajnice.
Spiace básne
nechce sa mi riešiť nikoho problémypretože v knižke s oranžovým prebalomspia narodené básneako šteniatka v klbkácha vonku je upršané počasiez čoho vzduch vonia ako hlinahlina z ktorej nebudú keramické hrnčekyspiace básne pod mokrými hrudamivyklíčia cez oči do sŕdc milovaných.
Kde sú?
kde sú moje básne. kam uleteli srnčie duše. veď sa mi zvíjali po kobercia svišťali mi okolo oknaako divé vílyteraz to vyzerá na sopelutretý do rukávaa zopár básní aj vydali v časopisevybrali si tie najdementnejšiea pochovali ich do mŕtveho papieradokonca tie básne ešte zmeniliaby boli ešte debilnejšiezatiaľčo som mal v plánenamaľovať svet alebo naň rovno vyliať vedro s farboumohol by som napísať JOŽOVI RÁŽOVIči by nehelfol, alebo ROBERTOVI FICOVIči nemá vzťah aj k poézii, ktorá nie je budovateľskámožno HONZYK NOVOTNÝ a MARIANNA s konskými zubaminečítajú poéziu. jebať ich všetkých.
Túžba
sladké očakávanie zmiešané s bzukotom včielsa mení na hrôzu z plynúceho časuktorý drtí stromy na ívery a skaly mení v prachjediný čistý prameň jari zurčí v horácha vyhladzuje vrásky strachu z povodníje osviežujúci v horúcich letných dňocha jeho vlahou žijú obrovské stromy aj drobné kvetybozkáva zem a hladí ju po lícach.
From the Muddy Banks
je taká undergroundová a zásadne v čiernom a na nohách steelyhrubé čierne linky pod tragickými očamidoma nosí ružové pyžamo nikdy ju nikto nepristihol pri neopravdivostivždy vedela s kým sa baviť a s kým niekeď s niekým chodila, tak to bol kdejaký blba potom si našla iného diskofilaholka ty si taká super a ešte pannapočúvaš konflikt a kabát ako všetcitvoji suproví kamarátichodíte na koncerty a húlite ganjunašu kapelu sa chystáte vypískaťlebo nemáme na hlave číraty zas píšeš básne a si moooc štýlovávyjadruješ sa ako kurva a kurva aj sipotom si vyleješ svoje utrmácanéa moooc poetické srdce na krvavý pergamenalebo si zaexperimentuješ s halucinačnýmipredstavami. ty na to nepotrebuješ drogy. lebo ty si poetka z predmestia a z tunelatvoje sny sú ako pavučina osemokého pavúkamyslím že ťa milujem a preto ma sereštie kecy a iná poéziaale pravda to samozrejme neni.
Cesty k Tebe
ahoj. je jar a všetko kvitneurčite aj ty. to je ale dosť podpriemerný komplimentkeď by som ti vedel napísať sonetskurvene krásny. ako ty.
Stala sa mi taká vec
sa stala taká vecomdlel som uprostred krčmypráve keď som kričal na Bohušadones mi žltú malinovku. našli ma tam usmiatehona podlahe a bez vedomiatak ako sa na mňa patrínechcelo sa mi vstať a ísť domovležal som a počúval svoje nevedomiedvere sa otvárali a zatváralinoví hostia sa zdravili a nadávali na systémako vždy. je jar a my sme predsa len ľudiazastavte prúd myšlienok na budúcnosťkričal som na svoje sny: stojteee. šli si svojou cestouvšetky.
Moja tvorba sa blíži k tvojmu srdiečku milá moja Kveta
ešte v dobe keď som bol hlúpy a zlýproste keď som bol presným opakom tohočím som dnes, sa mi raz stalože som stretol veštca a ten mi vyveštilže raz sa preslávim pestováním jablonímoc som tomu neveril a ako sa ukázalobolo to tak dobre. ale raz možno. ktovie. život mám ešte pred seboujablone sú ako stromy ktoré tomu dajú zmyselkeď stoja opreté do vetra a držia rebríkiba tak z čistej lásky k rebríkomjabloň a rebríksladké spojenie dvoch bytostíjohn a yoko.
Báseň ktorá sa snaží priblížiť tvojim fantáziám o tom ako žije prezident
serus ľudia. ano. ahoj. nemáte cííígu.
Táto báseň poletí na krídlach lásky až k Františke, ktorá nechodí na internet, ale jej srdce to vie
som básnik tuhého skupenstvapovedal som si tesne pred týmako som u vás v obývacej izbe vytuholtvoja mama ma chcela pozametaťty si jej v tom ale zabránila láska mojaa z izby si priniesla výkonný vysavač značky ETAtouto básňou ti chcem poďakovaťza lásku a trpezlivosť. si moje zlato Františka. a nevadí mi ani, že teraz chodíš s motorkáromktorý si tvoje dlhé krásne meno vytetoval na hruďinak prepáč že som tebe a tvojej mamičke upchal vysavačsorry láska.
Jarná šleha
vedie svetom diaľnica
z prešedivelého asfaltu
a búši do nej slnko
oslepujúc kŕdľom vtákov zrak
Indie Rock
pocuvam indie rock
a som hanblivy a plachy chlapcek
zrovna sa cervenam aj za teba
odplazim sa niekam daleko
Blues o boľavom kolene
otvorené okno do sveta
ako náruč plná obálok
v sídliskovom vzduchu lietajú
smeti ako holubice mieru
Môžem jednu?
drevené ruky stromov kreslia oblaky
na modrú omaľovánku
a lesný chodník je leporelo krokov
si taká úžasná keď si ticho
Pre Teba
zosadla noc nad jablone
vlasatá a nekľudná
ako šaty v dubovej skrini
ako ja v tvojej hlave
Ahoj láska
ahoj láska
som v auparku a plávam
morom metrosexuálov
a zlatokopov a zlatokopiek
Červená a zelená v uličke
nedávaj si tú pesničku za klobúk
s červeným perím
keď kráčaš zelenou ulicou
a do klopy ti vlietajú drozdy
DISKUSIA
Diskutujme na otázku: Ako sa máte. Chýba vám niečo. Alebo ste momentálne v siedmom nebi. Dakujem za prípadné príspevky:).
Gregory
bola si krásna ako básne dym
GREGORYHO CORSA dym
položené na posteli dym dym
pod vôňou zapálenej tyčinky dym
Lyrické sračky
predal som tri lyrické sračky
a predám ďalšie
za desať pív a jednu kusovku
v bistre u vrabca budeme do rána
Vločky
fučí severný vietor
a berie ženám spánok
zavedie ich do snov
o ohni, železe a krvi
Prírodná
na koberci sa ocitli všetky veselé knižky
plné trpaslíkov elfov trolov a čarovných limonád
a moje oči nechcú stále potemnieť
nad krajinami drakov a v mestách
Nebohá
si tak veľmi nebohá
pochovaná pod orechovým kmeňom
vo vetre tráv a vrán
na hnedo zelenom poli
Misogyn
nevieš si vysvetliť tú nočnú ulicu
takú prázdnu a tichú
ako bez odpovedí
kráčaš so sklonenou hlavou
M
bol to len upršaný sen bez oblohy
každý krok do nikam
a vozík so starým železom
všetci sú na party
Assurballitovi eska
milujem tvoje modré oko
ked sa za rana namna spoza salky kavy pozrie
a tvoje ruky ako drevokresba
tesaju sochy ludi ako zive
Love Song
na modrú nekonečnú oblohu
sa rozprestreli oblaky
a my sme sa len prizerali
zo zeme kukuričných polí
Je to fajn
je trápne hovoriť: "Bože. "
a je trápne to nikdy nehovoriť
je fajn predstaviť si tvoje živé slová
a ocitnúť sa v piesku pod majákom
Husle
studený zvuk huslí
celkom obtočil spálňu
s ľadovou papraďou v rannom okne
tvojho nepatrného dychu
Pole
slamenne nohy udupkavali pole
a slnecne luce susili hrudky hliny
na vonavom vzduchu sa vznasali
kridla
Stromy
zimné stromy sú ako
veľké drevenné dlane
v ktorých spia
pinky sýkorky a vrabce.
KOniec
mám pocit akoby som skončil
všetko čo mám rád sa mi vyhýba
aký má zmysel stále pokúšať osud
keď nakoniec umieram smútkom medzi štyrmi stenami
Šťuka
nad hladinou jazera
sa v modrom studenom vzduchu
zatrepotala strieborná šťuka
a zmizla v tmavej hlbočine.
Mesiac
je utorok a väčšina ľudí mi vôbec nechýba
zopár spomienok pri ktorých bolí duša
spojených s energy drinkom
ktorého plechovku som uvidel v tescu
December
zimné kabáty dlhé vlasy futrály z gitár
kráčajú po vianočnom cukre ulíc
všade kade plné kaprov a zelení muži so sieťami
tu niekde vo vysvietených obchodoch ti kúpim darček
Pásovec
nechcem nikomu ubližovať
a nechcem aby niekto ubližoval mne
byť sám nie je žiadna výhra
ale ako nebyť sám keď za celý deň
In deep
pod strechou terasy pijeme pivo
a blíži sa búrka
obrovské čierne búrkové mraky
ktoré ukradli celé nebo
DEMOLITION
moje ráno dnes trvá do večera
potom je večer a potom noc
celý deň čakám kedy pustia teplú vodu
a robím kliky a brušáky na koberci izby
Zmena
zobudil som sa oblečený
tú cestu domov si nepamätám
ale dnes som sa zobudil
a bolo nejak veľa hodín
Koniec pracovného dňa
krúžiace kroky na každodenných chodníkoch
hľadáme niečo čo nás opustilo
vlastný chýbajúci kus duše
aby sme sa mohli vrátiť späť domov
**´´==é
ten istý názov ten istý text
slová ako kamenné kurvy
nesmieš veriť že teraz je to už ono
vlastne môžeš ale vtedy končíš
Dýchajúce hodinky
popolavé vtáky
celý kŕdeľ odletel k elektrickým drôtom
z okna autobusu som sa díval
na ich miznúci chvost v babom ovzduší
Vrany nad poľom
máš prsty ako klavíra si nalomená ako slamkapočas spánku v azyle autobususa všetky slnečnice chceli mrknúť dnuako na plátno ubiehajúcich obrázkovcítiš sa tak dobre vo vnútri leporelaplného vlčích makov a jazerných očípolovičný listok do fínskasedieť na stromoch a hladiť chrbty pstruhovklavírne nokturno tých prstovbezbrehé ako modrá vodav predstavách toho plachého zvieraťabežiaceho cez polesmiešne kopýtka letia ponad hlinuvznešený vlkzachovaj život mladého jeleňanesklam sny dievčatka z drevenného domkuz ktorého vychádza dymbiely ako ovce poludnia.
Tvarohová
dotkol sa ma rukami ako konáre
a v ksichte mal letokruhy
nahustené k severnej strane
kde nórske detis červenými ústami
Polovica kalendára
postrádam tu pár teplých rukavíc
z vlny kašírovaných oviec
keď hľadím von ranným oknom
do prázdna
Lukášove meniny
zaspávam v autobuse
a za oknom sa bozkávajú polia
za traktorom sa zlieta kŕdeľ vtákov
vyjedajú červy a chrobáky z hnedých brázd
Tam Tam
tam tam
ozýva sa všade ako sojka
mám chorobnú chuť vykričať celému svetu
že neviem ani prd
Túžba po nesplniteľnom
napršalo mi na Liptov
zdvihla sa hladina riek
rozmočili sa mi asfaltky
na okne auta mi narástli
Pani hora
všetky duše lesa a slzy javorov
krv briez a stony diviakov
guľka vpálená do jeleňa
rybie oči ťahané ostrým háčikom
Október
pozeral som z kopca na dedinu
počúval zvuky sliepok psov a starých motoriek
vo vzduchu je cítiť zimu. jej vôňu
ostrú arómu snehu. obľúbená príchuť tvojichjedál
Dnes nie
dnes nie dnes sa neuvidíme
dnes pod viečkami hľadám
vtáky vypustené z ukričaných klietok
rozletené do všetkých slnečných kútov dňa
Sviatočná báseň kámo
krajina kde si strávil detstvo
malé balóny nad pooranou zemou
a priatelia ktorých nestratíš
skurvené spomienky
Bageta
po vonku sa prechádzajú písacie stroje
prší im do klapiek
moje okno rozplakal dážď
jemnými dotykmi
Cesty nad dym
vrátila si sa z ulíc
a zapamätala si si zelenú oranžovú a červenú
z uzimených semaforov
a pošliapané zebry na ceste
Spomienka na letné topánky
dve havranie sestry leteli ponad krajinu
mapovali krivé stromy a našimi nohamivyšľapané chodníky
na lesklých lúkach
vedeli sme, že to príde
filio a makenzen
svrbi ma pica. uz styri dni ma svrbi
a neprestava. stale sa skrabem prstami.
hladim sa na nepristojnych miestach a nic.
Spalovňa anjelov na desiatom poschodí dievčenského internátu
usmej sa na všetkých antidepresívnych bôžikovktorí ti lietajú po izbe ako notyako pestrí parašutisti na motorkách pohodyako vyplazené jazyky pošahaných psov z pasážedivná partiapokloň sa koňom, poďakuj rastlinámnalešti revolver, umy si tvár, kúp si bidetuvar si čaj bez cukru, objím studenú perinualebo sa túlaj v stĺporadiach hudbys modrým šálom okolo krkupretože je štvrtok a je to jednoje nejaký čas a je to jednoa ja tu len horím ako láva v spálni nocikde si odkladá mesiac a hviezdy ako šperkya pred jednoduchým zrkadlom si češe prúd vlasov do ránaje neskutočne sexyako kvetovaná puma uväznená v ružovom krečerešne kričia, zahryzla sa do nich noczachránim ich červenou na štetci.
Para nad hlavou
ležímležím v izbe ponorený do svetla žiarovkya moje oči hľadajú tmu pod viečkami motýľaz pera sa na biely papier rozlievajú básnea ejakulujú na orosené orchideje v januárovom snehupiateho mám narodeniny a ako darček chcem bombua tortuležím a čakám na bombuna tortuna vianocena piatehona januára vonku ešte stále trvá babie letolen som ešte nevidel pavučinky s pavúčikmi na palubeiba chaluhy v potoku a rozžiarený stromlietadlá zhadzujú torty na civilistova stromy zhadzujú listyani sa nenazdám a kalendár vyroní slzua srnka čo je v ňom na obrázku žmurknestreľba na zajace neutíchneiba v rannej hmle sa zadymí z puškysorry ale momentálne mám chuť na purpurový čajbudem myslieť na kvapky krvi v snehu a na zobáčikudobrú noc. kávenka.
Mesto za mestom
ulice vysychajú pod jesennými krokmia dym z lásky sa usalašil v pľúcacha sladko preplával nosnými dierkami dievčatiekmusíme zhodiť listy a obohatiť živicu. pretožemesiac namočený v zlatom medeosvetľuje stromy na kopcia momentálne na to vôbec nemyslímepretože máme starosti kam skryť láskuproste jej zviažeme ruky a hodíme ju z mostamesiac. rieka. zlatý med.
Lenivosti
som strašne lenivý
mal by som ísť hneď k tebe
a zahnať pár mrakov
aj keď máme mraky radi
Vecer a hudba
mám večer s collegium musicum
izba je nabitá tou hudbou
zažína luster a rozsvecuje hlavu
marián varga ma zamotáva do svojho dažďa
Už ma to ticho sere
ah uh sttt mmmm
oplieskaná tvár vraciaš sa odnikiaľ
ideš nikam
si tak bezvýznamný ako si pripadáš
Domov na zemi
zažni sviečku priateľstva na verande leta jesene a jari
a zimu necháme vonku, kde jej je dobre
zažni sviečku a privolaj detstvo späť do postele
o starú jabloň je opretý rebrík
Nekompromisne zimná
po zamrznutej rieke kráčajú labutí ľudia
nad hlavami sa im vznášajú čajky
labutí ľudia si spievajú a hlasy majú ako fujary
a občas ako ľadové flauty
Choroba
kráčal po výmoloch daždivého dňa
a obrazy všednosti ho rezali do duše
duša ktorá možno existovala a možno nie
duša ktorá si pamätá ako zviera, čo kopli
Love
pri tejto piesni by som ťa hladil po vlasoch
a tancoval s tebou pomedzi svietiace lampióny
bubeník paličkami hladí činely a život je ako bozk
dôveruj mi aspoň chvílu aj keď je to ťažké
Legendární ledňáčci
niekto mi možno povie
aby som sa na to už vykašľal
spomínam si na noci. desať básní volajúcich o pomoc
za oknomticho zúrili vianoce
Realita je seda
vo chvilach uvedomenia si to boli
nie som ten, kto som si myslel, ze som
boze. ako sa bojim, ze ta zmenim
ako sa bojim, ze ti ublizim
DENNIK SEPTEMBROVYCH DAZDOV
som ukryty pod striebornymi supinami
a po dialnici uhana siva volga
v ktorej sedia styria statocni amigos
mesiac sa usmieva do ich srdc
EMPEETROJKY
mp3s mojej kapely "AKO CHCEŠ" na adrese devilrecords. wz. cz
budem rad ked skritizujete po vypocuti:).
Depresia
sedis za studenym oknom
siva obloha nikomu nepomaha
byt lepsim clovekom
no. mozno Tebe
Justin Timberlake
mavam strach z posmechu
z ludi co ho siria
a bojim sa robit si posmech
bojim sa cudzej bolesti
Basen o moznom dni
mracna nad pomalym mestom
hady dlheho odpoludnia omotavaju
moje kroky
mesto je velke a fotoaparat bez limitu
Summer in your eyes
tisic svetov skvapalnenych v duhovke tvojho oka
z rias prsia rozcinkane tooony na smadne margaretky
a slnko sa bicykluje po privetivej oblohe
popri ceste nas stale zdravia otvorene melony
Preco?
preco mi rudko nenapisal kritiku a nedal mi ani tip.
tak preco.
Reverb
nemozem ti povedat aky som smutny
vraj mi to nesvedci
mal som pocit, ze na to nemam pravo
. boys don't cry.
Pisem pisem a pisem a pisem a pisem
nikdy som nechcel skoncit ako idiot
v saku a tesilakoch s pekne vysedenou prdelou
nalestene lakovky a problemy s pracou
teple miestecko a spokojnost a nuda
Why don't you come on over, Valerie
niekedy sa strasne bojim
toho, co si myslim a toho, co citim
strach, ktory neviem zastavit
a nevinnost je tak strasne daleko
Ahoj
mam krizu vedomia. jeeezisi. chcem byt uz doma a pit zvetrale pivo v nonstope, abo inde. na szigete bude 12.
Makne mi mozog
strateny v nazoroch apohladoch
osamela zivotna cesta
kde existuje zopar mostov
na druhu stranu
Male zamyslenie nad praskom do peciva
Cely den kruzim okolo podstaty, ale co to je. Podstata. To znie tak strasne sucho. Takze cely den kruzim okolo Mexika a tvojho naheho ramena ako sialeny.
Julovy vecer
Draci piju pivo na nocnej letnej oblohe
a chrlia ohen do hviezd.
christina aguilera blues
piatok vecer
roztrasene ruky a spotene celo
na poeziu nie je v mozgu
anikusok miesta
Magdalenke
zober moje srdce a daj ho do vitrinky
medzi svoje plysove hracky
snad bude v bezpeci buchat
do rytmu tvojho spanku.
Po kliknuti sa objavi basen
budete hviezdy rock 'n' rollu
naucime vas ako drzat gitaru
co si mysliet, ake tetovanie na ruku
co si obliect
Po kliknuti sa objavi Renas v Adamovom pyzame
bude sa ti chciet chytit svoju bolest
a vsetku nudu do jednej silnej dlane
a hodit ju do ocistneho ohna
budes chciet rozdychat vsetky zle dni
Fotka polonaheho Assurballita z chaty
len testujem dopad popularity isteho redaktora na navstevnost diela:))).
Na tomto odkaze sa nenachadza basen
Stepan Safranek
ach laska moja
budem laska tvoja.
budes moja.
bez teba sa dni
Neviem tomu dat nazov
este stale snivas, ci uz bdies.
viem, ze som bol smiesny
taky nahy a chudobny. cha.
don' say goodbye.
Dost dobra basen
pomale a tiche kroky oranzovym
nocnym mestom
pomedzi ornamenty budov
kam tisneme svoje nechapave kroky
Petrohrad
dnes som napisal basen, v ktorej som ani neviem preco spomenul Petrohrad. vysiel som na terasu s deravym platennym pristreskom a pod nim sedel Drak, nejaky poliak, ktoreho som nepoznal a ich kolega Gary. Prave sa rozpravali o Petrohrade. Divne.
Posledna basen na TENTO mesiac
nikdy som nezil vo svete
takze som sa ani nikam nevratil
ked som videl usmiatych priatelov
usmiatych, ze ma vidia.
Koncert
pomaly rytmus sa niesol salou
what about the winter trees.
zaznela otazka z pozlateneho mikrofonu
a hukot basy sa zmenil v hrmenie
Dych
v ociach mam slzy po zivani
uvarim si zeleny caj s ginkom
oholim sa, ostriham si sam vlasy
namasirujem si sluchy a chodidla
Pomarancova basen pre jedno moooc mile dievca:)
krdle vrabcov sa rozletiaz mojho srdcapozbieraju z chodnikovvsetky spinave detia uletia niekam k slnkusede vrabce z cerveneho srdcasialena pohladnicaz afghanistanusmerujuca do spanielskaza niecim peknym pod pomarancovnikmisi to ty s hlasom ako latte.
POO
styri izby steny, gitara a kniha
pokusam sa o kliky a brusaky
aby som nemyslel na samotu a nudu
taky divny zivot
O tych co nechcem
nevolnost
vzdy ked vidim usmev na ich tvarach
viem. myslia si, ze vedia ako sa citim
myslia si, ze som zufaly
Ked sa vratim
ked sa vratimdomov
pohladim odkvitnute pupavy
a budem sledovat let lastoviciek
na juh
Predstavy
sex a nasilie
plava v rume
a smrdim a smrdim
som krehky ako papier
tolerancia
jebem na tvoju toleranciu
seres ma
ja serem teba
tak mi pod dat do drzky
pornografia
blbe casopisy plne holych prdeli
koho to vzrusuje.
ked povies, ze teba nie
si hned buzerant
Renas
zhuleny renas na drate
na poly mrtvy
na popoly zivy
na chrbte kosatky
Sny
som besna vila a skresleny elfna vankusi tichych dvoch hodinked ma zobudza budik, nadavampreco.
Skolioza
skolioza
boli ma ta skurvena lopatka
do pice
ked hram na gitare a ked jebem do klavesnice
Spanok
ked sa sniva
mas zatvorene oci
a zajace ta hladia
pod licami
Rano na obed aj vecer
chodit po dome a fajcit
a pozorovat dazd na zahradke
cakat na osud
prechadzat sa v kruhu
Slecna
hej zacali sa ti prazdniny dievcatko
v parku sa tocia flase s liehom
a svietia stebla trav
iba batoh na plecia
Zivot sa posral a na svete neexistuje toaletny papier... ale existuju motorove pily
tak kde su tie zasrane kvety
o ktorych sme zvykli vraviet
ze vonaju.
tak kde je ta spinava duha
Dakujem Ti
zase ma to dobehlo
pocit, ze zosaliem uprostred
murov vlastneho sveta
neviem najst vychod z labyrintu
Len tolko
chcem sa podakovat vsetkym mudrym obcanom slovenskej republiky, ktorisvojimi hlasmi podporili SNS.
najradsej by som vam napluval do ksichtu vy drbnuti burani, ale ani to by vam nepomohlo.
Detstvo
zelene jablka na strome
vraky aut na smetisku za kostolom
futbalova lopta vykopnuta
smerom k zapadu slnka
Tomuto nechcem dat meno
cely krasny svet
sa farbi na mokro
prepadol som sa do teba
a vyniesol na svetlo kvapky dazda
Smutna noc holubov
pneumatiky na mokrej asfaltke
aaaaaa semafory smutneho mesta
vezies ma spat domov
nechcem tam ist
Postove holuby
nepocuty a nevideny
vyzuvas topanky a sadas
do kresla s flasou lacneho vina
spomienka na letnu burku
Dazd o samote
o polnoci
anjelimali ako dazdova kvapka
padaju z neba a kricia bolestou
umieraju pri dopade na zem
Cry
cital som knizku o smrtelne chorom dievcatku z Norska
a o priesvitnom anjelovi, ktory jej sedel pri posteli
o jej starej mame, ktora bola stelesnenim dobra
pribeh sa odohraval pocas vianoc
Zacinam triezviet
vychutnaj si chleba s hocicouvychutnaj si masc aj s cibolou
feferonky s kapustou
a kraby s pazitkou
ledzepelin s peastetou
Don't touch
nieco vo mne mi nedovoli usmiat sa
ked v lucoch slepeho slnka brodim dav
tisice ludi kraca okolo
klise: som medzi nimi sam. ako inak
Klames pravdou
si nezna ako smirglovaci papier
miloval som ta s pohladom fackovacieho panaka
bol som ti v patach
tristopadesiat litrov vina
Moj vtak v tvojej pici
tisic snov sa zmenilo na kamen
a kamene su tiche abez krvi
moje skrvavene unavene srdce stale bije
ked sa predieram davom a myslim
pocitovka
na letisku bola zima. cakal som na autobus do oxfordu sediac na studenej kovovej lavicke a prezuvajuc dva chleby, medzi ktorymi lezal rezen od maminy. rodicia si myslia, ze som na ceste do northamptonu za jurom. nesmeli vediet, ze idem do oxfordu za jankou.
Zena
priniesla si otravene jablka
a usmiala si sa
pri tvojom pohlade zvadali ruze
a ty si sa stale usmievala
Je to takto
chladne slnko
sa strieda s chladnym mesiacom
prikryte oblakmi naopak
necakal si, ze ti tak ublizia
Duchovne hovna
ak sa ta niekto spyta na lasku
povedz mu ze neexistuje
len preto, ze ju necitis
povedz mu ze zijes len tak
pochovane city
laska je krvavy sport
ale vy uz predsa davno viete
vy uz davno viete
vy uz.
nadej
bezodne moria v sebe dusiatmu
a ty sa skryvas do svetelnych versov
spominas na luky plne kolibrikov
a je ti smutno, ze tam nie si
ukgd
prisiel som domov a pisem basen
len tak
aby ludia o mne vedeli
čierna ovca
Atos
má okrové oči
ako teliatko, alebo prasiatko
beží veselo životom
a všetkých nás radostne poslintá
SRTZGU
mám zo všetkých zlých rozhodnutí
keď pykám tisícnásobne za nevedomosť
viac ako tamtá slečna v minisukni
smejúca sa na. ja vlastne neviem na čom
Počítajme mená mŕtvych
odniekiaľ z krásnych svetov ozveny
a nás zabalila do periny melódia
privri oči a zašepkaj to slovo bez písmen
pamätáš sa na tú noc priateľstva.
Dym z komína
urob predo mnou pár tichých krokov
a vkroč so mnou do kričiaceho rána
ponoreného do hrejivého slnka
okúp sa v speve vtákov a usmej sa
Ospalá báseň pre moju lásku za morom
milujem sochu z ľadu
milujem minulého človeka
vráti sa späť.
neviem
Do raja cez peklo
zo slnečnej lúky priamo na čierne asfaltové chodníky
keď noc ti nedá jediný prísľub šťastia
kráčaš sám a tvoje nohy opisujú kruh
schádzaš známe miesta, ktoré sú cudzie k cudzincovi
Staršia vec (RETRO)
On to fakt myslel vážne. To je blázon. Myslel si, že to dokáže.
Nesmierny smútok hotelovej izby
v moje kamennej hlave plače dieťa
v srdci som uväznil zakliatu princeznú
je to pornohviezda a najlepší kámoš
s ľútosťou vo mne odumiera snežné pole
Retrospektívny autobus
horiace balkóny a kŕdeľ vrán
sneh na parapete
si najkrajšia vločka
dívam sa von na brechajúce psy
C
našiel som v tráve štvorlístok
a veril, že mi prinesie šťastie
nosím ho zožmolený
v náprsnom vrecku
Zvoňte zvonky
chcel by som Ti pobozkať viečka
a pohladiť Ťa po vlasoch
klávesnicou Ti vyťukať písmenko
chcem malý domček, v ktorom žiješ
Vianočné rozjímanie
strieborné sane a cinkot zvončekov
organové prelúdium je môj darček
ktorý priletí k spolu s poštovým holubom
k Tvojmu oknu, na ktoré Ti mráz
In utero
kto sú tí ľudia v mojom obzore
tiepekné dievčatá
tí neznámi
ja tomu nerozumiem sám
Blue blue blue
spíš v špirále sna
nezobudím ťa už nikdy
vezmem sa preč odtiaľto
ani nebudeš vedieť
Retro Suicide
cigarety a alkohol a zľutovanie
žieravina za krkom
chcel by som sa usmiať
bez toho, aby ma to pichlo
Archie Bronson outfit
musí to byť vrúcne
vrúcne, vrúcne a dojímavé
idem sa zblázniť
vrúcne
Sunset
namier oči na západ slnka
a precíť všetko, čo prináša slzy
zavi na červenú oblohu
ľahni si na pole a nechaj to zo seba odísť
Memory yeah
ako rakovina na mojom tele
diamanty na nahej hrudi
rubíny v hrudnom koši kvitnú
a mobilné telefóny stíchli medzi stromami
Na!nanananana
fňukajúci Sneaker Pimps
ruky na klávesnici
mlčiaci dom
pamätám sa ako som si prestal veriť
Psia
som ratlík
som ratlík
som ratlík
snažím sa ošukať nemeckú dogu.
RRRRR
vražda v hlave. vražda
krv na stene a na posteli
nálož v aute
rozhodené telo po explózii
Dievča zo stromu
v mojej hlave žije
čierny rotvajler
živí sa mojimi myšlienkami
zabíja ma.
Dievča z machového stromu
v mojej hlave žije
čierny rotvajler
živí sa mojimi myšlienkami
zabíja ma.
Obyčajná báseň o dnešnom ráne
ráno sa zobudím a neverím vlastným zmyslom
je to tu zas.
opäť ťa tam mám
prúdiš mi v žilách ako látka rozkladajúca moje útroby
Táto sa mi vydarila
leto bolo horúce a plné odleskov rýb
ako si bosými nohami vírila prach ciest
celý svet tam bol a díval sa ako kráčaš
lapal som po dychu a tešil sa v zákutí srdca
Zahojiť bolesť?
uz ste mali taký pocit
ze urobit krok vpred
bola predstava kroku do priepasti.
iba závrať z niečoho nového
Dôvod na samovraždu
udieral som sa do vlastnej hlavy
pre tvoju lásku
a ty si sa odvracala na moju nežiadosť
krutosť žiarila z tvojich očí
Nevidím nič na obzore, nevidím ani obzor
Smutne sme sa pochytali za ruky
a roztočili sa v kŕčovitom kruhu
zopár z nás omdlelo, niektorí umreli
a tí ostatní držali v rukách dýky
Mňam
S dušou na jazyku som počúval jej slová, veci, ktoré mi prisudzovala, veci, ktoré som ani netušil. Začal som mať pocit, že som naozaj taký zlý. Nevedel som rozoznať, či mi vraví pravdu, alebo klame, lenže táto osoba mi predtým vravela "milujem ťa".
"Rozčulujú ma vzorce tvojho správania.
Nechod prec
krical "neumieraj mi. "
slnko odvratilo tvar
a stromy zhoreli kyslim dazdom
vecer pod lustrom
Toto zaradim do areny
fajcim cigarety
ale neviem k comu je to dobre
pijem chlast
ale to tiez netusim naco
Toto zaradim do areny
Co chcem ja
muz umiera vo vojne
a jeho zena kefuje s dostojnikmi
muz kefuje vo vojne
a jeho zena ho caka s laskou
Femme fatale
opustili ma silikonove sny
sedim sam s tridsiatou cigaretou
pocitam smutne sekundy a placem
minulost je ako retaz
Rutina
rutina rutina rutina rutina
kazdy den vstavat a lihat
trhat si vlasy a stresovat
od rana az k spanku na kolajniciach
Debil
zvykol som pisat basne
a bit sa pastami do hlavy
a hryzt omietku
a vyznavat lasku
Ranum Stanum
ranne autobusy vyzeraju
ako obrovske hady
pod sedou oblohou
pocasie je melancholicke
T.V.
Lila bola v stave limba. Skákala po strechách, šplhala sa na komíny, plašila túlavé mačky. Zničila nám televíznu anténu. Teraz sa od hanby červená v rohu obývacej izby a veľkému mužovi s nahnevanými fúzmi nechce nič vysvetľovať.
Uhlie
básne sú kvety pre teba
voòajú ako roztiahnutý klin
sú nádejou pre smädných
a underground, underground
Nazvime to Ako Chces
praduca a kviliaca hudba
slova tvoria obrazy ineho sveta
subkultura na kolesach
opona sa roztvara
Lolita and Vampire
v evolucnom rebricku na
najnizsom poschodi
bal som sa vrazit ti kokot do kundy
aby ho nezozrala
Valentinka
yes we used to be happy together
dnes sme cudzi ludia
snazim sa byt tvojim priatelom
ale citim sa, akoby si po mne slapala
Bezec cez steny
rozbehol sa oproti stene
a z celej sily do nej vrazil hlavou
uvidel iskry a obzor mu zaliala cervena
padol k zemi mrtvy a tichy
Do pice:)
neviem na teba zabudnut
na mozaiku nasich zivotov
spojenych v jeden motyli dych
prebudza sa jar
Vyzeram zle
prazdno ako oranzovy kabat
tvoja krutost z oci
lizat kaktusy je tiez cosi
a splhat sa po vzduchu
Kym spis
a tak somsa rozhodol, ze zozerem tu pixlu
s tabletkami
na stole sa leskla flasa ginu
posledny dovod, precoma nenavidiet
Autobus
Autobus uhana dolu po Cowley road, ktora pripomina viac aziu ako britaniu.
Sledujem arabske napisy na vykladoch zelovocov a indicke latky vo vykladoch a spinu na chodnikoch. Obloha je zamracena a na ulici panuje celkom ruch a ja pozeram z okna pomaly sa vlecuceho autobusu na odhalene nohy kdeakych zien.
Dlhe rysave vlasy, a ked som sa otocil v protismere jazdy, taka nadherna bleda tvar.
Eroticke obrazky
som uplny idiot
vsetci okolo sa snazia
len ja si pozeram
eroticke obrazky
We are smoking Kuwait marijuana
divadelne predstavenie
je vypredane a ludia
si ho uzili
cez prestavku fajcili cigarety
Zmiesany pocit
umyl som si zuby fluoridovou pastou
vysiel som z kupelne
a napil sa vodky z cajovej salky
Bohus
pozri, vobec ma nezaujima
co sa stane s mojim charakterom
o takych desat rokov
zatial to vyzera tak, ze nemam buducnost
Vianočná marmeláda
vravel som, že radšej by som bol
keby z oblohy padali psy
alebo prskavky
dúha by bola chvíľu čierna
Moja najlepšia báseň
šlapal som po špinavom napoly roztopenom snehu
a ježiši kriste, všade boli básnici
pod topánkami mi šušťali stránky kníh
ich farebné, kričiace obaly
Farebné fotografie čiernobieleho dňa
zdržal som sa v malom kníhkupectve
schádzal som zrakom tajomné prebaly kníh
predavačka mi radila Marqueza
ktorého som nakoniec vzal
HIP HOP
láska je krásna
láska je kurva
básne o nej sú gýč
a láska je krásna
Smútok za tebou
búchanie hlavy o stenu
nepomáha
alkohol tiež nie
samovražda ťa zabije v očiach blízkych
Umenie odísť
nepohol som sa keď mi vravel
"UHNI"
"NEUHNEM"
chytil ma za ruku a začal ťahať preč
Surovina
predstavte si hudbu
asi takto. lámá dí ó sé raaaaá.
a ľalie
možno červené ruže
Skinheads in winter
padá sneh a prikryl
autá domy ľudí príjazdové cesty
od nás a k nám
autobusy k tebe odstavili
Mäso bolesti
nenapraviteľný
človek s otvorenou náručou
v niektorých prípadoch vyzerá ako
pribitý na kríž
Beat Jazz
trúbka ako blesk
činely sú ako padajúci dážď
krašššššš cink cink krašššššššššš
basa pradúci nažratýtiger
ďaľšia
smutné deti
nervózne až na pokraj depresie
ich rodičia sú slepí a hluchí
tí otrlejší to zvládnu
Polárny pes
som polárny pes
križujúci zmrznutú bielu krajinu
už vidímsvetlá dediny
cítim teplú večeru
Poézia na pokračovanie
stalo sa vám niekedy,
že vás niekto za niečo pochválil,
alebo vám povedal, že vás má rád
a vy ste sa cítili úplne nesvoji,
Mrcha pes
sedím v zafajčenej krčme
oproti sedí Martin
nikdy nemal šťastie u žien
a teraz vedľa neho nejaká sedí
Vždy sa niečo kazí
svrbí ma v prdeli
a tak som sa poškriabal
škoda, že ma pri tom videli
Bubon
Prológ: Spotený sedím za klávesnicou. Je dusno a lepí sa na mňa oblečenie. Nedarí sa mi. Nič sa mi nedarí.
Radšej doma byť
Polohrubý Er si prisadol k nášmu stolu a začal seansu.
"Pozdravuje ťa Eliška. "
Nechcel som byť neprívetivý: "Ktorá Eliška. "
"Čo má piču na ježka.
Nevinnosť
pazuchy su ako mlieko panienpazuchy ako lesy ako plyny konecnika su nase pazuchypazuchy mlieko panienspinave nohavickysu iba dalsia vyhovorkapreco sa usmievat
Sympathy For Strawberry
som sympatizant ovocia
v horľavom aj nehorľavom stave
hľadám jahody lásky
sladké plody utrpenia
Drunk Kangaroos
dieťa mi vyliezlo na hlavu
a nikto ma dnes večer nebude počúvať
len elektrina ma učeše
a skočím z mosta do rieky
Sonic Youth
odqqqqquwqdhoq
wqip§iw§qdpiw
qwoh§diqdw§d
qwidhoiwhqowháhd
Mier
pretože básne sú
dúhové ryby vysypané na asfalte
a šumiaci les v chlebe
a láskavá matka s rukami
Spleen Spleen Spleen
naco ti je uznanie.
od koho.
nepotrebujes nikoho
jedine co potrebujes
LOBOTOMIA
dievcatka pisuce basnicky do zositka
dievcatka na drate
krute dievcatka
a ich krvava laska
Ja, Chym a topoľ
trieskal do klavesnice
nahlas dýchal
o chvíľu zas takmer nedýchal
toto už nie je v poriadku
Pohladenie? (názov až na koniec)
keď nie si dobrý
a nie si ani správny
a ani dobrý básnik
keď ti vyfúkli všetky metafory
The Cure
slnečná kniha
s kresbou hôr na obale
ako liek na existenčnú úzkosť
ale čo keď to raz všetko prestane fungovať.
VIAN
sníval som o ceste do Mexika
a teraz mi je zima na tejto vlakovej stanici
kde mesiac zavíja na psy
a mladík hľadá vajgle v kontajneroch
Original
boli ma hlava
v toto sobotne rano
vtaci nespievaju
a erekcia je iba napoly
Boli
a tiez som permanentne zamilovany
a hladam muzy
ale ked tak nad tym rozmyslam
su to silne slova
Bolo na case, dik
usmev v miestnosti
trocha dymu a pivo
vo vzduchu je priatelstvo
je mi iba obcas smutno
Prd
onanujem na gauci
pri spomienkach na jednu pani
dvakrat
viacej sa mi nechce
Samota
moje krvave pocity
v osamelosti dychaju
netuzia po konfrontacii
potrebujem byt sam
Dilema
nic sa mi nechce
trochu sa bojim
a som apaticky naladeny
pustim si hudbu alebo plyn.
N
tu nie su hrdinovia
pekne zeny neexistuju
piesne su mrtve
oci kricia von
Rozchod
plakat plakat a plakat
v klietke
veci sa zdaju byt nevyriesitelne
musim sa naucit vediet cakat
Este neviem
prva laska je ako horka chut
detstvo ako smutna diera
puberta.
zlata mladez v uliciach
Johnny Barrel
aj keby dvesto vtákov letelo ti v ústrety
na žeravých saniach súcitu
a ty by si im bežal v ústrety na titánových chodúľoch (alebo zlatých)
ani tak by ste sa nestretli v objatí s láskou
Ziadny nazov ma nenapada
som sialeny a uzkostlivy
agresivny a nervozny
trieskam dverami kricim
bijem sa pastou do hlavy
Obraz
oranzovo fialova tvar
pozera na mna spod kapucne
okolo ktorej sa prestrel
sedivy svet prsiplastov
Otcovi
spadol som na dno
citove
staci jeden poondiaty telefonat
a citim sa zase ako nula
Slovenskoooo atd.
dvadsiate prve storocie
a stale sa najdu taki
co si myslia
ze najlepsie bude
Minule leto
koncentrujem svoje myslienky
snazim sa vratit do doby
ked mi nad hlavou leteli
dva drave vtaky
*******
zajtra pocitis aj ty hlad
a choroba ovladne tvoje telo
smejes sa zbytocne
na drbnutych televiznych programoch
Koniec trapenia
tulam sa chladnymi ulicami
a s tasky ma boli chrbtica
nazeram do vykladnych skrin
ten isty artikel za nezmenene ceny
Zabudni
zabudni na basne
zabudni na storocia
stravene v krvavom kupeli
zabudni na vsetkych tych
Platonicka laska
pozri sa na to dievca
nie je to najkrajsie
ake si kedy videl.
s havranimi vlasmi na jarnej trave
'''''''''''
na tvojej bunde je krv
a v topankach nosis smrt
reklama na jogurt.
kokain a kaviar
Zase si nikdo nezasukal
takze nikdo zase nesukal
vsetci sa len opili lacnym vinom
a vsetci zaspali v obyvacke
takze opat nikdo
Volny piatok
rozpravam recou
ktorej nikto nerozumie
ked stojim rano na autobusovej zastavke
a sledujem mraky rutiacich sa cyklistov
GOGOL BORDELLO
chodil som cely den
behal nuchal hladal cmuchal
sliedil stopoval slintal vetril
za satisfakciou
Kazdy den
tristopatdesiat tisic ludskych ksichtov
a v ziadnej odpoved
namestie sa toci
ako tanier na spicke ukazovaka
MONICA BELLUCI
blizi sa piatocny vecer
sledujempriamy prenos mojho zivota
vecer chcem lizat vlhke tela
a malovat sklucenych anjelov
Oxford punk beauty
sedela na autobusovej zastavke
spod cervenych vlasov
na mna pozreli dve cierne oci
ako gule z biliardu
Lasku
som pozer
som uplne nepouzitelny pre velke plany
nemam buducnost
po nicom netuzim
No hej
stojime na cervenu
a z ust nam stupa para
mlcime a cakame
na strelu z dela
Izba
a tie oci co prezradia
bezodnu hlbku tvojej bolesti
a tie oci co nevolaju po mne
a tie oci
Venus in Furs
venusine nohy
venusa v kute miestnosti
klaciaca venusa
velka prdel
Eva Medvedikova
pristihol som ta klamat
tusil som ze klames
ale nikdy som na to nemal dokaz
az dnes v autobuse
Spolocnost
iba nahy krvou potriesneny
anjel z obrazu v mojej mysli
skutocnost stoji na mieste
ale nevieme cim v skutocnosti je
chcel som to len skusit
na veliciznej papuli
sa hojdaju deti od sedem do trinast jablk
a zabludili by
keby hodili do rieky
Po onanii
ake bezutesne myslienky
spomienky na nocne mory
a vlaky plne nasilia
na nevrazive pohlady
Metrosexual
"som nejaky precitlively"
"nie si nahodou metrosexual. "
"nie, len som proste precitlively"
"lebo v novinach som cital clanok, ze metrosexuali. "
Nestastie
niekedy mam chut kricat
kricat tak silne
aby si to pocula
aj ked lezis hned vedla
Neuniknem
neosobne osobna zalezitost
dolahla na chladne srdce
a neroztopila obrovsky ladovec
cudzia tvar sa diva spomedzi
Smutok v gulasi
som ako stava z gulasu
ktora steka po brade
tlstemu chlapovi na stolicke
z plastu
Pokoj
lízať cukor zo schodiska
som rozšafný a strnulý
niekedy cítim potrebu
radovať sa zo života
PIČO
tváriš sa ako napučený zázrak
ako tisíc veľkých a zlých fízlov
bojím sa tvojích chápadiel
dokážeš ma zabiť človeče
Depka.sk
zase sa cítim pod psa
prikradlo sa ku mne šialenstvo
mám tiky
ťažko dýcham
JABLONE
Piatočná noc. Návrat uslintaného bežiaceho psa. Tok myšlienok cez prekážky. Neopísateľná bolesť,neopísateľná samota,neopísateľný život,žiadna záchrana.
Ta čo?
Četli: Ariela, Aššurballit, Charles_Raw, flétnistka, Fluidum, greenplastic1, haidi, Joe_Black, lady1kazoo, Malá_Holka, Mirae, Mr_Neutron, Nicollette, obluda, Permon9k, raul_ramirez, Renas, Richiee, ROMAN_L, Selia, Smilly, Ycidd, zorka, Zuzulinka,
-- ostatní čtenáři byli anonymní
Dead city
uslintaná tvár plná bolesti
človek chytený v pasci
ostré zuby skutočnosti
a posraná nuda rozsypaná
Join the mascarade
Tak aké to je.
Vstať s počmáranou tvárou
sťažovať sa na bolesť hlavy
myslieť na minulé hriechy
Virgin Islands
Šiel som po ulici a uvidel som tehotné dievča. Čakala na autobus. Napadlo ma, že by som sa jej mohol spýtať, či je panna, ale šiel som radšej ďalej a stále som premýšľal, že všetci sú panici a panny. Ako ja.
Báseň chodec
Rubínmi vysádzaná noc
plná zlatého prachu
Ulicami tečie vrava
Cigaretový dym pretína
Tichá jeseň
Tichá, pomaly vyhonená poézia
pri hudbe ktorá objíma otupené zmysly
Jasne ignorujem televízne nezmysly
a myslím na vlčie maky začiatkom leta
Libor
Libor bol ikonou pre našu mládež. Poznali sme jeho hviezdne maniere i jeho snahu o vylepšenie nášho životného priestoru. Všetci, čo tu stojíme, by sme sa mali zborovo zamyslieť nad jeho obrovskými zásluhami vo všetkých odvetviach humanity. Jednoducho.
R411
nepúšťaj ma z rúk
lebo sa rozbijem
ako tanier vypustený
z rúk na podlahu
Blato na topánkach
som prívržencom života v opojení
nemám na mysli len drogy
ale všetky formy opojenia
keď si niekto myslí niečo iné
Pršiplášťová
na strechy padá dážď
a stromy šumia nad hlavou
pod stropom z tmy
sa prechádzajú chodci
Night raving
V určitom veku, ja ani neviem kedy to presne nastane, začne byť revolta smiešna. Tak ako človek, ktorý naráža hlavou do múru je poľutovania hodný, tak som tu teraz aj ja. Sedím po tme, srkám teplé pivo a ťukám do klávesnice. Na povzbudenie mi hrá Joy Division a ja premýšľam, kvôli čomu sa Ian Curtis obesil, prečo sa Kurt Cobain zastrelil, prečo sa Janis Joplin upila k smrti, prečo Jim Morrison skolaboval v dvadsiatich siedmych.
Šťastná zlatá mládež
Šťastná zlatá mládež
Diskotéky džúsy tequila sex a zmrzlina
A ja.
Samá depka samý mindrák a zlosť
Lou Reed
Hľadám si svoju hlavu
v signáloch krátkovlnného vysielania
vôbec netuším čo znamená
mať ju na krku
Kamarátom
Všetky tie dni strávené s vami
Na dnách vrcholkov sme pili
Pili všetko čo prišlo pod ruku
Užívali kopec srandy
Alex
Volala sa Alex, aspoň sa tak predstavila, keď som sa s ňou dal do reči. Bol som opäť na mol, ako takmer každý deň toho leta. Cez deň nuda v izbe a večer ožratý v meste.
Povedal som jej, že si ju chcem vziať.
3
a jedna cesta na západ
a jedna na východ a tváre ľudí
nových ako atrament
a zber gaštanov
Frantisek
chcel som sa plazit pred tvojou tvarou
valat sa v bahne a plut na seba
lebo som sa citil ako svina
clovek vraj vyzera ako jeho dusa
Drevenné chatky
lezal som na pristelku
postele obsadili nenasitni milenci
a potom som pocul spadnut oblohu
35
Slnko páli ako rozžiarená pec na modrej oblohe
Som ním oslepený a do očí mi tečie štipľavý pot
Na autobusovej zástavke žmolím v ruke prepotenú dvacku
Poslednú
Kids riot against parents
„Tak a teraz sa už určite poseriete. “ To Andrejko si mädlil ruky, keď sypal väčšie množstvo preháňadla, do kávy svojich rodičov. S úsmevom na tvári im priniesol ich obľúbenú drogu, zaujal vyčkávaciu polohu na sofa a sústredene pri tom prežúval arašidy.
Daždivé klavíry
dáždnikové rozhovory pršia
z našich upršaných úst
z prstov tečú rozladené klavíry
a nebo je rýchle, pohyblivé a tmavo sivé
Kretén
Za oknom pršia strieborné ihly. Je noc a ja opäť premýšľam, čo spraviť, aby som nebol smutný. Z reproduktorov sa mi prihovára Jim. Doors som nepočúval už veľmi dlhé obdobie.
Playlist
Ísť po zamračenej ulici plnej zamračených poloľudí
avnímať tie ich položivé vibrácie
je pre mňa ako prejsť cez mlynček na mäso
Avraj si mám pri tom spievať niečo veselé,
Ty si prelud
radostne sa rozkašľali huby smiechom
a poveternostné podmienky sa zlepšili
zadržiavané vetry sa uvoľnili
to sľubovala tá vec z reproduktora
Bežec
Prológ: Spotený sedím za klávesnicou. Je dusno a lepí sa na mňa oblečenie. Nedarí sa mi. Nič sa mi nedarí.
Ako Chceš Live
Vážení priatelia :(
rád by som vás pozval
na koncert našej kapely 5. 8. o 19:00
vo Vrbovom (blízko Piešťan) v klube Jazzes (pri futbalovom ihrisku)
Pre každého kundu
prípravy na oslavu sú v plnom prúde
musíme spraviť ešte nejaké zákusky, chlebíčky
nakúpiť šampáňo, kaviár a hlavne
treba zohnať kundy
"R"
Túlam sa mestom scigaretou vpapuli, zo slúchadiel mi prúdi do uší SUNSHINE (. ). Vruke držím liter červeného drahokamu (rubíny) za 40 Sk avyzerám sám. Som sám.
SSSSSSSSSSSSSSSSSSS
som velka svina
vsetkych by som vas pojebal
Útržky noci
Rodičia. Vizbe. Vzatemnenej izbe. Dvaja.
prečítaj si
pReD ČÍTANÍM bÁSnE Je
VHhOdNÉ OSpRcHoVať DUšU A tELo, SmIať sA a SúlOžIť s KamaRáTOm
aké jednoduché zákutia
rovné zákruty v hlave svetlo
EL RENASO
lenivé tváre pod slnkom
lenivý obed v tráviacom trakte
nudná tvár spoločnosti
otroci
. . .
Vystupoval som z autobusovej kyvadlovky do fabriky na nočnú smenu.
Pri uchu som držal telefón a v druhej ruke plechovku s energetickým nápojom.
Zrazu za chrbtom počujem hlas šoféra: „Hej ty. “ „Áno.
Tike tike kardi
v šedom daždivom dni
keď tancujú tmavé kaluže
a v jednej z nich sa váľa
rubínovo červené srdce
Sexy jablko v snehu
Slnko žiarilo do všetkých kútov dňa
akeď sa blížil večer, usmievala si sa pred dverami
so smutnými očami
Prišiel som domov, otvoril si víno asadol kpočítaču
Postupná
PRVÁ
Slnečný deň nás vyláka obedovať na lúke
Slnko presvitá cez rubínové silné víno
a ty sa usmievaš, lebo je to možné
Kurrvva!!! Ja to nenávidím!!!
žehlička mi páli ksicht
natiahli ma na škripec
odtrhli mi varlatá
a odrezali vtáka
Ja som vlk, ktorý robí kroch-kroch
Najprv porno, potom jedna romantická báseň o kvetine a vlkovi ako ju zožral. Potom som si pustil The Gift od Velvet Underground, otvoril si plechovkové pivo a nemyslel na obrazy z dnešného dńa. A básne sa mi rodia v prstoch a počnú v mozgu a moje žily ich živia čerstvou červenou krvou. Krv ako symbol života.
Pán básnik sa posral
Pán básnik sa posral
pri písaní svojho
najnovšieho diela
Dodržiaval
Psí život
Pes mu kráčal tesne vedľa nohy
Pittbull, alebo niečo také
Zrazu tá sviňa trhla vodítkom
a pes začal kňučať od bolesti
Balkónové blues
Ulica je plná melanchólie. Alebo som to ja. Nedívam sa do tvárí okoloidúcich. Som im tak ľahko ukradnutý.
Uterákové froté
Na hlave mám froté uterák a froté župan na ostatku svojho otelenia.
. aaa aby som nezabudol trencle. Vybehol som z vane a pustil počítač.
Divná doba, nehovor mi Ja
Šiel som do obchodného domu. Len tak z nudy. Kúpiť si nejakú blbosť a kúpil som si seba. Nebol som príliš drahý a páčilo sa mi, že mali z každého človeka iba jeden kus.
Kam ďalej ešte?
už nie sme buriči vášní
mladí už tiež nie sme
skôr otupení, bez inšpirácie
a nikomu nechýba mladosť
CO GITO? ERGO RUM?
Mám trému. Ako vždy, keď mám už nejaký čas pocit pokoja. Nie je to čudné, že sa cítim dobre. Hneď začnem pátrať a objavím ju.
Siberie m'etait contée
„On to fakt myslel vážne. To je blázon. Myslel si, že to dokáže. Pozrite, aký je úbohý.
Nočné blúdenie zvukmi chaosu
Rozvinuté krídla tvorivosti. Mám jeden nápad za druhým. Keď sa stretnú, je to ako výbuch, rachot a explózia. Bude to ako predtým.
Nirvana a Schopenhauer
otvoril som okná do horúceho letného dňa
dokonca aj tu medzi činžiakmi poletuje dravec
za mestom sa víri uschnutý prach avniká do očí
tatrovky, liazky, traktory avlažný vietor
Horúčka sobotňajšej noci
večer začína sľubne
stretneme sa tam a tam
víno v zelenej fľaši nás pobaví
a spoločenský život
Jazerné oné
rozbil som si koleno na letisku teba ma hrýzlo svedomie keď kone vychádzali žrať zmrzlinu na lúku rezeň by si tiež dalino v jemenských slatinách telefón neobeduje lietadlá sa do márnic neponáhľajú a zajtra ryby obkolesia pruhovaný zámok týrať otčenášové žaby zakázané. zelený lieň nás prekvapil svojim ostrovtipomfakof
Vitamins
zachráň ma a vylieč dotykom
zahoj moje hnisajúce rany
urob z plaza homo sapiens
pichni mi radosť
Zdrapy kože
cítim sa ako vo väzení
väzení tela, mysle, seba
driapem nechtami do živého mäsa
do svojho mäsa
Poznáte lepší liek na kocovinu?
Práve teraz počúvam nový album od prodigy a v telke beží klip gorillaz. Damon Albarn je tam fajn. Mám evidentnú sobotnú opicu a čakám na Bohuša. Naša kapela bude mať konečne skúšku.
Ach ja
Ach ja debil. Zabudol som, že tvoja nenútená spoločnosť je niečo, čo si musím vážiť. Ach jo. Tak prepáč.
Arashitová revolúcia
„Tak ateraz sa už určite poseriete. “ To Andrejko si mädlil ruky, keď sypal väčšie množstvo preháňadla, do kávy svojich rodičov. Súsmevom na tvári im priniesol ich obľúbenú drogu, zaujal vyčkávaciu polohu na sofa asústredene pri tom prežúval arašidy.
Slovami sexistu
Táto jahoda vyzerá ako ženské pozadie
žena vonia ako srna
žena je plátno a ja som štetec
žena sa rada otvára zdola
Tlama sveta
bizarne sa otvorila tlama sveta
tlama sveta sa otvorila tvojmu zraku
tvoj mozog sa zatvára pred svetom
kvet je tak vaginálne podobný iným kvetom
Prudko nečítané
BUM BÁC BUCH BUM
pod improvizovanými prístreškami
prečkávanie búrky, čakanie na dúhu možno
alebo čo ja viem na čo
Služby mesta Piešťany, prevoz zosnulých, rakvy a služby s tým spojené
ja že: "mesačný svit slnka"
a ty že: "nie"
ja že: "naše zúbožené srdcia
vlahu neprinesú"
Svieže
za mestom sa na oblohe stretli
putujúce zvieratá
nebeské korytnačky, žaby, pávy,
medvede, slony, kone.
Odsnívané
Snívalo sa mi, že som šiel po chodníku a na obrubníku sedel indián. Pozeral som naň, šiel som mu oproti a indián pozeral na mňa. Myslím, že mal oblečenú červeno čiernu flanelovú košeľu, ale najviac ma na ňom dodrbal ten jeho pohľad. Bol prenikavo modrý a prebodával sa mi až k srdcu.
Povzdychnutie
pozri Karol, zmráka sa
nastanú nám horšie časy
cigarety a chlast
to tiež nie je zlý parfém
MATCHBOXOVA ULICA
Čuráci
Al Zarkáwí sa skrýva v Iráne
a odteraz sa bude skrývať všade tam
kde to budeme potrebovať
celá naša cesta za ním bude lemovaná
Básnici sú niekedy na hovno
básnici sú na hovno a ja som že vraj básnik ruže prekročili prah dverí oneskorené autobusy si dávajú na zástavkách pusy zamilované pohľady rušia zášť dňa pod nohami a v myšlienkach sa mi túla môj debil nech utečie s nimi do pekla a nech tam horí nikto ho tu nemá rád horúce kvapky lížu hada na letných skleníkoch počítač ku mne vraví rečou digitálnej spodiny trampoty zadaného šéfa vnikajú do vagíny zakázanej zóny schváleného zla miláčik, zošaliem sám. ty ma takto nenecháš však. musím teraz pracovať na tej literatúre pochybovačom vytrieť oči vydržať byť šťastný a svoj, čo najdlhšie hrať sa, a moc o živote neuvažovať americké žuvačky do zblbnutia žuvať má úlisné a smelé plány, ktoré jebú na morálku je to fajn chalan, čo speňaží každý svoj čin pol kráľovstva a princeznú za ženu chce dostať motherfucker zo sídliska pokazených automobilov
SÍDLISKO
sídlisko pokazených plánov sídlisko žiadnych plánov leto je asfaltový had nudy a inšpirácia neprichádza JA NIE SOM VEREJNÝ. SOM SÚKROMNÁ BYTOSŤ.
Únava
oči plačú suché slzy
neboli a nebudú tiecť tebe
nikdy som tu nebol
stále tá istá pieseň
Mediálna kampaň
tak už je to definitívne
táto planéta je v piči
musím sa priznať, že v tejto chvíli
je mi to u prdele
Vlnitý plech
je leto
všetci odišli na prázdniny
zostal som v meste sám
s prízrakmi
Deň detí
kurva to je horko
tá ženská za mnou to myslí asi smrteľne vážne
sedí pri svojom malom synovi
syn píše a ona diktuje:
Aký je váš bezvýznamný názor?
Čo si myslíte o zmazávaní nickov, porušovaní nejakých pravidiel, čúraní pod most a krásnych lyrických veršoch.
A ešte by ma zaujímalo, prečo mi rodičia nikdy nechceli dovoliť psa.
AUTOBUSY, ČEREŠNE A ATOS
To je teda prdel. Sedím nad klávesnicou aopäť pokúšam bohov. Na to, aby som písal, musím mať bluuuuz. Viete, čo je bluuuz.
Prak
+Zmyselnosť+
prikry sa kvetinami
svet zozelenal
všetko modré prajem
načechrané biele periny
Allways look on the bright side of life
som plný energie
pripravený chrliť oheň
hádzať blesky do sráčov
milovať priateľov
...
„musí existovať nejaká zrozumiteľná veta
musí byť niečo úprimné
čo tryská priamo z duše
čo prekypuje plnosťou
Nepamätám sa
Nič veselé. Steny sú čiernočervenej farby a podlaha je pokrytá mokrými blatovými stupajami. V celom bare je prítmie a dym si tu už všetci pletú so vzduchom. Ja a Rýman sedíme v jednom z boxov.
Keď som bol malý chlapec
keď som bol malý chlapec
bol som bez väčších starostí
nesnažil som sa
nebolo treba sa snažiť
Horror
nocľah a mesiac v okne
mesiacu to povedz
mesiac je však ticho
aj ty si ticho
(p)Lazy sunday
som asfaltová socha
som prežratý plaz
ležím na rozpálených kameňoch
som leguán
už to mám v hlave
. a potom ten idiot napísal báseň, ktorá nikomu nezmenila život.
ZRKADLISKO
Ahojte moji milí. Napadlo ma spraviť diskusiu na tému: "Ako si predstavujete niektorích autorov z písmaka, čili osobu, ktorú nemáte možnosť vidieť. "
Polus City Center
vidíte ich . sú všade
majú neuveriteľný dar byť jeden ako druhý
rovnako sa obliekajú
rovnako rozprávajú
Inšpirácia
inšpirácia.
aha tam leží v kanáli
lepšie sa pozri a uvidíš
trvanlivé potkany
Ešte stále áno
ešte raz ktéme inšpirácia
už si sa pozrel dnu aj von aj všade okolo.
sadni si na prdel, pusti si hudbu aprotestuj
ale hlavne neprotestuj
veni vidi vicious
raketový odklon od hnilých vecí,
ľudí, seba, jabĺk ahnilých.
gunár Martin aNils to dokázali
vrátili sa zdraví ašťastní na rodnú hrudu
Tebe
krásna ako modro
smutná ako krása
povievaš mi v myšlienke
spod štetca Japonca,
Verná kópia
Keby som tak dokázal byť silný, nepísal by som tak veľa. Písal by som omnoho menej. Lenže moje slabé ja sa topí v sračkách nehorázneho charakteru a myslí si, že písanie je niečo, čo ho zachráni od zvieracej kazajky. Keby to bola pravda, písal by som omnoho viac.
Tragédia
Krveľ kráčal po ulici a premýšľal nad Enrikou. Bola s ním včera na zábave a ovracala mu ľavú nohu. Neurobila to naschvál, ale on sa na ňu strašne osopil a dal jej cez hubu, pred všetkými jej kamarátmi. Enrika nebola z tých, ktorí by zdupkali od ťažkej situácie, ale ku Krveľovi cítila odjakživa čosi zvláštne.
Večer
unavený z práce
nepíšuci básne
trt trt do vane
rezko skáčem na lane
rakety
šak sa už nauč zaväzovať tie uzly poriadne.
dotrhám ťa jak noviny
kolíšeš sa v jablku
raz si gule vyfarbíš octom
vidíš
v akom stave sa nachádza tvoja hlava
tvoja myseľ
tvoje všetko
presne tak to funguje
indies rock and roll
indies rock and roll
richard brautigan
charles bukowski
fľaška vína
Rozhovory
Nezaškodilo by ti trocha viac úprimnosti. Tomu tvojmu písaniu by to iba prospelo. “
„Myslím, že som úprimný až dosť. Myslím, že ľudia proste nechápu o čom píšem.
Rozospaté križovatky
Rozospaté križovatky
Unavené autá riedia hmlu
Prvá ranná cigareta
Ústa miešajú koktejl pary a dymu
Láska
všetci sa hrnú do autobusu
je ich veľa
kričia na seba
podkladajú si nohy
Načo názov
nakladané pocity a roztrieštenosť
už by som bol rád keby ste ma nechali na pokoji
všetci chodia nezmyselne okolo
a dobre pritom viem, že pocit nezmyslu
Jak sa to bude volať?
Vymazal som ďalšie verše. Boli na kokot, ale možno ani nie. Kto to pochopí. Ty.
Liquid Head
Ja si myslím, že takáto nedeľa je úplne na piču. Rozdýchava sa tu kocovina a nikto nemá inšpiráciu. Nikto okrem revoltujúceho Pagašpara Slimáka, ktorý by rád dal svetu najavo, ako chutí svet mohutnej hlavy. V svete mohutnej hlavy si motýle honia svoje tykadlá pri hmyzom porne a včely tečú medom nad pohlavím jednej sexuálnej slobody.
PANTA REI!
Povedal som si, že raz to skúsim. Osprchoval som sa, pretože už ma začínalo byť cítiť na diaľku, oholil som si svoje mladícke ochlpenie na ksichte achytil do rúk otcovu kolínsku Davidoff. Pod pazuchy som si jebol dezodorant Old spice. Adôkaz.
CounterStrike
Atmosféra non-stop internetu.
Sedím pri písmaku a okolo mňa je spústa desať až dvanásťročných detí hrajúcich CounterStrike po sieti
"kikni ho"
"kilni ho"
Sjetý epos
Ja a Bohuš si vykračujeme po chodníku. Ideme okolo cintorína a hovoríme si, že na tento výlet budeme potrebovať vodu. Keďže sme žiadnu nevzali, zahli sme na cintorín a načapovali si zo studne do plastovej fľaše. Keby nám vtedy niekto povedal, že v takejto vode sa nachádza čo- to z pôdy z okolia, asi by sme to nerobili.
Ako som si šiel po kľud
Dnes večer som si povedal, že sa pôjdem poprechádzať. Mal som už plné zuby učenia sa na skúšku a prevetrať si hlavu na čerstvom piešťanskom vzduchu mi prišlo ako dobrý nápad. Vybral som sa smerom do poľa za našim sídliskom. Ešte nebola tma, ale už ani svetlo, takže to sa asi volá šero.
asi nie
začnem sa báť toho čo mám rád.
ožobračím sa o opravdivosť.
kvôli nejakým debilným veršíkom.
asi nie.
Brutálne krmivo
Nakŕm vlastnú knihu písmenami
aby bola brutálne mohutná
a nesmejte sa vy tam vzadu
najradšej by som.
Hnedý epos
"Uff. To bolo ale hovno. " Povzdychol si Milan a odtrhol kus toaletného papiera. Nalepil si ho na čelo a bez jediného citoslovca námahy vstal a spláchol to skvelé, dobré a neviem ešte aké, hovno.
Ghost in the machine
zvukotesné zvuky, tesné ako neoprén
električka sa elektricky rúti do zákruty
roh rušnej ulice a našponované troleje
zvuk šialeného syntetizátoru sa valí z okna a splýva s prázdnym mestom
Aké by to bolo fajn
Aké by to bolo fajn vyspať sa z bolesti
Aké by to bolo oslobodzujúce zahodiť strach
Mám snáď strach zbaviť sa strachu.
Kierkegaardova úzkosť zo slobody
Break on through to the other side
Kráčal som chodbami nejakej panelovej budovy, vraj blázninec, čo ja viem. ale neohrozene som kráčal ďalej. Okolo pobiehali ľudia rôznych veľkostí a tvarov. Niektorí držali v rukách šarkany, iní sa hrali na slepú babu.
Jéííííííííííííííííí
S Vladom sme sa ožrali. V kuse sme sa bavili o ženách a nakoniec sme napísali spoločnú poému. Najprv som tam chcel opraviť tie chyby a mäkčene, ale vytratila by sa z toho tá fajn opilecko- poeticko- pospolitá náladička.
Je 3:13, a co ďalej.
K.K.K. took my baby away
Som doma a chránený štyrmi stenami. Nebojím sa ťa už. Otvoril som si pivo. A víno.
Rambo
bude to krátke, nič dlhé a nebude to bolieť
zopár priesvitných slov, aby si pochopila
zopár narážok na niekoho adresu
a potom si pobalím kufre, lebo tu skapal pes
Organická zmena počasia
Poludnie je rozpálené jablko
plné červov čo hryzú do žeravej panvy dňa
horúceho za poludnia
Z neba padajú dažďové kvapky veľké ako futbalová lopta
Don't look back in anger
prolog:Vjednej ruke penis, druhá ruka na klávesnici počítača.
Odvšadiaľ sa ozývala vrava ahlasná sračkoidná hudba naplnila moje uši. Vstúpil som dnu. Určite mám červené oči arobím čudné pohyby.
Vlastný hnev
V autobuse si hľadím svojho
som romantický hrdina, ale iba sám pre seba
ostatných to nezaujíma a ja to chápem
dívam sa z okna na ubiehajúcu krajinu
Tanečníci
Tanečníci sa postavili pred Braňa a započali divoký tanec plný výkrikov, vzdychov a občas bolo počuť i tiché prdnutie. Braňo sa rozplakal pri pohľade na tú nádheru, zlomil si obe ruky o barovú stoličku a rozbehol sa k záchodom. Dámskym.
Look here now
Nazdar ľudia. Musím rozšíriť jednu skvelú správu. Na PISMAKU sa vyskytuje vzácny exemplár. Je to najlepší spisovateľ na svete.
Dievča v rozkvete je figa pod nožom sladká neopeľená Slovenka je tu so mnou včela
Medové plásty sú opäť sladké ako včela
Čierno žlté stádo stráži zlatý poklad
Všetko bzučí ažije úplne bez ľudskej pomoci
Čo si počne tu pán tvorstva.
Nič nechcem
Nič nechcem. Nechcem oplátky. Nechcem cigaretu. Nechcem telefón.
ALOHA
Furt na mňa idú s tými rečami, že čo všetko treba v živote dosiahnuť, až som im kokot uveril. Pachtím sa stále za nejakým cieľom a nie že by som bol dvakrát šikovný, ale proste a jednoducho som uveril nejakej vidine úspechu. Raz-dva sa vyčerpám a potom sa len dívam z postele ako beží čas a ja zas o čosi prichádzam. Keď sa niekomu sťažujem a pýtam sa jak rozmazlené decko, prečo to všetko treba absolvovať, povedia mi, že taký je život a ja im zase uverím.
Pery zla
Chlastali sme a nahlas sa smiali na nejakej študentskej akcii
Bavili sme sa o ženských a sexe, v žilách sa nám príjemne rozbiehala ekina
Každému sme na počkanie hovorili, že je milý a skvelý a úžasný a.
Na záchode som sa potkol o schod a zjebal sa na dlážku
RUPERT A BAZÉNY
"Ďaľší. " - ozval sa mdlý hlas spoza pootvorených dverí.
"Ďaľší. " - ozval sa mdlý hlas spoza pootvorených dverí znova.
Budem musieť ísť na teslu
Budem musieť ísť na teslu. Síce sa mi nechce, ale moja paranoia ustúpila bezuzdnej radosti z nového darčeka. Malý mechanický papagáj sa na mňa usmieva z písacieho stola. Idem na teslu a ukážem vám ako sa narába s takými ako ste vy.
Žijú tam tí mrzáci
Na tesle je jeden barák a žijú v ňom invalidi. Pán psychiater Mudr. Prachar sa občas zájde pozrieť na tých nuzných mrzákov. Hovorí, že sa mu vždy uľaví a život mu potom nepripadá taký zlý.
Renátova grafoterapia
Dosť často mám pocit, že sa zbláznim, odcudzím sa úplne tomuto svetu amedzi štyrmi bielymi stenami avkazajke to budem vysvetľovať stropu. Taký pocit, ako keď kráča oproti vám neznámy človek aakoby mimochodom si pri pohľade na vás schuti odpľuje. Jasné, veď ste úplne iní ako on. Ste nižšia, opovrhnutia hodná bytosť.
Madam Husajn
Trafili ma rovno do hlavy a strašne sa na tom bavili. Ležal som na zemi a prosil ich, aby do mňa nekopali, že nabudúce si na hlavu čelenku s nápisomVivat Madam Husajn už nedam.
Raveonettes
Stromy sa mi skláňali nad strapatou hlavou a hladili ma po vlasoch. Pozrel som hore a pomedzi ich koruny presvitalo hrejivé augustové slnko. Predo mnoužltý jas naznačoval koniec lesa. Vošiel som do poľa, kráľovstva zrelých slnečníc.
S.O.S.
Som závislý na písmaku. Neviem čo s tým mám robiť. Pomôžte mi. Už som prejebal celú výplatu na nete.
assurballit
bol raz jeden Assurballit
stále by chcel ženské baliť
raz za čas sa opije
na písmak to vyblije
Jebem svet
jebem svet jebem svet
svet jebe mňa
svet jebe mňa
jebeme sa nehlučne navzájom
žily mi už netrhá
už mi žily netrhá to tvoje umenie, za ktoré život položíš, keď prestanem s tým všetkým, zbalím kufre a navždy sa stratím niekde v trópoch nahý.
Summit
bush a putin si dajú rande v našom hlavnom meste a ja sedím doma, čistím brokovnicu a občas sa zamyslím.
Smradľavá epopej
Rockfordov traktor zapadol v záveji. Rockfordovi bolo zima, tak sa zahrial jedným teplým prdom. Z chlebníku vybral rohlík s plesnivým syrom Niva ačakal na záchrancu, ktorý ho prepadne milým úsmevom a silným grogom. Ešte raz si prdol apotom umrel.
Limbo
Lila bola v stave limba. Skákala po strechách, šplhala sa na komíny, plašila túlavé mačky. Zničila nám televíznu anténu. Teraz sa od hanby červená v rohu obývacej izby a veľkému mužovi s nahnevanými fúzmi nechce nič vysvetľovať.
Limbo 2
Nahnevaný muž s fúzmi prebodáva Lilu pohľadom. Lila sa rozplakala a celá sa roztriasla. Vošiel som do izby, chytil som ju za ruku a vypadli sme von. Fúzatý na nás ešte niečo kričal, ale my sme ho už nepočúvali, mali sme kopec roboty so zachytávaním hviezdneho jasu.
Limbo 3
Všade je krv, ľudské vnútornosti, plač a zima. Fúzatý si umýva svoje chlpaté ruky v hrdzavom umývadle. Lila mala modré oči.
Som kokot 2
"Nie, vážne, na to, že máš tridsaťdeväť rokov si sprostý ako kabela"
"Taký starý, a ani na záchod nevie dôjsť. "
Tibor si zapol poklopec a hanblivo zvesil hlavu.
Som kokot 3
"Zuzka, kvetiny sa nejedia. Keď som bola v tvojom veku, tiež som si rada obhrýzala nehty na nohách"
"Čo tým chceš povedať. " spýtala sa nechápavo okatá Zuzana.
"Nič Zuzka, len to, že kvetiny sa nejedia.
Som kokot
Tiborsa otočil a uvidel srnu. Na tom by nebolo nič zvláštne,ale jej koža voňala čerstvým špenátom. Tibor zavetril problémy. Srna zavetrila Tibor.
Rodičia už spia
hoď mi kamienok do okna
apoletím stebou do hviezdnej noci
pozrieme sa do tváre mesiaca
apýtať sa nebudeme po pomoci
O písaní,o mne, o nude zúfalstva 3
Noc na internete je smutnejšia ako deň na internete
O písaní,o mne, o nude zúfalstva 2
Piatočná noc. Návrat uslintaného bežiaceho psa. Tok myšlienok cez prekážky. Neopísateľná bolesť,neopísateľná samota,neopísateľný život,žiadna záchrana.
Rozumne a kruto
Príroda je rozumný systém
Ak existuje boh,zariadil svet rozumne
Rozumne akruto
Keď si nedám pozor,zabije ma
Kroky v daždi
KROKY VDAŽDI
na oblok padajú čisté svieže kvapky dažďa
chúliš sa ku mne avravíš,že tam vonku vidno počuť kroky
kroky vdaždi,čo nepočuje každý
V rozsvietenom okne
VOKNE
do komína prší dym avoda
vrozsvietenom okne bublá sóda
mačka si mraučiac preťahuje chrbát
O písaní,o mne,o nude zúfalstva
Je už dosť neskorá noc. Navyše je piatok,takže polemizovať otom,či slušní ľudia spia ,alebo nie,je zbytočné. Ja som doma azahanbujúco osamelo som sa opil zcabernet savignon auž ostáva iba kvapka,takže prejdem na domáce pálené. Nie som alkoholik,len som sám aosamelosť žiada múzy omamné.
Brigáda u kokota podnikateľa
TISÍC BÁSNÍ JE JEDNA JEDINÁ
raz som prišiel domov opitý alkoholom,životom,láskou,nenávisťou,
psami,mačkami,domami,chodníkmi,prísloviami,priateľstvom amatematikou,
spolu slogikou,filozofiou apoéziou aešte niečím achcel som napísať báseň anapísal som:
Big Words
nikto nevie odohnať moju bolesť
ani ty ani boh ani mama ani ja
prečo to hlasné mlčanie uprostred orgazmu žitia.
čo vlastne znamenám. bodka na konci románu.
Primitívna
PRIMITÍVNA
na tričku máš CHE ana nohách adidasy
asi si sa zbláznil asi
asi si sa zbláznil asi
VULG a REMO na VYCHÁDZKE v MESTE.DE STE?
mesiac sa smeje zemi
a ja sa smejem tomu,
že smrť je koniec noci dňa.
žiadna lyrika,žiadne podvody
Neúplná celistvosť
NEÚPLNÁ CELISTVOSŤ
zasa sme sa opili
zasa nič pochopili
ani nie veselí ani nie smutní
územie
zbierka básní je ako pestro temný labyrint
plný zákutí,komnát vznesu i úpadku dekadentna
je to celok života i jednotlivosť dní
poďte sa prechádzať spolu so mnou
Neber ma... vážne.
kult optimizmu je mocný
bojuje proti zmyslu
kult optimizmu je silný
príznačný pre dobu
júl
Zelené listy briez sa nakláňajú k zemi a bozkávajú žeravý asfalt. asfalt. asfalt.
Kuuurva to je hic.
Sorry
keby som nemal piesne
nemal by som toto
toto je pre mňa vsjo
smeješ sa a nevieš čo
Tichúčko pred búrkou (mokrá nostalgia)
TICHÚČKO PRED BÚRKOU
na popolavej oblohe nabitej elektrinou
si blesky dávajú ohlušujúce rendez vous
sedíme na pooranom poli na chvoste leta
ORGANICKÁ ČISTOTA EXKREMENTY V H2O
kvapky mäty,hrniec bradavíc,slabiny gulášu,biely sval,lastúry dna(interpunkcia)
roztopené kocky ľadu nohy vo vode(prameň)
rožky v rumoch prášok z dužín
kričia nehybne:“krásne tancuješ nahá. “
Básnická skepsa: Keď som pochopil,že poézia je viac vnímanie ako výpoveď
BÁSNICKÁ SKEPSA
Keď som pochopil,že poézia je viac vnímanie ako výpoveď
Názov diela
písať unavené piesne v pomalom rytme
temné bublajúce basové tóny
za oknom za ktorým prší noc
vyčaruješ hudbu mocnú ako pevnosť
retro lovin blues
RETRO LOVIN BLUES
klub mladých čitateľov pitralon a mirinda
bielovlasý starec a pes s jašteričkou v zúbkoch
RÓBERT NEBI JANA.
smútok prepotenej opice
inferno a požiar na lodi
fízel ktorý je nevinný
odťali hlavu Šeherezáde
hmlová vchádzaš do záhrady
MY IMAGINATIONS
HOTELIÉR MUGO
“Jebal to pes. Už zase sa mi to stalo. Jebal to pes. ” Mugo vystúpil z auta a zoškrabal krv z predného nárazníka.