Dievcata III

Hnevá ma, že osnovy ministerstva školstva sú tak nabité, že nedávajú priestor na žiadnu voľnejšiu diskusiu. Študentky sú potom nútené naberať čo najviac informácii bez ohľadu na to, či ich  v praktickom živote niekedy aj uplatnia. Bohužiaľ ako radová profesorka súkromnej školy nie je v mojich silách, aby som to zmenila. Sama však cítim, že budem pracovať na tej najkrajnejšej hranici. Som už jednoducho taká. Dievčatá v mojej triede medzitým úspešne odignorovali fakt, že hodina už dávno začala. Ako- tak sa upokojili, až vo chvíli, keď som vošla do triedy. Pozorne sledovali každé moje gesto, každý môj pohyb. Keď som mlčky  začala rozdávať čisté papiere veľkosti A-4, nastalo v miestnosti také ticho, že som počula  prelet podráždenej muchy z jedného okna na druhé. Samozrejme nešlo o žiadnu písomku, študentkám som zadala tému slohovej práce, ktorú mali vypracovať priamo na hodine. Názov témy znel Moja túžba. Sadla som si za katedru a so záujmom som sledovala, ako si dievčatá poradia so zadanou úlohou. Keď mi začali tŕpnuť nohy, postavila som sa a pomaly som prešla od jedného konca triedy k druhému. Niektoré študentky ešte nenapísali ani riadok. Aj keď sa hovorí a ja s tým s tým plne súhlasím, že prvé vety bývajú zväčša najťažšie. Posadila som sa do prvej lavice v strednom rade, ktorá bola dnes výnimočne pre chrobu oboch dievčat, čo v nej zvykli sedávať prázdna a preložila som si ľavú nohu cez pravú. Takto som mala prehľad, čo sa v miestnosti deje. Už na začiatku som upozorňovala svoje študentky, aby od seba vzájomne neopisovali, že ma nezaujíma susedkin, ale ich vlastný názor, ktorý nosia v hlavách. Ani neviem prečo mi odrazu padol zrak na Katku Benčíkovú, v poslednej lavici, to je tá, čo na minulej hodine, počas básne od  Kvetoslavi Kamilovej, tak vášnivo masturbovala. Katkine modré očká zasnene hľadeli na moje, musím priznať pekné štíhle nohy a postupne si ich prezerala od členkov až po miesto, kde sa končila moja krátka čierna minisukňa. Nervózne som od seba oddelila ľavú nohu od pravej a pomaly som vstala. Nasadila som si okuliare, ktoré som používala zásadne len do diaľky a opäť som sa prešla po triede. Zastala som pri poslednej lavici, len pár centimetrov od Katky a cez plece som nazrela do jej slohovej práce. Odhadovala som, že bude dokončovať štvrtú, maximálne piatu vetu, o to väčšie bolo moje prekvapenie, keď práve urobila bodku za úvodnou stranou. Spokojne som sa na ňu usmiala, až jej zahoreli líčka. Potom som sa obrátila chrtom k triede a kráčala som smerom k tabuli. Už som si zvykla na to, že ma cudzí muži, často vyzliekajú na ulici očami, čo musíme priznať nie je u šarmantenej ženy ako som ja až také neobvyklé, ale nikdy som nepredpokladala, že čosi podobné pocítim aj v triede plnej mladých dievčat. Vedela som, že moje dlhé nožičky a pevný zadoček, na ktorý som bola obzvášť pyšná, sleduje pár zvedavých očí a to mi spôsobilo príjemné mrazenie po celom tele. Mala som z tej atypickej situácie zmiešané pocity. Nečakane som sa obrátila za seba a v Katkiných prenikavých modrých očiach som vyčítala tajomnú rozkoš. Naše pohľady sa stretli ako starí dobrí známi pri chutnej káve, čo sa od seba nevedia viac odtrhnúť. Všetko čaro ukončil až elektrický zvonček, ktorý oznamoval koniec vyučovacej hodiny. Bez slova  som pozbierala slohové práce a pomaly som odkráčala do zborovne. V ten deň som sa už nevedela na nič sústrediť. Moje myšlienky sa stále točili okolo Kataríny Benčíkovej. Keď som večer zašla vo svojich predstavách až tak ďaleko, že som uvažovala nad tým, či nie som náhodou bisexuálka ( čo by sa nepochybne môjmu manželovi páčilo, tak ako všetkým chlapom, aj tým, čo si to nechcú priznať ), práve on, keď ma drzo pretiahol na kuchynskej linke, definitívne ma dokázal týchto zbytočných pochybností aspoň na istý čas zbaviť...                                                  

                                                                                                                    4. september                                                                      

4. september

( 19. 20 )

Dnes v škole som urobila asi veľkú hlúposť. Moje oči až príliš často sledovali telo našej  mladej profky. To som sa jej mohla rovno spýtať, či nemá záujem nezáväzne si to rozdať.. A keď si ešte prečíta slohovú prácu na tému Moja túžba, môžem si to ísť rovno hodiť. Nie som lesba, to viem určite, ale naša nová slovinárka... Dokonca aj Petra Rehártova, moja spolužiačka, o ktorej je známe, že neexistuje chalan, čo by ju ešte nestihol pretiahnuť, povedala, že keby už išlo o to, vylízať ženskej mušľu, triednej by to kľudne spravila. Na jej stranu sa neskôr pridala aj Martina Sokolíková, vraj najkrajšia baba z našom kolektíve, hoci neviem čo na nej muži vidia, veď kozy má takmer o dve čísla menšie ako ja. Samozrejme, že každý nemôže mať štvorky, ale aj tak. Keby sa chalani vystriekali na tie moje, semeno by sa v nich stratilo ako nepozorný turista v zasnežených v horách. Ale vráťme sa k našej profke, milý môj denníček perverzníček. Existujú dve príčiny, prečo by som si to s ňou chcela rozdať. Po prvé, ako som už spomenula, nie som  síce lesba, ale zo zvedavosti a pre pocit zažiť niečo nové a netradičné, by som bola ochotná urobiť menšiu výnimku. Ako žena je veľmi sexi a tak...A po druhé, u našich báb by som si vydobyla nesmrteľnú slávu. Teraz to už dúfam chápeš, môj drahý denníček hriešniček. Mimochodom, ak som už dvakrát zdôraznila, že nie som lesba a že to všetko je iba číra zvedavosť a túžba po sláve, musím priznať, že naša slovinárka má nádherné nohy a perfektný zadoček. Idem si pomaly ľahnúť a premýšľať nad tým, či má buchtičku hladkú ako dievčatko, alebo si nad ňou necháva elegantný zostrih. Dobrú noc môj milý denníček tajomníček. Tak že by predsa? Úha...