Dovolenka ako sen

„Dobrý deň prajem, mladá dáma,“ pozdraví ma šofér úctivo. „Tak, kam to bude?“ Stručne mu oznámim cieľ svojej cesty. Šofér zapne taxameter a dbajúc na pravidlá cestnej premávky ma vezie priamo na letisko. „Ten kufor Vám veľmi rád odnesiem, určite je pre Vás ťažký,“ ponúkne mi šofér svoju pomoc, keď zastaví na priestrannom parkovisku.
„Srdečná vďaka, ale zopár krokov zvládnem,“ odmietnem s úsmevom.
V hale vládne pohoda. Cestujúci disciplinovane čakajú v rade na odovzdávanie batožiny, personál letiska nešetrí srdečnými úsmevmi a ochotou pomôcť a tá neuveriteľná čistota! Na podlahe nie je jediný odpadok a tiež na toaletách sa všetko leskne ako zrkadlo.
To je strašné, kde ten Martin môže byť?“ kladiem si mlčky zúfalú otázku po zahlásení svojho mena sprievodkyni. Spotenou rukou vytiahnem z ruksaku mobil. Žiadna správa, žiadny zmeškaný hovor.
„Ahoj moja, prepáč, že idem neskoro,“ začujem v tej chvíli za chrbtom. Zúfalstvo z môjho srdca ihneď zmizne. A keď ma Martin na privítanie vášnivo pobozká, zabudnem tiež na hnev.
Čas pred nástupom do lietadla strávime v útulnej kaviarni, nežne si hľadiac do očí. Po štyroch hodinách letu lietadlo pokojne pristane na Madeire, ostrove slnka a kvetov. A tu sa začína naša nezabudnuteľná dovolenka.
Po rýchlom vybavení potrebných formalít nasadneme do luxusného autobusu.
„To je ale krása,“ zvolám nadšene pri pohľade na penivý vodopád, rútiaci sa do belasého jazera. „A pozri na tie nádherné kvety,“ obrátim sa k priateľovi. Martin ma pohladká po vlasoch, oprie si hlavu o moje plece a potom obaja mlčky pozorujeme okolitú prírodu. Keď autobus zastaví pred hotelom, zašepkám jediné slovo:
„Rozprávka!“ A urobím niekoľko ďalších fotiek.
„Ach Janka, som tak šťastný, že som s tebou,“ zašepká mi Martin nežne do uška v predsieni nášho apartmánu. Pevne ma objíme. Cítim vôňu jeho mužskej pokožky, jeho silné svaly. Ani ja už viac nedokážem skrývať svoju túžbu.
Na večeru prichádzame poslední zo všetkých hostí. Napriek tomu nás čaká obrovský výber jedál. Prvý raz v živote nemám obavy o svoju postavu. Deň ukončíme romantickou prechádzkou po pobreží. Na cestu nám svieti vychádzajúci mesiac.
Ráno ma Martin prebudí sladkým bozkom na pery.
„Poďme sa okúpať,“ navrhne. O chvíľu už plávame v hojdajúcich vlnách mora. Potom ležíme na piesku, zohrievaní lúčmi slnka. Vtáčiky nádherne štebocú, lístie stromov šumí v miernom vánku, morský vzduch sviežo vonia. No my vnímame iba dotyky našich nahých tiel. Zdá sa mi, že prežívam scénu z nejakého románu.
Po raňajkách sa znova kúpeme v mori, slníme na pláži, hráme karty v tieni stromov, výskame pri vodnom lyžovaní.
Aj nasledujúci deň prežijeme skvelé dobrodružstvo.

Dovolenka ako sen

Počasie veru nie je pekné, zbadám pri pohľade z okna. Silný vietor ohýna konáre stromov, z ťažkých sivých mrakov padá hustý dážď a na chodníku ležia neroztopené krúpy. Dnes mi také počasie neprekáža. Veď už o niekoľko hodín sa budem opaľovať na nádhernej pláži a plávať v mori. Pomaly si prelistujem dovolenkový katalóg, skontrolujem pobalený kufor a nastúpim do privolaného taxíka.
„Dobrý deň prajem, mladá dáma,“ pozdraví ma šofér úctivo. „Tak, kam to bude?“ Stručne mu oznámim cieľ svojej cesty. Šofér zapne taxameter a dbajúc na pravidlá cestnej premávky ma vezie priamo na letisko. „Ten kufor Vám veľmi rád odnesiem, určite je pre Vás ťažký,“ ponúkne mi šofér svoju pomoc, keď zastaví na priestrannom parkovisku.
„Srdečná vďaka, ale zopár krokov zvládnem,“ odmietnem s úsmevom.
V hale vládne pohoda. Cestujúci disciplinovane čakajú v rade na odovzdávanie batožiny, personál letiska nešetrí srdečnými úsmevmi a ochotou pomôcť a tá neuveriteľná čistota! Na podlahe nie je jediný odpadok a tiež na toaletách sa všetko leskne ako zrkadlo.
To je strašné, kde ten Martin môže byť?“ kladiem si mlčky zúfalú otázku po zahlásení svojho mena sprievodkyni. Spotenou rukou vytiahnem z ruksaku mobil. Žiadna správa, žiadny zmeškaný hovor.
„Ahoj moja, prepáč, že idem neskoro,“ začujem v tej chvíli za chrbtom. Zúfalstvo z môjho srdca ihneď zmizne. A keď ma Martin na privítanie vášnivo pobozká, zabudnem tiež na hnev.
Čas pred nástupom do lietadla strávime v útulnej kaviarni, nežne si hľadiac do očí. Po štyroch hodinách letu lietadlo pokojne pristane na Madeire, ostrove slnka a kvetov. A tu sa začína naša nezabudnuteľná dovolenka.
Po rýchlom vybavení potrebných formalít nasadneme do luxusného autobusu.
„To je ale krása,“ zvolám nadšene pri pohľade na penivý vodopád, rútiaci sa do belasého jazera. „A pozri na tie nádherné kvety,“ obrátim sa k priateľovi. Martin ma pohladká po vlasoch, oprie si hlavu o moje plece a potom obaja mlčky pozorujeme okolitú prírodu. Keď autobus zastaví pred hotelom, zašepkám jediné slovo:
„Rozprávka!“ A urobím niekoľko ďalších fotiek.
„Ach Janka, som tak šťastný, že som s tebou,“ zašepká mi Martin nežne do uška v predsieni nášho apartmánu. Pevne ma objíme. Cítim vôňu jeho mužskej pokožky, jeho silné svaly. Ani ja už viac nedokážem skrývať svoju túžbu.
Na večeru prichádzame poslední zo všetkých hostí. Napriek tomu nás čaká obrovský výber jedál. Prvý raz v živote nemám obavy o svoju postavu. Deň ukončíme romantickou prechádzkou po pobreží. Na cestu nám svieti vychádzajúci mesiac.
Ráno ma Martin prebudí sladkým bozkom na pery.
„Poďme sa okúpať,“ navrhne. O chvíľu už plávame v hojdajúcich vlnách mora. Potom ležíme na piesku, zohrievaní lúčmi slnka. Vtáčiky nádherne štebocú, lístie stromov šumí v miernom vánku, morský vzduch sviežo vonia. No my vnímame iba dotyky našich nahých tiel. Zdá sa mi, že prežívam scénu z nejakého románu.
Po raňajkách sa znova kúpeme v mori, slníme na pláži, hráme karty v tieni stromov, výskame pri vodnom lyžovaní.
Aj nasledujúci deň prežijeme skvelé dobrodružstvo.