Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Dovolenka ako sen

18. 05. 2005
0
0
1891
Autor
autorka

Počasie veru nie je pekné, zbadám pri pohľade z okna. Silný vietor ohýna konáre stromov, z ťažkých sivých mrakov padá hustý dážď a na chodníku ležia neroztopené krúpy. Dnes mi také počasie neprekáža. Veď už o niekoľko hodín sa budem opaľovať na nádhernej pláži a plávať v mori. Pomaly si prelistujem dovolenkový katalóg, skontrolujem pobalený kufor a nastúpim do privolaného taxíka.

 

„Dobrý deň prajem, mladá dáma,“ pozdraví ma šofér úctivo. „Tak, kam to bude?“ Stručne mu oznámim cieľ svojej cesty. Šofér zapne taxameter a dbajúc na pravidlá cestnej premávky ma vezie priamo na letisko. „Ten kufor Vám veľmi rád odnesiem, určite je pre Vás ťažký,“ ponúkne mi šofér svoju pomoc, keď zastaví na priestrannom parkovisku.
„Srdečná vďaka, ale zopár krokov zvládnem,“ odmietnem s úsmevom.
V hale vládne pohoda. Cestujúci disciplinovane čakajú v rade na odovzdávanie batožiny, personál letiska nešetrí srdečnými úsmevmi a ochotou pomôcť a tá neuveriteľná čistota! Na podlahe nie je jediný odpadok a tiež na toaletách sa všetko leskne ako zrkadlo.
To je strašné, kde ten Martin môže byť?“ kladiem si mlčky zúfalú otázku po zahlásení svojho mena sprievodkyni. Spotenou rukou vytiahnem z ruksaku mobil. Žiadna správa, žiadny zmeškaný hovor.
„Ahoj moja, prepáč, že idem neskoro,“ začujem v tej chvíli za chrbtom. Zúfalstvo z môjho srdca ihneď zmizne. A keď ma Martin na privítanie vášnivo pobozká, zabudnem tiež na hnev.
Čas pred nástupom do lietadla strávime v útulnej kaviarni, nežne si hľadiac do očí. Po štyroch hodinách letu lietadlo pokojne pristane na Madeire, ostrove slnka a kvetov. A tu sa začína naša nezabudnuteľná dovolenka.
Po rýchlom vybavení potrebných formalít nasadneme do luxusného autobusu.
„To je ale krása,“ zvolám nadšene pri pohľade na penivý vodopád, rútiaci sa do belasého jazera. „A pozri na tie nádherné kvety,“ obrátim sa k priateľovi. Martin ma pohladká po vlasoch, oprie si hlavu o moje plece a potom obaja mlčky pozorujeme okolitú prírodu. Keď autobus zastaví pred hotelom, zašepkám jediné slovo:
„Rozprávka!“ A urobím niekoľko ďalších fotiek.
„Ach Janka, som tak šťastný, že som s tebou,“ zašepká mi Martin nežne do uška v predsieni nášho apartmánu. Pevne ma objíme. Cítim vôňu jeho mužskej pokožky, jeho silné svaly. Ani ja už viac nedokážem skrývať svoju túžbu.
Na večeru prichádzame poslední zo všetkých hostí. Napriek tomu nás čaká obrovský výber jedál. Prvý raz v živote nemám obavy o svoju postavu. Deň ukončíme romantickou prechádzkou po pobreží. Na cestu nám svieti vychádzajúci mesiac.
Ráno ma Martin prebudí sladkým bozkom na pery.
„Poďme sa okúpať,“ navrhne. O chvíľu už plávame v hojdajúcich vlnách mora. Potom ležíme na piesku, zohrievaní lúčmi slnka. Vtáčiky nádherne štebocú, lístie stromov šumí v miernom vánku, morský vzduch sviežo vonia. No my vnímame iba dotyky našich nahých tiel. Zdá sa mi, že prežívam scénu z nejakého románu.
Po raňajkách sa znova kúpeme v mori, slníme na pláži, hráme karty v tieni stromov, výskame pri vodnom lyžovaní.
Aj nasledujúci deň prežijeme skvelé dobrodružstvo.

Nikdy v živote som nevidela väčšiu krásu, pomyslím si, plávajúc pod hladinou mora. Toľko pestrofarebných rybičiek rôznych tvarov, zaujímavé morské živočíchy. Po odfotení niekoľkých záberov kvalitným fotoaparátom sklamane zisťujem, že sa mi minul film. Nevadí. Z pamäte mi tie obrázky určite nezmiznú.
Štvrtý deň si požičiame strieborné terénne auto a podnikneme nádhernú prehliadku ostrova. Poslednou zastávkou je prudko tečúca rieka. Pri pohľade na kolísajúci sa most dostanem strach.
„Čo ak spadnem do rieky?“ spýtam sa zúfalo. Martin ma vezme do náručia a opatrne prejde cez most. Iba zurčiaca voda blízkeho vodopádu je svedkom našej vášne.
Po týždni pobytu na ostrove cítim zreteľné zlepšenie svojho zdravia. Žiadny upchatý nos, bolesti v hrdle sú minulosťou a dráždivý kašeľ ma tiež už netrápi. A vyzerám omnoho krajšie ako pred odletom na Madeiru. Vždy keď Martin nie je v mojej blízkosti, chce ma nejaký príťažlivý muž pozvať na rande. A niektorých odradí až niekoľko odmietnutí. Lenže pre mňa okrem Martina žiadny iný muž na svete neexistuje. Aj Martin zdvorilo odmieta ponuky na vášnivú noc. A dievčatá, nádherné ako modelky z titulných strán svetoznámych časopisov, nechápavo krútia hlavami. On je prvý muž, u ktorého nemajú úspech. Čo ten netúži po riadnom erotickom zážitku? Nežiada sa mu byť v spoločnosti krásnych žien? Veru nie. Martinovo srdce patrí iba mne. A dokazuje mi to nielen každé ráno.
„Tak veľmi ťa ľúbim, bábika moja,“ šepká mi pri tom do ucha.
„Janka veľmi rada spoznáva cudzie krajiny. Určite bude súhlasiť s odchodom do Španielska,“ začujem posledný večer Martinov hlas, keď odomknem dvere apartmánu. Pomaly vstúpim do obývačky. Od prekvapenia ma obleje pot a taška s kúpeným ovocím mi spadne na zem. Na kresle oproti Martinovi sedí slávny Ronaldo!
„Ahoj zlatko moje,“ pozdraví ma Martin. „Pozri sa, čo mám.“ Nežne ma chytí za ruku a odvedie ku stolu. Pri váze s kvetmi leží biely papier.
„Ročná zmluva s klubom Real Madrid,“ čítam nahlas. Radostne priateľa objímem a pobozkám ho na pery.
„Si vynikajúci futbalista. A máš neuveriteľnú kondíciu,“ pochváli Martina Ronaldo. „A teraz už pôjdem.“ Potichu zavrie za sebou dvere a my sme opäť sami.
Martin ma vezme do náručia a ja prestanem vnímať okolie.
„Bolo to nádherné,“ povie o niekoľko minút, ležiac vedľa mňa v posteli. Potom mi pozrie do očí. „Janka, chceš mať so mnou dieťa?“ spýta sa ma trasúcim sa hlasom. Prekvapene otvorím ústa.
„Nuž keď ja neviem, mám z toho strach. Sama sa občas správam ako dieťa.“ Položím si hlavu na Martinovu hruď a slzami zmáčam jeho nahú pokožku.
„Bábika moja, čo sa stalo, prečo plačeš?“ prebudí ma uprostred noci prestrašený Martin. Papierovou vreckovkou mi utrie mokré oči.
„Mala som nádherný sen. O dovolenke na Madeire... Martin si vypočuje moje rozprávanie do konca.
„Zajtra idem na konkurz do firmy IBM,“ ozve sa po chvíli ticha. „Som presvedčený, že budem prijatý. A keď budem mať namiesto garsónky vlastný byt... Aj ja veľmi túžim držať v náručí naše spoločné dieťa.“
Z oka mi vypadne slza dojatia. Martin ma pobozká na líce a pohladká po chrbte. O pár minút zaspím v príjemnom objatí. V náručí muža, ktorý je mojou prvou a jedinou láskou.
 

Dovolenka ako sen

Počasie veru nie je pekné, zbadám pri pohľade z okna. Silný vietor ohýna konáre stromov, z ťažkých sivých mrakov padá hustý dážď a na chodníku ležia neroztopené krúpy. Dnes mi také počasie neprekáža. Veď už o niekoľko hodín sa budem opaľovať na nádhernej pláži a plávať v mori. Pomaly si prelistujem dovolenkový katalóg, skontrolujem pobalený kufor a nastúpim do privolaného taxíka.
„Dobrý deň prajem, mladá dáma,“ pozdraví ma šofér úctivo. „Tak, kam to bude?“ Stručne mu oznámim cieľ svojej cesty. Šofér zapne taxameter a dbajúc na pravidlá cestnej premávky ma vezie priamo na letisko. „Ten kufor Vám veľmi rád odnesiem, určite je pre Vás ťažký,“ ponúkne mi šofér svoju pomoc, keď zastaví na priestrannom parkovisku.
„Srdečná vďaka, ale zopár krokov zvládnem,“ odmietnem s úsmevom.
V hale vládne pohoda. Cestujúci disciplinovane čakajú v rade na odovzdávanie batožiny, personál letiska nešetrí srdečnými úsmevmi a ochotou pomôcť a tá neuveriteľná čistota! Na podlahe nie je jediný odpadok a tiež na toaletách sa všetko leskne ako zrkadlo.
To je strašné, kde ten Martin môže byť?“ kladiem si mlčky zúfalú otázku po zahlásení svojho mena sprievodkyni. Spotenou rukou vytiahnem z ruksaku mobil. Žiadna správa, žiadny zmeškaný hovor.
„Ahoj moja, prepáč, že idem neskoro,“ začujem v tej chvíli za chrbtom. Zúfalstvo z môjho srdca ihneď zmizne. A keď ma Martin na privítanie vášnivo pobozká, zabudnem tiež na hnev.
Čas pred nástupom do lietadla strávime v útulnej kaviarni, nežne si hľadiac do očí. Po štyroch hodinách letu lietadlo pokojne pristane na Madeire, ostrove slnka a kvetov. A tu sa začína naša nezabudnuteľná dovolenka.
Po rýchlom vybavení potrebných formalít nasadneme do luxusného autobusu.
„To je ale krása,“ zvolám nadšene pri pohľade na penivý vodopád, rútiaci sa do belasého jazera. „A pozri na tie nádherné kvety,“ obrátim sa k priateľovi. Martin ma pohladká po vlasoch, oprie si hlavu o moje plece a potom obaja mlčky pozorujeme okolitú prírodu. Keď autobus zastaví pred hotelom, zašepkám jediné slovo:
„Rozprávka!“ A urobím niekoľko ďalších fotiek.
„Ach Janka, som tak šťastný, že som s tebou,“ zašepká mi Martin nežne do uška v predsieni nášho apartmánu. Pevne ma objíme. Cítim vôňu jeho mužskej pokožky, jeho silné svaly. Ani ja už viac nedokážem skrývať svoju túžbu.
Na večeru prichádzame poslední zo všetkých hostí. Napriek tomu nás čaká obrovský výber jedál. Prvý raz v živote nemám obavy o svoju postavu. Deň ukončíme romantickou prechádzkou po pobreží. Na cestu nám svieti vychádzajúci mesiac.
Ráno ma Martin prebudí sladkým bozkom na pery.
„Poďme sa okúpať,“ navrhne. O chvíľu už plávame v hojdajúcich vlnách mora. Potom ležíme na piesku, zohrievaní lúčmi slnka. Vtáčiky nádherne štebocú, lístie stromov šumí v miernom vánku, morský vzduch sviežo vonia. No my vnímame iba dotyky našich nahých tiel. Zdá sa mi, že prežívam scénu z nejakého románu.
Po raňajkách sa znova kúpeme v mori, slníme na pláži, hráme karty v tieni stromov, výskame pri vodnom lyžovaní.
Aj nasledujúci deň prežijeme skvelé dobrodružstvo.

Nikdy v živote som nevidela väčšiu krásu, pomyslím si, plávajúc pod hladinou mora. Toľko pestrofarebných rybičiek rôznych tvarov, zaujímavé morské živočíchy. Po odfotení niekoľkých záberov kvalitným fotoaparátom sklamane zisťujem, že sa mi minul film. Nevadí. Z pamäte mi tie obrázky určite nezmiznú.
Štvrtý deň si požičiame strieborné terénne auto a podnikneme nádhernú prehliadku ostrova. Poslednou zastávkou je prudko tečúca rieka. Pri pohľade na kolísajúci sa most dostanem strach.
„Čo ak spadnem do rieky?“ spýtam sa zúfalo. Martin ma vezme do náručia a opatrne prejde cez most. Iba zurčiaca voda blízkeho vodopádu je svedkom našej vášne.
Po týždni pobytu na ostrove cítim zreteľné zlepšenie svojho zdravia. Žiadny upchatý nos, bolesti v hrdle sú minulosťou a dráždivý kašeľ ma tiež už netrápi. A vyzerám omnoho krajšie ako pred odletom na Madeiru. Vždy keď Martin nie je v mojej blízkosti, chce ma nejaký príťažlivý muž pozvať na rande. A niektorých odradí až niekoľko odmietnutí. Lenže pre mňa okrem Martina žiadny iný muž na svete neexistuje. Aj Martin zdvorilo odmieta ponuky na vášnivú noc. A dievčatá, nádherné ako modelky z titulných strán svetoznámych časopisov, nechápavo krútia hlavami. On je prvý muž, u ktorého nemajú úspech. Čo ten netúži po riadnom erotickom zážitku? Nežiada sa mu byť v spoločnosti krásnych žien? Veru nie. Martinovo srdce patrí iba mne. A dokazuje mi to nielen každé ráno.
„Tak veľmi ťa ľúbim, bábika moja,“ šepká mi pri tom do ucha.
„Janka veľmi rada spoznáva cudzie krajiny. Určite bude súhlasiť s odchodom do Španielska,“ začujem posledný večer Martinov hlas, keď odomknem dvere apartmánu. Pomaly vstúpim do obývačky. Od prekvapenia ma obleje pot a taška s kúpeným ovocím mi spadne na zem. Na kresle oproti Martinovi sedí slávny Ronaldo!
„Ahoj zlatko moje,“ pozdraví ma Martin. „Pozri sa, čo mám.“ Nežne ma chytí za ruku a odvedie ku stolu. Pri váze s kvetmi leží biely papier.
„Ročná zmluva s klubom Real Madrid,“ čítam nahlas. Radostne priateľa objímem a pobozkám ho na pery.
„Si vynikajúci futbalista. A máš neuveriteľnú kondíciu,“ pochváli Martina Ronaldo. „A teraz už pôjdem.“ Potichu zavrie za sebou dvere a my sme opäť sami.
Martin ma vezme do náručia a ja prestanem vnímať okolie.
„Bolo to nádherné,“ povie o niekoľko minút, ležiac vedľa mňa v posteli. Potom mi pozrie do očí. „Janka, chceš mať so mnou dieťa?“ spýta sa ma trasúcim sa hlasom. Prekvapene otvorím ústa.
„Nuž keď ja neviem, mám z toho strach. Sama sa občas správam ako dieťa.“ Položím si hlavu na Martinovu hruď a slzami zmáčam jeho nahú pokožku.
„Bábika moja, čo sa stalo, prečo plačeš?“ prebudí ma uprostred noci prestrašený Martin. Papierovou vreckovkou mi utrie mokré oči.
„Mala som nádherný sen. O dovolenke na Madeire... Martin si vypočuje moje rozprávanie do konca.
„Zajtra idem na konkurz do firmy IBM,“ ozve sa po chvíli ticha. „Som presvedčený, že budem prijatý. A keď budem mať namiesto garsónky vlastný byt... Aj ja veľmi túžim držať v náručí naše spoločné dieťa.“
Z oka mi vypadne slza dojatia. Martin ma pobozká na líce a pohladká po chrbte. O pár minút zaspím v príjemnom objatí. V náručí muža, ktorý je mojou prvou a jedinou láskou.
 

autorka
22. 05. 2005
Dát tip
Ano?Asi som zabudla uviest, ze nestojim o hlbsiu kritiku. Ale vdaka.

johanne
20. 05. 2005
Dát tip
zajímavý členění. stejně tak zajímavý, že autor stojí i nestojí o hlubší kritiku... jak to děláš:)?

...chvilu trvalo kym som sa zorientoval v texte...chaos... ...a musim povedat... ....jezisi...to je taka sladka volovina.... ...som sa pobavil...

autorka
19. 05. 2005
Dát tip
To bol vlastne referat na jazykovy seminar u Adamcovej. dostala som A. Vtedy som si to pre istotu napisala aj v slovencine.

...no adamcova je v pohode...ale jazykovy seminar som s nou nemal... ...len fonetiku a lingvistiku.... ...avsak ktovie este mam tak dva roky...uvidim.. ...v kazdom pripade to vela vysvetluje...myslim...ten nasladly pateticky styl....ktore ucitelky tak zeru...

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru